Ak pri domácom pôrode môžu nastať ťažkosti, tak pri pôrode bežnom nemocničnom pre citlitlivú rodičku ťažkosti nastanú určite.
Viac, ako miliardu rokov, je na Matke Zemi pohlavný život a rozmnožovanie. Milióny rokov, prebiehali pôrody našich humanoidných predkov podobne, ako donedávna – prirodzene. A tomu zodpovedá aj ľudská stavba tela a rozmnožovacie ústroje. Posledných desaťtisíc rokov pri pôrodoch našich predkov pomáhali babice. Tie boli za posledných tisíc rokov síce obviňované z čarodejníctva, ale ako nutná sila boli tolerované. V období komunizmu boli prirodzené pôrody postavené do polohy nenormálnosti. Rodiace ženy boli obrátené do polohy porazených a s úplnou samozrejmosťou narezané a napichané. Zariadili to muži podľa kľúča, ktorý neuznával dušu, ani prirodzenosť.
Ak sa niektorému mužovi zdá byť dnešný „normálny“ pôrod vporiadku, nech si predstaví niečo aspoň trochu podobné. Namiesto pôrodu nech si predstaví obyčajnú zápchu. Ako „nemocného“ ho „mocní“ prevrátia do polohy porazeného psa. Teda hore bruchom. V tejto polohe mu roztiahnuté nohy priviažu na rázcochu na to pripravenú. Pozerajú sa naňho zhora spoza rúška „mocní“ aj ich pomocníci. Muž sa takto nemôže samozrejme vykaliť. Nevykalil by sa ani v prirodzenej pohlohe na záchode, keby sa naňho pozerali cudzí ľudia. Takto sa však určite neuvoľní. Takže naši „mocní“ mu narežú riť skalpelom a ak by to ani tak nešlo, niekto ho zatlačí do brucha lakťom. Predtým ho napichajú drogami , ktoré spôsobujú nutkavé tlačenie. Ak by sa vzpieral, hladný, smädný, ponížený, nadopovaný a vysilený, priviazaný s roztiahnutými nohami, hore bruchom, osvetlený reflektormi, s cudzími zamaskovanými tvárami nad sebou, tie by mu to vysvetlili, aké dôležité je byť „normálny“ a oddať sa úplne tomuto postupu. V tejto polohe by sa asi nevzpieral. Podobne dnes môže vyzerať „normálny“ pôrod. Lenže tam dole je žena. A z nej vychádza nový človek. Takto by uzrel svetlo sveta, keby v tomto hroznom prostredí, pod reflektormi a cudzími samcami, nemal zažmúrené oči.
Nevieme presne, že v ktorom totalitnom roku zakázali pôrodným lekárom a asistentkám účasť na domácich pôrodoch. Niekto by to mohol zistiť a popísať. Vieme ale, že dodnes je to tak. Že lekári i babice (duly) majú zakázané pomáhať pri domácich pôrodoch. Nevieme presne, kedy, kto a kde rozhodol, že ženy musia rodiť proti zemskej príťažlivosti, chemicky a na povel. Nevieme presne, kto rozhodol o tom, rodička musí mať rozstrihnuté a zošité rodidlá, ktoré sa hoja omnoho dlhšie, ako prirodzené natrhnutie a zostáva po tom jazva. Nevieme presne, kedy o dobe pôrodu začal rozhodovať primárov plánovaný odchod na víkend. Vieme ale, že to tak je.
Dnes je na sieti plno článkov o domácich pôrodoch. A sú tam aj vyhrážky a zastrašovania o tom, aké sú nebezpečné. Citovaná je len jediná štatistika – že v nemocnici je pravdepodobnosť úmrtia novorodeniatka 0,1 percenta (jeden z tisíc) kým pri domácom pôrode je to 0,2 percenta (dva z tisíc). V tomto prepočte však nemôže byť zohľadnená nedostatočná pripravenosť až neochota a nepriateľstvo lekárov k prirodzeným pôrodom, akiste protiprávna kriminalizácia prirodzenosti tomu tiež neprospieva. No úplne utajené sa javia následky nemocničných pôrodov – napríklad pomerne bežné použitie pôrodných klieští, ktoré sú často sprevádzané doživotnými následkami novorodeniatka v podobe nevyvinutej, alebo narušenej mozgovej činnosti. Už vôbec nie sú prístupné nejaké štatistiky, ktoré by popisovali napríklad duševné následky nemocničných prístupov. Takéto štatistiky sú nám utajené a akiste poškodenia novorodeniatok neprírodným pôrodom predstavujú rádovo vyššie číslo, ako 0,1 percenta. Tiež nie sú známe prieskumy následkov narezaní a zošití rodidiel, známe je štatisticky zatiaľ len to, že prirodzené natrhnutie sa hojí podstatne rýchlejšie a hladšie.
Samotný priebeh nemocničného pôrodu je len prvá trauma, ktorá postihne novorodeniatko, ďalšie teraz nemusíme popisovať. Nie náhodou je slovo nemocnica v slovenčine odvodené od slova nemoc. Ľudia sú mnohými lekármi bežne pri voľbe spôsobu pôrodu zastrašovaní. Zastrašovanie sa latinsky povie teror. Nedávame odvody na zdravotníctvo preto, aby sme boli vystavení zdravotníckemu teroru? Však nie? Však môžeme my, ktorí si vážime cit a prirodzenosť, očakávať lepší prístup. Nehovorte nám, že sa to nedá. Napriek zlým skúsenostiam veríme, že sa to dá. Vieme, že sa to dá. Urobme to pre deti, aby sa narodili lepšie, či už doma, alebo v nemocnici. MÁME NA TO PRÁVO!
Sme postihnutí civilizačnými nemocami a prístupmi už od narodenia. Záleží len na nás, či v sebe nájdeme silu na vybudovanie lepšieho, citlivejšieho, zdravšieho sveta.
Aj keď podľa štatistík nie sú riziká domácich a nemocničných pôrodov výrazne rozdielne, záleží na uhle pohľadu a spôsobe hodnotenia, štatisticky je dokázané rýchlejšie zhojenie matiek rodiacich doma a zjavná je aj ich väčšia duševná vyrovnanosť. Popravde povedané, ak citlivá matka pri domácom pôrode možnože bude mať ťažkosti, pri pôrode „normálnom“ nemocničnom ich bude mať takmer určite. Potrebujeme celostnejšiu medicínu.
Ž.slav
súvisiací článok: 28.6.10 KOVBOJKA PO DOMÁCOM PôRODE – Primár na rodičov zavolal policajtov a v rozpore s právom odmietol vystaviť hlásenie o narodeníTU
Zdroj: Ved.sk
