Ahoj, Žiarislav
Na Zimnom Slnovrate vo Svite sme sa chvíľku rozprávali na chodbe o výhodách a nevýhodách vytvorenia náboženskej spoločnosti. A o skúsenostiach z minulosti (Polabskí Slovania, Štúrovci). Priznávam, že som zatiaľ skôr proti založeniu takejto spoločnosti. Taktiež patrím do skupiny, ktorí sú v Rodnom kruhu neaktívni (ak nerátam skromné finančné príspevky, ktoré som vám poslal). V svojich názoroch som si nie celkom istý (mám pochybnosti), preto som si nedovolil vystúpiť počas otvorenej diskusie, ale len som moje názory prebral osobne s Tebou na chodbe. To znamená tiež, že som otvorený názorom druhej strany. Zo stránky ved.sk vidím, že ich je viac. Škoda, že sa neozvali priamo na Slnovrate. Keď sa na to pozerám spätne, hneď nám to malo byť podozrivé. Asi boli títo ľudia (ktorí sú za vytvorenie spoločnosti) zaskočení viacerými názormi proti. Dobre, že sa ozvali aspoň teraz a môže sa pokračovať v úvahách o vytvorení/nevytvorení spoločnosti. A vďaka aj Tebe, že si ich k tomu svojim článkom trochu povzbudil. Rád by som Ťa ešte požiadal, aby si sa váhou svojej osobnosti postaral o to, aby jedna strana druhú neosočovala. Zatiaľ je tu len istý náznak („menej aktívny duševný stav“), ale zo skúsenosti viem, že to k istej nevraživosti môže viesť. Určite to nikomu neprospeje. Sú rôzne dôvody na to, prečo ľudia nie sú aktívni v Rodnom kruhu. Možno bývajú ďaleko, alebo v zahraničí, možno majú náročnú prácu, možno majú zdravotné ťažkosti v rodine. Skúsme sa chápať. Je veľmi pravdepodobné (takmer isté), že tzv. neaktívni (neaktvni v RK) ľudia nebudú klásť vytvoreniu spoločnosti prekážky. A mnohí členstvo v takejto spoločnosti aj podpíšu. Mne osobne to bude veľkou cťou.
S pozdravom, Roman 11.1.15
*******
Vážení priatelia,
dostal som informáciu, že niektorí z Vás majú záujem prispieť, alebo činne priložiť ruku k vytvoreniu formálne a legislatívne uznaného duchovného společenstva, ktoré by malo vlastniť oprávnenie na vykonávanie štátom rešpekovaných bežných obradov, ako sú svadby, uvítanie novorodeniatok, pohreb a pod. Zároveň som si nemohol nevšimnúť sklamanie, skoro až beznádej v očiach člověka, ktorý mi zvestoval zážitky zo Slnovratu. Prekvapilo ma, až telesne zamrazilo a srdce silno stislo, pretože od člověka vždy nabudeného silnou dobrou živou by som tak sklamané výpovede ani v najhoršom videní neočekával. Hovorov na tému zlegalizovania obradov sa zúčastnili možno slabší, ktorých menej aktívny duševný stav dáva skôr odpovede na otázky „prečo neurobiť ?“, než aby sa vybudil na aktívnejšiu úroveň hľadania spôsobu „ako urobiť ?“ A naopak, tí, ktorí v minulosti prejavili záujem pracovať s touto myšlienkou dali tentokrát prednosť iným aktivitám, než hovorom na slnovrate. Vrátane mňa. Čo ma dnes nesmierne mrzí, pretože takto sa prekvapujúco stalo po vôli nečinním, ktorí vlastne nemajú záujem.
Z toho dôvodu som požiadal o kontakt na Vás, ktorí ste v minulosti prejavili záujem a podobne ako ja neprišli na prvé informačné stretnutie na zimnom slnovrate, pretože som Vás chcel osobitne osloviť. Ako odpoveď som namiesto konkrétnych kontaktov dostal výzvu na napísanie otvoreného listu.
Rád by som Vás preto vyzval, aby sme spojili svoje sily a dali tomu ešte jednu šancu. Aby sme ukázali svoj vážný vedomý záujem, pokiaľ ešte nejaký je a prišli seba aj ďalších presvedčiť, že posun v tejto oblasti má pre našu budúcnosť zmysel. Nie len pre budúcnosť rodného kruhu, ale pre budúcnosť celého národa. V prvom rade aby sme hmatateľne ukázali, že sú tu aj takí, ktorí chcú mať v tomto čase zákonom zaručovanej slobody vyznania rovnocenné postavenie podľa svojho cítenia a svedomia, ako majú vyznávači iných, dokonca aj cudzokrajných aj inváznych duchovných smerov. Okrem iného aj v oblasti obradov. Nech predstúpia tí, ktorím nestačí na privítanie novorodeniatka zástupný obrad podradne so slamenou bábkou. Sme my azda niečo menej než príslušníci iných duchovných smerov ? Alebo nie sme schopní sa postaviť a ukázať na seba samého prstom ? Prečo by sme sa mali ponižovať podobne, ako v dobe duchovného poloútlaku na ktorý si spomínajú ešte mnohí z nás, kedy bolo potrebné vykonať obrad duchovný na inom mieste a následne obrad štátny na národnom výbore ? Prečo musíme práve my trpieť tento schizoidný stav, túto dualitu, keď pre iných už bola duchovná dualita zrušená a sloboda ich vyznania zákonom ustanovená ?
Pre tentokrát by pricestovanie a naša prítomnosť bola jediná nutná činnosť, ktorá by sa od nás očakávala. Ukázali by sme na seba, že sme skutoční a nie vymyslení. Prebrali by sme súčasný stav veci, od kterého sa môžeme odraziť, prediskutovali by sme možnosti, ktoré máme a predpokladáme, že v najbližšom období budeme mať. V lepšom prípade by sme sa mohli dohodnúť na budúcom prospechu, ktorý od tejto zmeny očakávame (pre veľmi ovplyvnených západnou kultúrov by som použil termín ako „definovanie cieľov“). Pracovali by sme s myšlienkami, prerokovali by sme veci v nabudenom a zároveň úctivom duchu, ktorý nepripúšťa svojvoľné odobratie slova človeku silnejšie mysliacemu a možno pokojnejšie rozprávajúcemu iným človekom opačnícky mysliacim, ale ohnivejší hlas vlastniacim. Aby sa nestalo, že tichšia zvesť ducha zostane nevypovedaná. Aby všetky myšlienky, aj zjavenia boli vyslovené, dotazy vynesené na svetlo a pochopené, aby sa na niečo nezabudlo. Na tomto stretnuti by sme sa zatiaľ vyhli riešeniu hlbokých detailov, aby sme kvôli „poznávaniu jednotlivých stromov nestratili celkový prehľad o lese“. Vyhli by sme sa otázkam financovania, možnostiam zneužitia, štruktúr, stanov a podobným dôležitým ale odborne náročným témam a tieto špecifiká by sme prebrali až na pracovnom stretnutí so záberom viac do hĺbky, s potrebnými znalosťami, prípadne znalcami konkrétneho odvetvia.
V závere stretnutia by si každý sám pre seba mohol pripraviť otázky vedúce k rozímaniu o tom, ako by sa vedel v budúcnosti aktívne zapojiť. Odpovede na tieto otázky by následne riešil sám vo vybudenom stave mysle v nasledujúcom období. V úplnom závere nášho stretnutia, ak sa ukáže že v naších radoch zostalo stále dosť činorodých bytostí, by sme sa mohli dohodnúť na čase ďalšieho, tentokrát už tvrdo pracovného stretnutia, kterého by sa zúčastnili už iba tí, ktorí v sebe nájdu dostatok živy, nabudenia, odhodlania a ochoty pracovať pre vec.
Zároveň by bolo užitočné, aby sa na stretnutí zišli tí, ktorím nejde v prvom rade o zábavu, teda hlavne tí, ktorí sa vedia dobre baviť zmysluplnou prácou. Pre stretnutie takýchto činných ľudí sa v najbližšej dobe javí ako dobrý priestor v rámci osláv Perúnových dní DD-DD.MM v Doplň mesto. Slnovrat bol už aj v dávnejšej dobe hlavne o bujarej zábave a priateľských stretnutiach. Perúnové dni môžu byť naopak o pernej úderníckej práci spojenej s primeranou oslavou a v závere možno nie príliš vyčerpávajúcim koncertom.
Kvôli prehľadu organizátorov by som chcel ešte poprosiť, aby záujemcovia ohlásili svoju účasť dostatočne v predstihu správou prostredníctvom elektronickej pošty na diva@ved.sk
Teším sa na stretnutie s Vami,
Aron 8.1.15
************
Ahoj Žiarislav,
tak ma napadlo či by nebolo dobré vyzvať bytosti ešte raz nech sa vyjadria či by mali záujem ísť do toho a začať konečne bojovať. Aj keď viem, že tú možnosť mali na hovore, kde sa veľmi neprejavili, no možno po prečítaní tvojho článku si ich naplnil aspoň štipkou odvahy a pomysleli si, že to treba vyskúšať. Veď ako môžeme zistiť čo to prinesie, koľko kladov a koľko záporov, keď to nevyskúšame. Možno keď dosiahneme to čo chceme, tie zápory budú len malou obeťou popri tej veľkej radosti a pocitu naplnenia, ktoré z toho môžeme mať. A možno sa nájde niekto, kto by aj s nadšením a tou radosťou napríklad chodil na tie úrady a nahlasoval by to, čo by bolo potrebné (ja by som ten čas aj nervy s tými úradníkmi obetovala aj keď ich nemusím a mám s nimi časté výmeny názorov :))
Verím, že sa bytosti zamyslia a zvážia tento boj, veď kedy chcú urobiť krok dopredu ak nie teraz …. ako sa vraví na nový rok o slepačí krok … tak aj my by sme ten krok mohli urobiť, myslím, že teraz je tá dobrá doba.
Žiarislav chcem ťa poprosiť, keďže nemám ako tých ľudí vyzvať sama, skús to ešte raz možno to bude mať lepšiu odozvu ako na Slnovrate.
Za našu slobodu aj so všetkým čo k nej patrí, teda aj povinnosti
Mariana 8.1.15
*******
Zdravím všetkých na Medzi..
akurát som dočítal pár riadkov k Novému roku od ŽS, trochu ma mrzí že sa ľudia stavajú k založeniu duchovnej spoločnosti spôsobom hľadania vecí skôr neprospešných ako prospešných, no vidím to ako stav vedomia v akom sa ľudia práve nachádzajú. Je dosť možné že si neuvedomujú že práve toto je jedným z nutných krokov k ozdraveniu spoločnosti – veď akým spôsobom chceme ukázať svetu že sa dá viesť „inštitúcia“ aj spoločnosti prospešným spôsobom.. práve toto vidím ako nanajvýš vhodný spôsob, iba človek plne udomácnený v prírodnom duchu sa dokáže aj postaviť, a obstáť aj v takejto skúške.. ŽS vo svojom rozhovore spomínal aj štúrovcov – práve pred pár dňami som dopozeral 5 dielny seriál o štúrovci – a celý čas som zvažoval či by sa v dnešnej dobe našli taký slováci ktorý by vedeli priniesť pre národ takejto obety, odhodlanie, činy veľa ráz aj na svoj úkor.. v zásade je to dosť jednoduché ustanoviť takúto spoločnosť, zozbierať dvadsať tisíc podpisov, no rozumiem že to nie je to čo je podstatou, je potrebné mať aspoň pár stovák ľudí ktorý budú v srdci zapálený, odhodlaný, aby sa dom nestaval na spiesku ale na skale… no verím že príde aj doba keď už nebudeme riešiť základy ale stavbu rastúcu do slnka, zrovna tak ako na Medzi stavba…
potešilo ma že ŽS chystá knihy ako povedal ešte „minulého roku“ :)))
v robote som sa rozprával s viacerými ľuďmi, či už poliakmi alebo litavcami o pôvodnom duchovne, cirvi a našich veciach. dosť ľudí si uvedomuje aké škody spravila alebo ešte aj robí cirkev na našich vlastiach, jeden litavec sa učí aj obrady a veci s tým spojené tak vyzistím viac (len mám taký dojem z neho ako z ufoslovana) uvidíme :)))) mám pocit akoba hmla čo zraky múti sa strácala..
v akom stave je dokument točený RTVS – už robil ŽS rozhovor čo mali dokrútiť?? kedy to budú vysielať?? poprípade vydeli ste už nejaké zábery??
akurát som si púšťal Chalúpkove Mor Ho! číta Viliam Záborský – živa mnou prúdi celom tele zimomriavky od začiatku až do konca..
dobrú žívu na ceste, na srdci slnko..
Michal 1.1.15
******
Žiarislav, píšem, ako sme sa bavili po telefóne o duchovnej spoločnosti.
Na oslave zimného slnovratu si nás oboznámil s myšlienkou založiť duchovnú spoločnosť. Hovoril si o výhodách, ktoré by to prinieslo. Keď si skončil, ozval sa niekto s výhradou, že si nehovoril o nevýhodách. Ako nevýhodu videl dotyčný v strate slobody, v povinnostiach. Premýšľal som o tom, že či si urobil dobre, keď si hovoril len o výhodách a prišiel som na to, že áno.
Ak niečo chceme, mali by sme premýšľať, aké výhody nám to prinesie a tešiť sa na ne. Veď predsa aj keď niekto chce mať dieťa, nerozmýšľa, aké nevýhody mu to prinesie. A že ich prinesie, je jasné. Bude treba dieťa prebaľovať, kŕmiť, šatiť, neskôr prihlásiť do školy. Keby rodičia mali premýšľať o nevýhodách detí, tak by žiadne deti nemali. Tisíc rokov sme o drievnej duchovnej spoločnosti mohli iba snívať. Dnes, keď konečne máme tú možnosť ju založiť, sa ozve niekto s tým, že to prinesie nevýhody. Ja len neveriacky krútim hlavou. Namiesto toho, aby po tejto možnosti ľudia skočili a výskali od radosti nad úžasnou správou, oni hľadajú prekážky na budúcej ceste. Boja sa. Slobodný duch sa nepozerá na prekážky. Slobodný duch chce naplniť svoje túžby bez obáv. Slobodný duch vie, že je nekonečný zdroj šťastia, z ktorého možno čerpať, stačí si len vypýtať a on nám vyplní všetky želania, pokiaľ budeme mať odvahu ich prijať.
Marek zo Žiliny 27.12.14
*******
Ahojte, Bytosti.
V prvom rade by som Vás chcel pozdraviť a poďakovať za vytvorenie priestoru na prežitie krásneho podujatia Zimného slnovratu…
Táto správa je mojim príspevkom na hovory zo spomínaného Slnovratu ohľadom registrácie „spoločenstva“… teda ak Vás môj názor zaujíma…
vtedy som sa nevedel vyjadriť, lebo aj napriek tomu, že som vedel o Vašom zámere, tak som o tom hlbšie nepremýšľal a dosť ma to zaskočilo…
Môj pohľad v dvoch rovinách – svetskej aj duševnej – je rovnaký aký bol dočasný záver z týchto hovorov, teda zatiaľ „spoločenstvo“ nezakladať… vôbec nie je problém s podpisom, ten Vám dám keď bude treba, ide mi o niečo iné…
Pri svetskom pohľade vnímam situáciu tak, že svet je pred zrútením… možno som príliš veľký pesimista, ale nie som sám, kto má takýto názor… či to beriem z politického, ekonomického, ekologického či biologického hľadiska, stále mi vychádza jedno – blízky koniec… nebudem komentovať politiku, ani ekonomiku, ale za všetky podstatné veci spomeniem napríklad, že 90% rýb v mori je vylovených, masívne vymierajú včely, kvalita vody prudko klesá aj v oblastiach, kde ju skoro vôbec nie je možné znečistiť, GMO, atď… je toho veľa… z tohto pohľadu sa mi javí použiť živu na vytvorenie „spoločenstva“ za zbytočné… ak tento svet padne, (a on určite v tejto podobe padne), papiere nám budú zbytočné, a živu použitú na zakladanie formálneho spoločenstva by som použil na záchranu toho, čo sa dá…
Ak Žiarislav spomínal, že stránku navštevuje 5000 ľudí, tak rátajte, že skutočne by sa podpísalo pod vytvorenie tohto spoločenstva tak 500… zvyšných 19500 bude krvopotné zháňanie podpisov… viď petíciu za záchranu vody, kedy stránku zhliadlo 800tis ľudí a podpísalo sa ledva 65tis. A to rozhodne nie je tak závažný životný krok, ako vstup do „spoločenstva“. Použitím tejto živy si viem predstaviť, že Žiarislav dokáže zachrániť oveľa viac v rúcajúcej sa idylke…
Z duševného hľadiska, popravde, som rád vo Vašej blízkosti preto, lebo sa tam cítim slobodný… na ceste poznania som bol veľmi rád, že som Vás spoznal a mohol kráčať kus svojej cesty s Vami (možno aj do konca)… vytvorením „spolku“ zviažeme slobodu… z filozofického hľadiska urobíme vlastne niečo, pred čím väčšina utekáme… človek povie: je to len „formálne“… ale tak vznikalo veľa spolkov, ktoré po pár generáciách plnia úplne iný účel než na aký boli založené… bola spomínaná Matica slovenská… ak má táto naša duchovná cesta prežiť, nech prežije v takom duchu, v akom bola založená – slobodnom…
Prírodný človek nepotrebuje papier na to, aby vnímal, že jeho novorodeniatko je „pokrstené“. Dôležité je, že to tak bude vnímať okolie. Rodný list treba vybaviť tak či tak, je jedno kto to urobí, či rodičia alebo nejaký duchovný vodca, neušetríme žiaden úkon, nevyrieši sa podstata problému, kvôli založeniu nového „spoločenstva“ sa nezruší povinnosť prísť na matriku… V prípade partnerského vzťahu, ak sa dvaja ľudia rozhodnú, ísť spoločnou cestou, tiež k tomu nepotrebujú žiaden papier… dokonca k tomu nepotrebujú ani tretiu osobu… Pohľad na túto problematiku je na inú diskusiu, ale z princípu ten papier nie je potrebný. Čo sa nejakým papierom vyrieši? Budú zvýhodnení pri platení daní. Prírodný človek vo svojej podstate nechce platiť nefunkčnému štátu dane a snaží sa odpojiť od „metrixu“. Sobášny list je mu teda nepotrebný… Ak by sa aj rozhodol uzavrieť zväzok pred štátom, na matriku niekto musí ísť… nepôjdu mladomanželia, pôjde obradník… podstata problému sa nevyriešila, len sa ťarcha preniesla na iných…
Jediné z toho, čo bolo povedané vnímam ako dôležité, je návšteva ťažko chorého a umierajúceho „duchovným“… tam by som vnímal založenie „spoločenstva“ ako vhodné… taktiež ale je na diskusiu, či prírodný človek bude niekedy umierať v mukách v nemocnici… ale nech je to možné…
Pohreb tento štát nedovolí pôvodný, žiarový, preto by som to videl tak, že nebohý by sa dal spopolniť a obrad by sa urobil zástupný a na ten tiež nikto nepotrebuje papier…
Toľko moje myšlienky k založeniu (hoci aj len formálneho) spoločenstva. Obávam sa, že prírodné duchovno by sa tým zrútilo vo svojej podstate…
Živa!
Marek z Olšavice 28.12.14
———————
Ahoj, Marek, srdečná vďaka za list.
námet zakladania spoločnosti bol ohlásený v článku pred Slnovratom, ktorý je teraz stiahnutý ale dá sa prečítať (/RC.zvestovanie.htm)
Porada nebola o tom, či zakladať spoločnosť, lebo Rodný kruh ako o.z. je založený od roku 2 002 a založený neformálne ako výsledok človekovho vedomeckého učenia už koncom 90. rokov. Formálne založenie napomohlo napríklad vydaniu 2. čísla Rodnej cesty. Ciele spoločnosti sú v podstate napísané a uverejnené na našej stránke. Takže otázka nestála, či spoločnosť založiť, ale ako ju ďalej vyvíjať. Mala to byť teda porada tých, ktorí chcú s tým niečo robiť a v podstate mnohí s tých už aj niečo v tomto smere robia – v zmysle usporiadanej spoločnosti s dohodnutou činnosťou (teda ak chceš, tak organizovane).
Robíme to s tým, že svet sa nateraz nezrúti a ak by sa zrútil, tak sme aspoň niečo urobili pre vec.
Predpokladám obdobie do 10 rokov, pričom osobne nevnímam založenie spoločnosti podľa náboženského zákona za podstatnú, ale prácu samotnú.
Mňa osobne zodpovednosť nezväzuje, inak by som asi nerobil túto prácu a nemyslím, že by sa moja práca a poslanie pred formálnym založením oz.Rodný kruh nejako líšila od práce po jeho založení. Horana sa vyjadrila proti papierom, ale ona v podstate v Rodnom kruhu v zmysle spoločnej práce nepracuje (robíme zväčša bez peňazí a papierov, ale papiere napríklad spriehľadňujú našu činnosť, takže dávajú aj nám aj iným napríklad v stanovách záruky, že hoci výchovné koncerty a prednášky v školách majú nejakú úroveň zodpovednosti). Okrem toho toto stretnutie bolo aj vďaka papierom, pretože vodičský preukaz i technický a poistka sú papiere a aj keď sa menovaná priateľka o tieto papiere nestará, tak my sme ju vďaka týmto dokladom priviezli,a určite jej to celé podujatie pomohlo, takže papiere v podstate využíva, len sa o nich až tak nestará. Takže v každej spoločnosti sú skôr tí, ktorí veci zabezpečujú a pomáhajú slabším a potom sú tu i takí, ktorým to prospieva, aj keď sa o to až tak veľmi nezaslúžili, to je prirodzené.
Pomoc slabším v načrtnutej spoločnosti znamená napríklad: pomoc pri vzdelávaní v školách, pomoc návykovým, ľuďom s duševnými ťažkosťami, pomoc ľuďom v nemocniciach, duševná pomoc väzňom a mnoho ďalších vecí, ku ktorým sme sa žiaľ nedostali.
Som slobodný, aj keď platím dane a mám vodičák… Matrix je v hlave, nie v štáte. Zodpovednosť mi zo slobody nič nevzala, ale môžem takto urobiť viac. Rozdiel je v tom, že ja urobím niečo pre to, aby sa časť mojich daní vrátila našej spoločnosti a neprepadla v prospech nejakej cirkvy, ktorá nás ohovára v redakciách podporovaných štátom, ktoré my platíme.
Som slobodný, pretože niečo robím a som šťastní, lebo vidím nejaké výsledky. Tento štát mne a ďalším povolí pohrebný obrad podľa mojich predstáv, lebo prinášam ducha a duch pôsobí na štát.
Priateľu, mne netreba vysvetľovať, že na prírodného ducha nepotrebujeme papier. Napísal som to v každej svojej knihe. Ale hovorím, že na obranu prírodného ducha papier potrebujeme.
Naše prírodné duchovno kedysi bolo zakázané, pretože sme nezvládli médium – písmo – papier a zákony boli vydané proti nám. Nemienim opakovať staré chyby.
Sme slobodný, takže nikto nikoho nemusí nútiť a presviedčať. Tí, čo chceme stavať alebo zabezpečovať dom, pôjdeme do toho. Ti, čo nechcú, nemusia.
Naša spoločnosť síce vznikla slobodne, ale sloboda je jej prostriedkom, vlastnosťou a nie cieľom, iba súčasťou cieľa. Cieľ je už v jej koreňoch – vznikla na základe šírenia – zvestovania prebudeného VEDomectva a zodpoVEDnosti, pred ktorou neunikáme. Tak to ostane i naďalej, aj keď to budeme rozvíjať.
Je veľa ľudí, ktorí sa nemienia uspokojiť so zástupnými obradmi. Ozvali sa chlapi, ktorí chcú mať riadny obrad svadby a pohrebu a nie len zástupný. Moje duchovno sa nerúti tým, že podpíšem nejaký papier a ani ten papier o obrade, ak ho už podpíšem, nepovažujem za formalitu. Moje duchovno je slobodné a papiere mi ho nijako nemôžu vziať, ale keby som nepoužil papier na jej napísanie a uverejnenie, aký malý zlomok by bol dnes v našej spoločnosti?
So srdečným pozdravom Ž.slav
——————
>> Ahoj, Žiarislav.
>> Vďaka za odpoveď! Viem si predstaviť, že keď sa dostaneš k internetu, zavalí ťa kopec správ a je náročne na ne odpovedať… Vďaka tvojej odpovedi sa veľa mojich myšlienok dostalo v hlave do svojich chlievikov. Javí sa mi ale, že sme sa príliš nerozumeli. Možno je to spôsobené aj tým, že nie som na takej vyjadrovacej úrovni ako ty, so slovom nepracujem dlho…
>> Je mi úplne jasné, že dôsledkom Tvojej práce bude (alebo už je) vytvorenie spoločnosti, ktorá bude mať svoje usporiadanie a budú jej v napredovaní pomáhať papiere. Ja som v celej svojej správe písal o úradnom založení „náboženskej spoločnosti“ uznanej štátom. Veď tá porada na Slnovrate bola o tom, nie? Ak sa mýlim, potom som hlboko nepochopil podstatu porady. Vnímal som to ale tak. Naschvál píšem o náboženskej spoločnosti v úvodzovkách, lebo ja to vnímam ako duchovnu cestu, nie ako náboženstvo (tak ako to vníma zákon).
>> Celé som to vnímal tak, výsledky porady, že podľa mlčania tých ľudí zatiaľ nie sme pripravení na „náboženskú spoločnosť“ (alebo duchovnú spoločnosť) ktorá je podmienená 20.000 platnými podpismi a inými spomínanými náležitosťami.
>> V tomto stupni rozvoja prírodného duchovna v našej spoločnosti by bolo mrhaním živy (podľa mňa) pustiť sa do zbierania podpisov a spisovaní potrebných náležitostí. Áno, najväčšia sekta na svete (v ich ponímaní siekt) uráža nielen prírodne duchovno, ale uráža aj svoje princípy na ktorých bola založená. Nemôžeme ale proti tomu v súčasnej dobe bojovať zbraňou, v ktorej je oná sekta majstrom… O tom ako mi zničila celú mladosť by som Ti mohol porozprávať, ale teraz nebudem proti nej otvorene bojovať… to by ma zožrali aj vlastní… :(a už vôbec nie podľa jej pravidiel)
>> Svoj malý boj s touto situáciou riešim tak, že sa snažím platiť čo najmenej daní a dane ktoré predsa len musíme zaplatiť sa snažím, aby nám boli z časti vrátené cez granty. (Ale tu sa zase dostanem k tomu, že ma papiere zotročujú.)
>> Môj názor je, že ešte nie je na registrovanú spoločnosť čas, pripravme lepšiu pôdu. Možno o spomínaných 10 rokov bude. Neviem. Možno sa so svojim názorom veľmi mýlim a súčasná svetská situácia pôjde ďalej smerom akým ide. Neviem. Môj pocit v žiadnom prípade nechcem stotožňovať s objektívnou skutočnosťou. V každom prípade sa stotožníme v tom, že pre dobro veci teraz môžme (a je treba) urobiť viac (v inej oblasti). Pomôžem, ako budem vedieť a môcť. Ani ja nie som členom Rodného kruhu, ale budem sa snažiť podporiť ho v každom smere. Členstvo nepovažujem za nutné pre pomoc. Sám som založil občianske združenie a nechcem byť členom 20 združení. Vtedy som o Rodnom kruhu ani netušil. Pomoc môže byť aj v spolupráci, nie priamo v členstve. Moje o.z. bolo založené na podporu a prebudenie svojej obce, svojej oblasti a má aj ciele trochu iné, ale v tom hlavnom cieli sa dúfam stretne s Rodným kruhom.
>> Tiež súhlasím s tým, že aj keď sa tento svet zrúti, tak som pre jeho záchranu spravil čo som vedel.
>> S tým papierom som to tiež asi nenapísal tak ako som myslel. Papier posunul ľudstvo o niekoľko úrovní vyššie. Poviem to tak, že je dobré, ak je prostriedkom, ale nie cieľom. Krst a sobáš sú podľa mňa tak hlboko duchovné veci, že posledné na čom by mi záležalo je papier, ktorý to potvrdzuje. Ak ho budem mať, dobre, ale ak nie, nič sa nestane. Papier teda by mi mal pomôcť nie ma zotročiť (aj duševne). Je samozrejme, že ho treba používať na obranu a je pravdou, že zrejme prírodne duchovno bolo zakázané, lebo nezvládlo písmo a papier..
>> S tými daňami si ma nepresvedčil príliš, ani s tým pohrebom, ale nechajme to nateraz tak, nebudem ťa oberať o čas písaním pošty, môžme to prebrať keď sa stretneme osobne… Nateraz mi stačí odpoveď, ktorú si mi poslal.
>> V tej dobe nie je šanca, aby naše dane prestali podporovať Sektu s mafiánskymi praktikami (rozumej tú cirkev :). Aj keby hneď bola založená náboženská spoločnosť zastrešujúca prírodne duchovno. Cirkev dostane svoje tak či tak.
>> Ďakujem, nech sa darí aj Vám,
>> Marek z Olšavice
———————
>> Dňa 31. decembra 2014, 0:51, <diva@ved.sk> napísal/a:
>> Ahoj, Marek,
>>> K tej veci – v súčasnosti sa človek nijako nechystá k úradnému zakladaniu duchovnej spoločnosti. Nie preto, že by to nepovažoval za dobré, ale preto, lebo sám, s pomocou niekoľkých ľudí, s ktorými spolupracujem, môžem urobiť dnes pre dobro veci urobiť viac. Ešte raz vďaka a nech sa ti darí.
>>> Ž.slav
———————-
Dňa 3. januára 2015
Ahoj, Marek,
Vnímam to tak, že si rozumieme. S tou spoločnosťou človek vyrukoval, lebo to považoval vtedy za dôležité a teraz považujem za dôležité to nechať znieť a neriešiť to. Ľudia prírodného cítenia môžu mať spoločnosť, ktorá má jasné pravidlá a vidím to tak, že je to jeden zo spôsobov, ako pomôcť ľuďom k prírodnému cíteniu. Osobne na tejto veci nezávisím ani duševne a pre mňa je jednoduchšie a lepšie robiť to bez úradu, aj keď som ľudí navnadil, aby o tom rozmýšľali, o zodpovednosti. Vnímam to tak, že nejde o rodný kruh ale o spoločnosť všeobecne a že prírodní ľudia by nemuseli ostávať stále v ústraní mimo diania. To by boli slabší, keby sa neprejavili aj spoločensky. Nie je to môj prípad, lebo ja aj keď som v ústraní (napríklad nikdy v živote som nevolil vo voľbách), tak dávam von svoje duchovné výstupy a aj keď som v lese a nechodím na voľby, spoločensky vplývam na spoločnosť. Mnoho ľudí to celkom nevidí a myslia si, že dávam príklad a vyzývam na úplné utiahnutie a spoločenskú pasivitu. Takže aj z tohto uhlu sa skús na to pozrieť ak máš vôľu sa na to pozrieť, takže urobil som, čo som urobiť mal. Vôbec sa netráp že som ti odpovedal príkro a ber to tak, že to nebolo osobné, že šlo o javy a nie o osoby, takže dúfam že žiadne ťažkosti nemáme.Inak vidíme to dosť podobne i keď vývody sú zdanlivo rôzne. Takže – nech sa ti darí.
——————-
Ahoj,
Čo sa týka tej správy, necítim sa byť ňou dotknutý, len škoda, že som na ňu odpovedal skôr ako som si prečítal článok k tejto veci na ved.sk… ale to už je jedno teraz. Zrejeme som nebol jeden, kto sa k tomu postavil takto a chápem Tvoje nabudenie v tejto veci a aj správu ako dôsledok toho. Chceš to niekam posunúť, aby Tvoja niekoľkodesaťročná snaha nevyšla nazmar. Ja zase chcem byť sám sebou. Pýtal si sa na názor, na porade. Vtedy som sa nevedel vyjadriť, môj oheň mi už narobil veľa nepríjemností v živote, snažím sa ho krotiť.
Ak by si sa na názor nepýtal, si autokrat, končím. Opýtal si sa. Ak by som návrh prijal nekriticky, postavím sa do radu fanatikov. Ak by som s ním nesúhlasil a nevyjadril sa, postavil by som sa proti svojmu duchu. Tak som napísal 🙂 V každom prípade som pripravený prijať názory iných, nemám patent na pravdu.
K tomu článku by som sa len vyjadril (ak to bola reakcia na moju poštu), posledné čoho sa bojím je koniec sveta 😀 skôr sa bojím, že prežijem… myšlienka bola taká, že to vidím veľmi čierne a je oveľa dôležitejšie zachrániť ľudský druh, ako riešiť spoločenstvo.
Držte sa!
Marek z Olšavice 4.1.15
Podobné články:
Zdroj: Ved.sk
