Po tom, ako nám zastrelili čuvača Gubu a čuvačka Snežka zhynula podobne, ako predtým Borka – v kŕčoch, prežili nám len tri malé, desaťdňové šteniatka slovenských čuvačov – dve sučky a jeden psík. Šteniatka, ktorým sa práve otvárali oči, keď osireli, sme vypiplali na kozom mlieku, tvarohoch, odrezkoch syrov, na srvátke a na domácich vajciach, čo im nahradilo materské mlieko. Psík poputoval k návykovým na Polomy, doktor Ľubomír mu dal meno Čuvo. Chodil na cvičák s vlčiakmi a vynikal šikovnosťou. Ako nakoniec všetci z Borkinho rodu. Borka bola ich babka – tá, ktorú dostal človek od očovského baču v krabici od topánok, tá, ktorá počas pustovníčenia okrem zvierat a usadlosti zažila aj mestá, koncerty a spievala. No a teraz nám ostali už len dve maličké sučky. Dali sme im mená – Bora a Ćuva. Vyrástli a spoľahlivo strážili. Zaháňali líšky, medvede a všeličo iné. Chránili usadlosť i zvieratá na paši. A medzičasom zostarli.
Keďže sme už nemali samca – čuvača, Čuva sa spárila so susedovým papierovým stredoázijakom. I keď papiere ju nijako nezaujímali. Z jej vrhu sa narodil aj Borut, ten velikánsky pes hnedých odtieňov, dobráckej domácej povahy poločuvač. Spojili sa v ňom dobré vlastnosti oboch pastierskych, v podstate podobných odrôd. Aby nedošlo k príbuzenskému kríženiu, a aj preto, že Čuva a Bora sú už dosť staré, človek vybehol na horný Liptov a vzal odtiaľ posledné šteňa z vrhu salašníckej čuvačky, to šteňa, ktoré sa nepodarilo doposiaľ nikomu chytiť. Bača s honelníkmi ho naháňali takmer hodinu a nakoniec ho pod maringotkou obkľúčeniu kríkmi chytil Malý vrchár. Rodana preto Belka nemá veľmi rada a aj na človeka občas breše, pretože ju z Rodanových rúk uniesol do auta. Belka teda nemá takú prítulnú povahu, ako majú Čuva a Bora. Navyše z lásky unáša človekovu obuv, teda unášala, až kým nevrhla mladé.
Mala ich s Borutom, poločuvačom – polostredoázijakom, takže jedno je biele, ostatné majú hnedé, sivohnedé alebo strakaté sfarbenie, aké je u stredoázijských čuvačov bežné. Bela je príkladná matka. Psíky sú dobre živení mackovia, dostávajú zjavne výživné príkrmy a keďže už majú šesť týždňov, nastáva vhodná doba na odber. Šteniatka majú – podobne, ako ich matka, miesto v koterci s voľnou možnosťou z neho vyjsť.
Motajú sa po dvore a po usadlosti, zvyknuté na rodinu, sliepky, mačky, kozy, ovce a koňa, ktorý tade občas prejde. Takže majú to, čo gazdovský a hospodársky pes mať má, poznajú to, čo poznať majú. Dve z nich sú sučky – tá biela a tá pieskovohnedá, sfarbením podobná Borutovi. Ostatní sú psíky.
Nastal čas, keď si ich nájdu noví gazdovia. Kto má záujem, nech sa prihlási a príde si vybrať. (0907 740 868 , 0908 312 957, diva@ved.sk)
Snímky: Žiarislav a Ladomíra
Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, trvalým príkazom, alebo poukázaním 2% z dane z príjmu – tuto: CHCEM PODPORIŤ
