..tento rok, zvlášť čas po letnom Slnovrate až do polovice listopadu som väčšinou trávil na Medzi – spočiatku ako dobrovoľnícka zabezpečovacia služba na táboroch, neskôr aj ako pracovník – ako výpomoc na stavbe..
Po tom, ako som zažil pár stretnutí a podujatí Rodného kruhu, ma zaujímalo skúsiť, ako to je, keď človek nejde na Medzu iba na „víkendovku“, ale je jej súčasťou života… Tak sa aj stalo.
Zakúsil mestský človek, čo to je byť vrchárom: ráno podojiť kozy, raňajky, stavba, sem tam sa aj obed zadaril :))) Taký malý vtipok – strava od Lady vždy potešila v hodnú hodinu a vždy to boli pochutiny od výmyslu sveta, klobúk dole a chválička – opäť stavba, večera, večerné dojenie kôz…
Niekedy večerné dojenie nahradilo večerné murovanie ako súčasť oddychu. Čudoval som sa, ako dlho sa to dá asi tak zvládať, prišiel som aj na odpoveď – dlho, veľmi dlho. Aj napriek náročným okolnostiam, na duši akýsi zvláštny pokoj, radosť z maličkostí, neopísateľná rovnováha v človeku… Okrem iného vždy predsa človeka potešia veci, ako keď mu cez kúpelňu prebehne stádo spokojných kôz – jedna z vecí, čo mi v „modernej“ kúpeľni naozaj chýba…
Kúpelňa má kohútik, z ktorého strieka mohutným prúdom pramenitá voda – v šikmej rokline krajom hory je z kameňov vyskladaná malá rovinka, kde sa dá postaviť a pri nej je drevený odrezok v tvare stolíka, na ktorý sa dá položiť vedro, popol, alebo mydlo. „Kúpelňa“ je z dvoch strán – od usadlosti – oddelená plachtou. Pousmial som sa, keď sa niekto na Medzi opýtal na teplú vodu, ale aj tá sa tam dá zažiť, nie sú to len chýry ani mýty…
Ale nie je to tak, ako to bežne býva, že otočíte kohútikom…
Výsledok je však vec na ktorú nikdy v živote nezabudnete. Na Medzi je zážitkom kúpanie vo vani. Na trávnatej rovinke pod morušou. Hneď po tom, čo podložíte vaňu, aby bola ako tak v rovine a zoženiete, alebo Lada zoženie, korkový štupeľ, cez krhlu a hadicu naplníte vaňu pramenitou vodou… stačí už len zohnať hobľovanú dosku (pre fakírov nemusí byť hobľovaná:)) a založiť oheň pod vaňou.. po pár mesiacoch kúpania sa v „Kokavských“ kúpeľoch (dole v rieke), poprípade v kúpeľni s pramenitou vodou, spravodlivo unavený, som v teplej vani doslova hrochnil blahom a od úžasu zo všetkých okolností nedokázal nič len si to celé užívať také aké to bolo – akurát sem-tam prihodiť pod vaňu do pahreby nejakú triesku…
Doslova iný rozmer kúpania. Rozjímanie ako súčasť bežného obradu očisty, nádhera. Bol koniec septembra a trochu chladnejšie… Z vane sa parilo ako z kotla, jediné svetlo vychádzalo z kahanca pri vani a hviezd na nebi… Hlavou mi behalo veľa myšlienok – ako by sa takéto „kúpele“ ujali v „civilizácii“… Potom už nič, len para, dym, šum lesa, hviezdy a iné bytosti… niečo čo sa slovami ťažko opisuje. Tak silný zážitok z obyčajnej vane…
Chválička za možnosť zažiť aj takúto vec..
S pozdravom, Michal
snímka -LM-, obrázok -Slav-
Podobné články:
13.7.2019 – Na hruške – reportáž
11.11.14 Tábor bol úplne iný, ako som čakala, ale neskutočne som si to všetko užila. Svedectvo z oddychového tábora na Medzi roku 2014
24.7.2011 CHCELA SOM NOVÉ VEDOMOSTI, MÁM PLNÉ SRDCE– ohlas na vedomecký tábor TU
Zdroj: Ved.sk
