Slovanské zvyky: Dávne „máje“ sme nerúbali. Žili naprostred občiny.
Stavanie májov. Známa vec. Neznámeho pôvodu. Čo to vlastne znamená, keď staviame máje? Z čoho tento zvyk pochádza a ako by mal dnes vyzerať?
Dnes sa môžete dozvedieť z článkov, kníh a iných zdrojov, všeličo. Časté je ľudové podanie – u nás to tak bolo odjakživa… to vám povedia i starí ľudia, pánfarár tu boli už od praveku. Iná krajnosť je hľadanie duchovných koreňov v Nemecku – napríklad – máje sa stavali v Nemecku isteže mešťanom, z Nemecka je mnoho kroník a máme sklony myslieť si , že kultúra prišla z Nemecka) .
Iná vec je novodobá keltská móda- Kelti pridlávili májom ľudskú obeť (isteže, Kelti sú v móde, ľudská obeť našťastie nie, a preto vraj máme byť Kelti, lebo Kelti tu žili. Že tu žili aj desiatky iných kultúr, to povrchný čitateľ nezistí , pretože nemajú taký „pí ár“, ako britskí „Kelti“.
Podstata májov je strom života. Isteže, niekto by hneď našiel nejaký biblický obraz, ale keďže sme sa uzrejmili, že hľadáme pôvodný výklad, je nám jasné, že musíme ísť do kultúry dávnoslovenskej, dávnoslovanskej a v podstate i dávnoľudskej doby. Strom života je všeľudská záležitosť, veľmi silná v kultúre slovanskej a slovenskej.
V dávnych, teda drevných dobách, sa predkovia rodili i umierali, podobne, ako i dnes. Lenže v prírode a s prírodou. Drevný človek znamená dávny človek, drevo znamená v praslovanskom jazyku dávna bytosť, starý brat. Toto je koreňoslovie i zvestovanie.
Človek znamená čelo – (čelaď – ľud) a vek – sila (vôľa – veľa – vek). Človek teda znamená „ľudská sila“, „ľudská bytosť“. Strom (strmý) v dávnej slovenčine a slovančine sa povie „drevo“. Drevný znamená „dávny“.
A teda – človek si svoju dávnu – rodovú podstatu (rod – rád – riad – poriadok) spájal so stromom – s jeho koreňmi, kmeňom (kmeň – národ ), a konármi (končatinami) a listami a kvetmi (deťmi)…
RODOSTROM je dodnes slovo na označenie rodokmeňa, teda pôvodu, rodu ľudskej bytosti.
V starej dobe – v čase duší predkov – Sloveni mali Dušičky pôvodne na jar – predkovia sa pobrali k posvätným stromom a tam uskutočnili svoje pôvodné obrady. Na strom dali obetiny – preto na „májoch“ sú dodnes stužky, tiež niekedy fľaška, alebo sošky predkov… Máj tiež znamená spojenie mužského prvku (stromu) so ženským (venčekom), čo tiež znamená spojenie mužského a ženského prvku v posvätnom milovaní. Pochopiteľne, v mesiaci búrlivého kvitnutia rastlín.
Ako sa stala tá zmena? Kedy sme prestali chodiť k posvätným stromom a začali stromy vyrubovať a voziť ich k dedine? Kedy sa skazil náš pôvodný folklór?
Odpoveď je celkom jednoduchá. Pred rokmi jeden známy žiadal svadobný obrad. Mladomanželia by chceli ísť ku stromu, ale rodičia boli už chrámového vyznania a o strome nechceli ani počuť. Tak aby neboli až také ťažkosti s rodičmi, ktorí presne vedia, akého vyznania majú byť ich deti a nejaké návraty k podstate neprichádzajú do úvahy, tak ženích zvolil iný plán: Presadí dubčeka – sadenicu a v reštaurácii pri kvetináči bude obrad. No, síce sa tak nestalo, lebo obradník na to nepristúpil, ale asi tak nejako sa zmenil obrad májov. Keď namiesto toho, aby sme sa, rody, poklonili rodostromu, uctili ho, dali mu obetiny a spievali a tancovali pod ním piesne rodu, tak namiesto toho, po duchovnom znásilnení, pod vplyvom nového, nanúteného náboženstva, svoj rodostrom zabijeme a jeho hlavu si vystavíme naprostred dediny.
Naprostred dediny by mal stáť posvätný strom v háji, ku ktorému by dedinčania dávali svoje dary, spievali s ním a tancovali by tam… A ľudia v mestách by mali na rozdiel od dedinčanov svoj mestský strom uprostred mestského svätohája… Mestká a dedinská novoobčina. Na oslave by mohli mať akékoľvek vlasy a odevy. To by bolo krásne, keby to bolo živé.
To, že upadlo“ folklórne“ a teda tradičné poňatie májov, a iných sviatkov, je zákonité. Umelá móda, v tomto prípade „biblická“, zvalcovala pôvodné duchovno, ale sama bola úplne zvalcovaná inou – riflovou módou. Čo sa stane v budúcnosti? Obnoví sa podstata. Nemocné odpadne a zdravé sa obrodí v posvätnom strome života.
Zdroj foto: www.staraporuba.cz
podobné články:
Výzva na uznanie našich pôvodných sviatkov TU
Zdroj: Ved.sk
