Príležitosť doby rúšok: vedomé dýchanie (1)

Rúško, či už dolieha viac, alebo menej, znižuje, obmedzuje priame pôsobenie kvapôčiek telesných tekutín, ktoré pri rozhovore s inými osobami prenikajú vzduchom. Tak telesné, ako aj duchovné pôsobenie je vzájomné a aj preto si v akejkoľvek dobe – či už s rúškom, alebo bez, vyberáme ľudí, s ktorými sa stretávame. Niektoré veci si ale nevyberáme. Napríklad stretnutia pri nákupoch, vo verejných dopravných prostriedkoch, stretnutia na úradoch… A už vôbec si ich nevyberajú zamestnanci týchto služieb. Rúško čiastočne chráni obojsmerne, účinnejšie zachytáva kvapôčky unikajúce (pri rozhovore, zakašľaní a podobne)  smerom von. Sčasti aj smerom dovnútra. Úplne však prenos drobnoživých kultúr ani rúško nezastaví. Preto si musíme uvedomiť, že nás v prvom rade chráni naša vlastná duchovno-telesná odolnosť, teda – naše duchotelo. Telesná odolnosť spočíva v odvekej schopnosti živých bytostí brániť sa pred nákazami. Len pri zlyhaní tejto osobnej schopnosti odolať vírusovým a bakteriálnym kultúram dochádza k ochoreniu. Musíme si uvedomiť, že svet nie je nepriateľský, ale že tak, ako ľudia pôsobia na okolitú prírodu aj ničivo (a ničivejšie, ako baktérie a víry), tak aj my sme – i keď jemnejšie, denno –denne napádaní.

Avšak – spomenuté drobnoživé bytosti (kultúry) nemajú za cieľ nás zabiť, či vyhubiť. Zhynuli by spolu s nami. Kým ľudia, teda niektorí, zdá sa, že sa cielene snažia úplne vyhubiť niektoré živočíšne druhy, v ostatnej prírode sa toto bežne nedeje. A teda – naša telesná obranyschopnosť spočíva aj v schopnosti odolať – naši vnútorní obrancovia (biele krvinky, iné živé zložky našej telesnej bytosti – federácie buniek, ale aj baktérií a iných zložiek, ktoré sú našou súčasťou) neustále pracujú na udržiavaní zdravého súladu. Vieme, že toto je ovplyvnené a ovplyvňované našou vôľou. Našim duchom. Našim stavom – nie jeho zanedbávaním, ale  zušľachťovaním (vedomím, citom, cvičením, otužovaním) toto priamo ovplyvňujeme a neustále – chtiac nechtiac – pracujeme na tejto obrane.

Ak by vás to zaujímalo viac – cvičenie a zušľachťovanie  odolnosti a obranyschopnosti voči nákazám, tak dajte vedieť a pisateľ, keďže v tomto smere dlhodobo pracuje, môže o tom niečo viac napísať. 

No a teraz, keď ľudia chodia s rúškom už aj po ulici, žiaci s ním trávia najmenej  polovicu dňa, a mnohí pracujúci  s obmedzeným dýchaním aj dlhšie, ako polovicu dňa, teraz si uvedomujeme azda viac, ako inokedy, aké je dýchanie dôležité.

Ak teda používame rúška, uvedomujeme si, že to nie je náš prirodzený spôsob žitia. Dýchame obmedzenejším spôsobom, ako prirodzene – bez rúška, či už je to bežné rúško, šatka alebo šál… Vieme, že niektorí ľudia majú ťažkosti s dýchaním aj bez toho, aby mali rúško. Vdych je náročnejší a pri výdychu cítime, hlavne po čase, náš vlastný dych, čo nemusí byť príjemné, kto má nejaké zdravotné ťažkosti, hoci aj drobné, môže cítiť aj nepríjemný pach, ktorý mu naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Prudšie dýchanie v stave pokoja  je chybou, podobne, ako zvýšený tep a tlak, ak sa toto deje, je najvyšší čas sa týmto viac zaoberať. Pri pohybe (aj s rúškom) treba sa sústrediť na plynulé dýchanie, ktoré by sa malo prejavovať pomerne príjemným pocitom. Vieme, že dych a pocitovosť sú prepojené. A keď si to uvedomíme, môžeme na tom začať pracovať. Na vedomých dychových cvičeniach.

Dýchanie s rúškom je spravidla podstatne znesiteľnejšie pre tých, ktorí bežne prekonávali mierny nedostatok prívodu kyslíka, napríklad pri cvičení dychových hudobných nástrojov (koncovky, iné píšťaly, iné nástroje a spevy. Tiež je dychové cvičenie ľahšie pre tých, ktorí cvičili s telom – či už výkonnostne, alebo pre vlastnú potrebu, či prírodným životom – pričom cvičenia , ktoré boli sprevádzané vedomou prácou s dychom sú účinnejšie. Napríklad beh, plávanie, ale aj časť bojových umení, samozrejme aj horolezectvo (vo vysokohorských polohách), v podstate aj  iné cvičenia. Cvičenia nemusia byť len takými, aké poznáme zo zoznamu športov. Prirodzené je (bolo) kedysi bežné napríklad rúbanie dreva – ak je s dychom, kosenie – tiež s dychom, hrabanie (s piesňami trávnicami), ale pisateľ bežne pracuje aj s krompáčom tak, že si ho prehadzuje obojručne a pri záseku vydychuje.  Kto žije v civilizácii a telesne nepracuje, môže si to vynahradzovať uvedomelými cvičeniami (aj pre tento účel napríklad rozvíjame divotance).

Dychové cvičenia pri práci môžu byť aj výsledkom našej tvorivosti a vynaliezavosti. Napríklad sú práce, pri ktorých sa dajú rátať dychy – s cieľom spomalenia a prehĺbenia. Hlavne ak je možnosť nejakej pravidelnosti. Napríklad – pisateľ bežne vedome dýcha pri zimnom kŕmení – pri naberaní sena v stodole, kde suché seno vytvára prach, ten pre niektorých nie je vhodný na dýchanie a dlhodobo pre nikoho. Buď zvykol brať seno do plachetky so šatkou na tvári, alebo – nadychoval sa pri vchode – pri pokojnej činnosti to môže byť aj jeden nádych za minútu. Ale keď sme rozosielali obálky s Vedomeckými listami – vypisovanie adries  je takmer úradnícka činnosť, tak sa nadychoval pri každej, alebo každej druhej adrese. Keď riadil v únave auto, chvíľu rátal dychy na kilometre a – nastalo duchovné povzbudenie. Každý ale pracuje na niečom inom. Záleží len od nás, ako využijeme dychy nášho života.

Keďže dych a duch v praslovančine súvisia – spolu s dušou pochádzajú z jedného slovného koreňa, ani nás neprekvapuje, že dýchanie je prepojené s duševnom a duchovnom. Ak chceme byť duchaplný, je dobré byť dychuplný. Hlboký dych – hlboký duch.  Neplytvať dychmi nášho života a vedome ich využívať.

Samozrejme, že podstatné je pritom zväčšovanie schopnosti nádychu – zväčšovanie objemu pľúc a úplného výdychu, vrátane činnosti bránice. Pri pokojnej činnosti môžeme zistiť, že takto – pri vedomom dýchaní – sme schopní pojať niekoľkonásobne viac kyslíka, než koľko nutne potrebujeme. Ten nadbytok sa využíva na lepšie okysličovanie krvi, následne – lepšiu činnosť mozgu, teda ústroja, ktorý u človeka spotrebuje bežne tretinu celkovej živy. Plný , vedomý dych sa dá využiť namiesto kávy, pôsobí teda povzbudzujúco, ale nie plytko povzbudzujúco, ale – hĺbkovo. Na rozdiel od kávy a iných účinných látok (mnohé z nich sú návykové), ktorými si niektorí „obšťastňujú“ život, dychové cvičenia môžu byť vedomé zamerané na – lepšie spriechodnenie živy, lepšie sústredenie, upokojenie, či povzbudenie, (po)citové vyžitie (pri rozjímaní, milovaní, uvažovaní). Podobne možno použiť vedomé dýchanie napríklad pri očistných obradoch, pri samouzdravovaní, zdravotnom nabudení i pri liečení.

Pre tých, ktorí chcú využiť túto príležitosť, uverejňujeme niektoré cvičenia z knihy Čaro prírody. Ak by ste považovali tento okruh vhodný na vytvorenie reťazca článkov, dajte vedieť.

S pozdravom a prianím dobrého dychu – ŽiariSlav.  

Podobné články:

Dychy – Cvičenia na ovládanie dychu a živy

Ak chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:  CHCEM PODPORIŤ