Bol november 1989 v Československu naozaj nežnou revolúciou, alebo bol nežným prevratom?
Skúsme sa k výslednému vedomstvu dostať nezaujatým skúmaním podstaty veci. Čo je revolúcia a čo je prevrat? Revolúcia je výrazná celková zmena vo vývoji spoločnosti. Neprebieha teda postupne, ale rázne. A čo je prevrat? Prevrat je taká revolúcia, ktorú nastolí menšia skupina ľudí, spravidla ovládnutím mocenského strediska a týmto dosiahne revolučnú zmenu, a to napriek vôli väčšiny spoločnosti. Prevrat býva často násilný, ale telesné násilie nie je to nutnou podmienkou. Aj keď ľudia by mohli mať rôzne názory v pohľade na takú citlivú spoločenskú záležitosť, akou bola nežná revolúcia, či nežný prevrat (k výsledku sa dopracujeme), na týchto všeobecných spoločenských označeniach by sme sa mohli zhodnúť. Každý puk môže mať samozrejme názor, veľa pukov je na strome, ale skúsme si dopriať aj trochu uvažovania.
Hneď na začiatku si ujasnime, že november 1989 nebol žiadnou evolúciou. Evolúcia je totiž postupný vývoj a nie rázna zmena. Niektorí vodcovia sa síce snažili označiť november ‘89 za evolúciu, v snahe vyhnúť sa podobnosti s komunizmom, ale toto označenie nezodpovedá podstate skúmanej veci. Evolučný vývoj v smere od komunizmu k niečomu inému možno nastal v Číne, alebo sčasti v Juhoslávii, keby nie Jelcinovej streľby na štátnu dumu, tak snáď v Rusku, ale v Československu nie. Evolúcia má oproti revolúcii tú výhodu, že nenesie tak veľké riziko unáhlených krokov s trvalejšími následkami, ktorých naprávanie vedie často k opačnej revolúcii – ku kontrarevolúcii. Revolúcia je spravidla prudkou odpoveďou na daný stav a vyvoláva inú prudkú odpoveď.
Poďme teda k novembru 1989. Evolúciou nebol. Bol revolúciou, alebo prevratom?
Ak stanovíme rozdiel medzi revolúciou a prevratom dajme tomu nadpolovičnou väčšinou presvedčených v spoločnosti, ktorí si prajú danú zmenu, tak november 1989 bol v niektorých smeroch revolúciou a v niektorých smeroch bol prevratom.
November ‘89bol revolúciou v základnej požiadavke – zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany (ústavného článku 4) a zavedenie systému voľnej súťaže politických strán. Všetko ostatné, ako napríklad sloboda tlače a sloboda hospodárskeho podnikania s týmto súvisela.
Súčasne s nežnou revolúciou však prebehol prevrat. Veľká väčšina spoločnosti by vtedy určite nechcela úzkou skupinou politikou dohodnutý vstup do NATO, zničenie domáceho poľnohospodárstva, rozpredaj energetických a vodných zdrojov a divokú privatizáciu národných majetkov, z ktorej nakoniec vyťaží osobný prospech na úkor celej spoločnosti len úzka skupina ľudí, so svojou špičkou podieľajúcej sa na prevrate. Po udalostiach v novembri 1989 nastalo tak prehnané hospodárske (a vojenské) otvorenie voči západu, že ešte pred nastúpením do „voľnej súťaže“ bolo Československo hospodársky vytunelované. Položenie farmaceutického priemyslu v prospech západných firiem, ktoré tu s okázalým sprievodom hradných politikov robili pod zámienkou začlenenia do západného systému ´verejnú priemyselnú špionáž, bolo už len symbolickým vyvrcholením tohto chorého pochodu. Mnohé slovensko-české napätia, vedúce nakoniec k osamostatneniu Slovenska, boli do veľkej miery aj odrazom iných predstáv o priebehu zmien a nespokojnosti s postupmi zvolenými vedúcou politickou špičkou okolo prezidenta. Rozdiel medzi prevažujúcimi českými a slovenskými predstavami bol podobný, ako počas revolúcie 1948. Aj vtedy mali stúpenci revolúcie, či skôr prevratu (vtedy komunistického) výrazne väčšie (percentuálne) zastúpenie v Čechách, čo spôsobilo rýchle a jednostranné podriadenie voči Sovietskemu zväzu. Podobne aj počas a hlavne po revolúcii 1989 boli na Slovensku nálady bližšie k zvrchovanosti a menšia ochota voči jednostrannej podriadenosti západu.
Len náznakom spomeňme vývoj v hospodárstve. Ako dnes mnohí poukazujú, za socializmu neboli také plné police s tisícimi druhmi potravín. Ale mohol si ich dovoliť každý. Boli v zásade všetky základné potraviny a maslo vtedy bolo naozajstným maslom, med bol naozajstným medom od včiel, chlieb nemal ako ten dnešný len niečo cez tridsať percent múky, ale múka bola jeho hlavnou zložkou, čierny chlieb bol ražný a nie pšenčný zafarbený na čierno, mäso bolo mäso a nie slanou vodou a chemikáliami napustený „mäsový výrobok“… Napriek početným chybám komunistického hospodárstva bolo poľnohospodárstvo výrazne menej chemické ako dnes bežné západoeurópske a na chemikálie sme mali aj zväčša výrazne prísnejšie normy. Rajčiny sa pestovali v zemi na poli a nie v chemickej vani, kukurica nebola klonovaná, v krajine bolo napriek znárodneniu omnoho viac gazdov a počet kráv (ktoré nám dávali mlieko) bol na Slovensku 10 krát vyšší, ako v roku 2 000, teda len 10 rokov po prevrate, keď sme už boli hospodársky, politicky a vojensky úplne ovládnutý západom. Len čo pražská skupina odprevadila sovietskych vojakov, už sme tu mali v tichosti nasťahovaných vojakov amerických.
Jednou z nepriaznivých vývojových čŕt po novembri 1989 bol vývoj mediálnej politiky. Média boli najprv v Čechách, zakrátko i na Slovensku jednostranne ovládnuté nadnárodnými záujmovými skupinami. Keby boli dosiahnuté žiadané revolučné prejavy, nemalo by to tak byť. Napríklad o dianí v Líbii, alebo o rusko-ukrajinskom konflikte by sme sa mali dozvedať nielen z jedného názorového zdroja. A tak – ak pred novembrom ‘89 mnohí, aby sa vyhli jednostranným správam komunistickej ideológie, počúvali hlas Ameriky, dnes v prostredí jednostrannej západnej ideológie sledujú na internete Hlas Ruska.
Takže – bola to aj revolúcia a bol to aj prevrat. Ak to niekoho uspokojí, môže sa kochať jeho zamatom.
Podobné články:
17.11.12 Dostane sa ľudský duch do súladu s prírodou? 17. NOVEMBROM 1989 SA VÝVOJ NESKONČIL
18.11.11 – O SLOBODE A ZODPOVEDNOSTI Skutočnú slobodu sme si ešte nezaslúžili
16.11.11 – Bol posledný prevrat posledný? Bol posledný oficiálny
16.11.11 Z prírodného hľadiska je multikulturalizmus nebezpečnou ideológiou
HROB DOMÁCICH KULTÚR
Zdroj: Ved.sk
