Svet je plný povrchností. Odfotiť sa pri Aifelovke, pri pyramíde, alebo nejakej inej okukanosti. ´Kúpiť si zájazd tam, alebo tam. Snobský, alebo lacný, podľa naladenia – snobského, alebo lacného. Povrchnosť, či už lacná, alebo drahá, je ľahko prístupná. Ísť do hĺbky si vyžaduje námahu. Najťažšie je ísť do najnedostupnejších priestorov. Čo je už dnes nedostupné?
Cestujete ľahko a takmer všade. Je to veľký obchod, veľa cestovať. Prináša to väčšie bubáky, viac spálenej ropy a väčšie napätia v ropných zálivoch. Aby to bolo ako tak lacné, musí to frčať. A kríza – nekríza , stále to frčí. Čo je ale skutočne nedostupné? Keď máš dosť peňazí, môžeš sa dať vystreliť aj na mesiac, možnože aj ďalej. Najnáročnejšie cesty sú ale oveľa skrytejšie. Sú to cesty do vlastnej duše. Do svojej duše a i do našej duše. Do osobnej i spoločnej podstaty. Toto sú cesty najvzrušujúcejšie a aj najprínosnejšie. Prinášajú najviac skúsenosti, najviac pochopenia, najviac živy. Sú to cesty, ktoré menia život smerom smerom k väčšej duchaplnosti. Sú to cesty vedomé a vedomecké. Sú to cesty, ktoré nikdy nemôžu byť nudné. Sú to cesty, ktoré sú tak dobrodružné a vzrušujúce, že aj tá najzaujímavejšia „cestovka“ je oproti nim len šedá myška.
Cesta do hlbín našej podstaty ponúka najväčší majetok sveta – pochopenie. V pochopení je nielen poznanie, ale aj skutočná, nie povrchná, ale skutočná láska. Pochopenie je kľúčom k duševnému, duchovnému i telesnému uzdraveniu. Pochopenie nás spája nielen s predkami, ale aj s potomkami a nasledovníkmi. Pochopenie a vedomá cesta spája minulosť s budúcnosťou. Pochopenie nám pomáha prejsť cez územie strachu zo smrti, ktorý je základom všetkých strachov. Pochopenie spája vedomie s cítením, pochopenie obnovuje prirodzenú celostnosť duše. Pochopenie nám umožňuje stať sa celostnými bytosťami. Bytosťami, ktoré žijú v raji. Náš kraj je raj. Síce si ho my, ľudia, vieme všakovako znepríjemniť, znečistiť, znudiť. To prináša nemoci, slabosti, úniky. Úniky sú rôzne. Drogy, televízne kanály, internet, nezmyselná práca, cesty do zahraničia, ktoré pomôžu narušiť aj iné rajské krajiny. Ruch je nevedomcami uctievaná hodnota. Ročne vypľujú školy bezpočet študentov, ktorí sa zaúčali do rušenia, do turistického ruchu. Väčšina z nich samozrejme nenájde uplatnenie. Prečo nie sú bežné školy na pokoj? Prečo len na ruch? Lebo sme narušení, duševne narušení, sme nemocní. Žijeme v raji, v zasnúbenej zemi, ale ničíme si život často aj škodlivou prácou, aby sme minuli zarobené peniaze na zbytočné cesty. Tým prvým ničíme náš raj, tým druhým ničíme raj našich súrodencov žijúcich v iných častiach sveta. Isteže, niektoré cesty sú dôležité pre poznanie sveta a iných kultúr. Niektoré cesty prinášajú duchovné hodnoty a poznanie. Ale priznajme si – koľko z toho množstva ciest bolo bránou k duchovnému naplneniu? A priznajme si – ktorá brána k duchovnému naplneniu sa udiala v zahraničí? Koľko našincov behalo po sveta a až po návrate, pri stretnutí s našou podstatou, precítilo chvíle duchovného naplnenia? Mnoho.
Naša krajina je zasnúbená krajina. Nie náhodou sme sa narodili tu, Je to krajina, kde sú ešte lesy, kde pramení čistá voda, je to krajina, kde vetrík ťa ovanie ako duch a ak je duša pripravená a srdce otvorené, stane sa to, čo sa nedá opísať, len prežiť. Vtedy sa zmení život a bytosť, už nie len človek, ale bytosť – uvidí márnosť svojho roztržitého pobehovania, ale aj plod svojho hľadania – stav duchovného naplnenia. Táto udalosť sa už nikdy nevymaže z vedomia a pamäte a bude vzpruhou na najdobrodružnejšej ceste – ceste každodenným vzrušujúcim a aj pokojným životom, ktorý je v pochopení sledu vecí a vzťahov. Samozrejme – tento stav je tiež vlnitý, prírodne odstupňovaný, v závislosti na našom nabudení, nekonečnom prebúdzaní, v závislosti na schopnosti obnovovať, prehlbovať a upevňovať vnímanie. Nudný dejepis sa mení na výjavy plné obrazov, zdanlivo nepochopiteľné slová sa stávajú bránou k duchovnému vnímaniu, svet sa stáva krásnym vo svojej skutočnej podstate a naše nečistoty už vieme vidieť ako nečistoty a vieme ich aj upratať. Naša duša sa stáva stredom tohto diania, naša krajina sa stáva stredom sveta, nech už hovoríme jazykom akýmkoľvek. Tu je naša brána, tu začíname s citom, pokojne, ale vytrvalo robiť poriadok. Tu začíname chápať múdrosť toho, čo nás presahuje. Chvála za dary z čistého zdroja.
traveň r. 12
podobné články:
Zdroj: Ved.sk
