Stavanie májov je bezpochyby čarovný zvyk, veruže. Veď zadiví sa nejeden našinec, a o to viac cudzinec, pocestný našou krajinou, jak máje čnú sa k oblohe, ovenčené a ozdobené obetnými stužkami. Ten praznak stromu života dvíhajú mládenci a muži, by kolo stromu – kolo pierka – znamenia to mužného, vztýčili I venček ženský, čo milostne ho obopína jak v posvätnej to súloži. V čase kvitnutia a rastu tak nielen prírody sa sila zdvíha, ale aj v občine tak deje sa. I pod májmi voľby kráľov a kráľovien, obradný to zvyk naznačuje, jak spravovať sa má prírodne ľudská spoločnosť.
Máje, Turíce, Rusadlá, či Na Ducha. Mnohé označenia ten sviatok má, I keď sviatkom práce a európskej únie ho prekryť sa veru chystali. Nič to, boli sme, sme a budeme žiť s vedomstvami po veky vekov udržiavanými, hoc v ústraní sú zdanlivo. No v srdci našom kvitnú stále.
Tak povedali sme si Na Medzi, keď sústredenie v tom čase nás zastihlo, že obrad turíčny uskutočníme. No nijako sa nevyjavovalo, tu , uprostred lesa a pasienkov, nejaký strom vyrúbať, ozdobiť a potom znova postaviť. Nakoniec len k starému stromu prišli sme, čo stovky rokov zreje tu a pamätá viac, ako ktokoľvek z ľudských bytostí žijúcich. Tak sklonili sa mnohí k nemu I objali ho daktorí. A dary mu zložili ku koreňom I na vetvy nad zemou sklonenými. Tak ozdobený obetinami sme mali najmohutnejší máj na okolí, čo dýchal, žil a nevyschol.
Ktovie, možnože aj takto kedysi predkovia si tento sviatok uctili. Nie možno, ale určite aj takto, hlavne v dobe, keď posvätné stromy v lesíkoch chránených a uctievaných úcte predkov sa tešili. Aj keď od čias Cyrila a Metoda tie stromy podlo daktorí rúbali, aj keď nám chceli rodné vyznanie vyrubovaním svätohájov zo srdca vyrúbať a na miestach posvätných stromov vysoké veže stavali, čo jak babylonské pyšné skvosty vyzdobené aj nakradnutým zlatom boli, náš duch prežil. Zvyky sa prispôsobili dobe a na znak svätých stromov, už vyrúbaných, dodnes čnejú k nebesám stormy vyzdobené obetnými stužkami. Tie vedomstvá len v niektorých hrajú, bo mnohým duše spustli a ochrnuli. No teraz, v máji, v traveni, či kvetni, celá príroda kvetmi, trávami, spevom vtákov a dychom a duchom blahovoňavým povedá a spieva o podstate sveta, ktorého sme súčasťou. Hľaď, a tí čo celkom, nevedia, to rodostromom vo svojom meste, či občine – obci potvrdili.
Chvála. predkom, chvála drevným bytostiam, chvála kvitnúcim, chvála divom, chvála živlom, chvála Matke a Otcovi. Stokrát chvála.
Žiarislav
Traveň, 2012
Zdroj: Ved.sk
