Dnes sa už dalo sedieť vonku na trávičke, túliť sa bez kabátov a usmievať sa aj kvôli tomu, že slnko svietilo do očí. Problém je, že dnes mali ľudia o jednu tému na sťažovanie sa menej;) Ako len mám rada Vás, ktorí si namiesto sťažovania robíte svoj svet krásny. Čistý, prirodzený, taký z akého pochádzame. Tí čo sa nebijú do pŕs na štadióne Slovana ale skutočne poznajú dôvody prečo byť hrdí na našu kultúru. V dňoch keď nie je výnimkou, že sa v tejto krajine oslavuje haloween či dokonca deň vďakyvzdania, je človek ako MiroSlav Žiarislav Švický bodkou za mojim presvedčením, že sa „to“ dá aj inak…
Žiadne letáky, žiadna propagácia ani médiá. Iba z mailu do mailu, možno nejaký telefonát. Dozvedeli sa ľudia, ktorí sa chceli dozvedieť a možno aj preto tá dobrá energia, ktorá sa na tomto „podujatí“ vytvorila. Okolo šiestej sa pod Devínom začala rozrastať malá skupinka ľudí, ktorí sa stretli za účelom rituálnej likvidácie zimy;)). Okolo siedmej Žiarislav so svojimi kamarátmi na sútoku Moravy a Dunaja zahral zopár ľudových pesničiek a potom zavolal spod Maťkovsko-Kubkovského klobúka na ľudí pozorujúcich ho s úctivým odstupom. „Poďte sem, koho to zaujíma, nech mi netreba kričať.“
Obkolesili sme ho a tak nám s úsmevom pri zapadajúcom slnku vysvetlil čo je to vlastne rituál, prečo nie aj kamery, stánky s občerstvením a krachujúce ľudové súbory. Žiarislav je predstaviteľ pôvodného slovanského prírodného duchovna. Mala som tú česť vidieť ho dnes večer prvýkrát. Som nadšená. Mal v očiach i na jazyku toľkú múdrosť a iskru zároveň až ma mrazilo. Prenikavý, nákazlivý smiech, ktorý nesmierne rád a často prezentoval som mala možnosť počuť vďaka tomu, že som sa zúčastnila rituálu vynášania Moreny, ktorý zorganizoval.
Morena je staroslovanská bohyňa zimy a smrti, veľmi známa i v dnešnom folklóre. Je zosobnená zimou, na jar končí jej vláda. Tradičným rituálom je vynášanie Moreny a jej upálenie alebo utopenie. Najčastejšie sa hádže z mosta alebo zo skaly. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pohanských rituálov sa dodnes zachoval jeden z nich vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny.Vynášanie Moreny malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovuoživenie prírody.
Dnešný deň bol ako stvorený na utopenie MorenyJ Žiarislav tvrdil že, keď ju utopíme, spadne nám kameň zo srdca a môže začať jar. Odniesli sme ju teda spolu po strmom zráze, za spevu a hudby až na breh rieky. Tu sa rituálne podpálila. Keď horiaca dopadla na hladinu, všetci hlasno spievali a skutočne zavládla príjemná nálada.
Chvíľu sa dalo sledovať ako sa horiaca bábka plaví dole prúdom až kým nezišla z dohľadu, mystická chvíľka pominula a nastal čas oslavy. Všetci účastníci rituálu sa ďalej za spevu a hrania premiestnili popri hrade až do neďalekého lesíka kde sa nám spolu s kotlíkom a obľúbenými slovenskými nápojmi stratili z dohľadu. Mne o ôsmej ostala už len zima pod jarným kabátom a v hlave spolu s túžbou po horúcom JOGI čaji aj Žiarislavova veta:„Ja nevravím, že to čo je umelé je zlé. Ja vravím, že to čo je prírodné je dobré.“
Andrea Šimkovičová, nedeľa 1. apríla 2007 01:55
Zdroj: Ved.sk
