Nápady plné prekvapení.
Keď dnešný maďarský vladyka Orbán kedysi zahlásil, že Maďarsko má hranice s Poľskom a v tomto duchu niekoľkokrát spochybnil Slovenskú republiku, niektorých to prekvapilo. Len slepý nevidí stovky verzií máp „Veľkého Maďarska“, ktoré kolujú na internete, tričkách a všelikde inde. Keď teda podľa niekdajších slov súčastného maďarského beťára Maďarsko má hranice s Poľskom, tak prečo by sa unúvali jeho predstavitelia ohlásiť medzinárodnú návštevu v Komárne. To ako v hlavnom meste „felvidéku“ (hornej zeme). Isteže ide vlastne o maďarsko-maďarské, či aj maďarsko – maďarónske vzťahy s nie najnovšou ignoranciou slovenskej strany prečo nie republiky, len strany? Maďari sú z hľadiska dynamiky jednoducho prierazný národ, sú otvorene expanzívny. A my sme tak nejako tradične obranný, teda defenzívny. V hokeji to považujeme za hlúpu taktiku, ale v politike sa toho držíme ako repíč. Aj preto sa nám darí viac v hokeji, ako v politike. My tu budeme plakať a protestovať, ako si nás niekto neváži, namiesto toho, aby sme sa vzchopili a urobili ťah na bránu. Aký by to mohol byť ťah?
Menej aktuálny spôsob by bolo tlačiť mapy Veľkomoravského Slovenska a počas nejakých dostihov by slovenský vladyka prešiel na bielom koni na Budvár, teda na naše niekdajšie budapeštianske hradisko. Fotoreportéri prezlečení za maďarských Slovákov, teda dnes už za Maďarov, by z toho urobili nejaké snímky, podobné Horthyho pochodu po komárňanskom moste. Toto by sme si vystavili v SNR, ktorá by vznikla opätovným vylepšením NR SR. V školách maďarskej menšiny by sme podľa vzoru menšinových škôl Maďarskej republiky zaviedli slovenčinu a po maďarsky by sa vyučoval len maďarský jazyk a slovenský dejepis. Teda reciprocita. Potom by sa maďarskí predstavitelia konečne sťažovali oprávnene, ako kedysi nami nevypočutí maďarskí Slováci, dnes už zväčša Maďari. Prijali by sme so všetkou zdvorilosťou maďarské vládne nóty, odložili ich pekne do notového zošita a oznámili im, že uznávame integritu ich štátu a že už nemáme spoločné hranice s Bulharskom, Rumunskom, Chorvátskom a Slovinskom. To by bol teda menej elegantný postup podľa vzoru maďarského.
Múdrejšie by bolo spojiť sa s diplomaciou Ukrajiny, Rumunska, Chorvátska a Srbska, snáď i Rakúska a ukázať im súčasné populárne mapy veľkého Maďarska. Nasledovali by konferencie a iné stretnutia v týchto zúčastnených krajinách i v pomaďarčených obciach, kde sídlia zvyšky menšín v Maďarországu. Tie by nebolo nutné vopred oznamovať, keďže by nešlo o medzinárodné , iba o národné podujatia bez maďarskej účasti. No a čo sa týka nášho zákonodarstva, podľa vzoru orbánovského by sme zakázali spochybňovanie slovenskej veľkomoravskej koruny.
Isteže, iste, to bol iba vtip. Zdá sa, že naši priatelia z Dolnej zeme našej radi hrajú našu hru „Vtipnejší vyhráva“. Tak prečo im nevyhovieť?
podobné články:
Zdroj: Ved.sk
