Niektorí plačú, že americký Santaklaus vytláča slovenského Mikuláša. Pravda je taká, že rímsky Mikuláš vytlačil slovenského Deda. Do niektorých dedín a osád Oravy a Kysúc sa sviatok Mikuláša dostal až začiatkom, alebo v prvej polovici 20. storočia. Dovtedy nebola tam známa žiadna obchôdzka s Mikulášom, ale posvätným predslnovratovým obradom bola obchôdzka s Dedom, alebo s medveďom. Svätý Ded predstavoval ducha predkov, ducha rodu a ctili si ho všetky rodiny a rody v dobe slobody rodného duchovna i dlho v časoch neslobody. S cirkevnými desiatkami ale prišli aj prikázania o sviatkoch a uctievanie duchovna predkov bolo zakázané. Ducha predkov Slovenov a Slovákov mal nahradiť práve kult biskupa Mikuláša.
Mikuláš, vo východnej
cirkvi znázorňovaný ako holohlavý, je opradený mnohými ľudomilnými legendami, ktoré sa nedajú dokázať. Viacmenej dokázateľný je jeho výstup v roku 325 po Kr. Vtedy sa Mikuláš zúčastnil prvej cirkevnej synody v Bithýnskej Nikaii, na ktorej bol aj rímsky cisár Konštantín Veľký. Tu sa Mikuláš napadol alexandrijského biskupa Areia (arianizmus) a to nielen slovne, ale údajne aj telesne… K tomuto dodajme, že ariani boli ranní kresťania na území aj Slovenska a okolitých krajov, ktorí boli rímsko-katolíckymi pákami tvrdo potlačený. Mikuláš, uznávaný cirkvami za svätého, horlivo vystupoval tak voči „herézam“ (viď ariani), ako aj voči pôvodným duchovným prúdom (vieram) označovaným ako pohanstvá. Mikuláš vystupoval ako ten „správny“ horlivec, ktorý ako aparátnik novozavedeného rímskeho, štátneho cirkevného náboženstva, potláčal iné duchovné prúdy. Obchôdzka Mikuláša s čertom, aká je známa na Slovensku, nie je azda celkom náhodná. Pre našich prapredkov osoba Mikuláš kráčal v obchôdzke spolu s čertom. Ak Mikulášovi nestačí palica, aj čert je dobrý na potlačenie pohanstva, alebo herézy… Keď bude Mikuláš rozdávať deťom cukríky, nezabudnite na to, ako ste trpeli kvôli sladkostiam u zubára a ako susedom zlodeji podplatili Dunča, pred tým, ako ich vykradli. No, ale keby sa tak Mikuláš premenil na múdreho Deducha, tak veru by mohol rozdávať radšej nejaké zdravšie lakotinky, ako napríklad oriešky, či sušené ovocie, ak to teda nevadí rodičom.
Obchôdzka s Dedom, to bol náš pradávny zvyk, ktorý mal oveľa dlhšiu tradíciu. V niektorých dedinách bol „ded“, teda Starý duch mohol byť v obradovom divadle vtelený aj do medveďa, takže to mohla byť aj obchôdzka s medveďom. Po predslnovratovej obchôdzke sa ded nestratí, ale stane sa dôležitou postavou vianočno-slnovratovej koledy – obradu vítania nového Slnka. V čase Zimného Slnovratu sa po dedine rozbehli koledníci – obradníci – igrici – štyria strážcovia strán a Duch predkov – Starý. Teda Rod, alebo duch predkov v podobe Deda , zvesoval v „mikulášskom“ čase blížiaci sa sviatok Slnovratu. Bolo to medzi Dušičkami a zimným Slnovratom , v období, keď stromy už zhodili lístie, dni sa stále skracujú a nastal čas vykurovania príbytkov, šetrenia, rozjímania a vracania sa k podstate ducha. Tu – v čase očakávania znovuzrodenia slnečného diva – syna božstva nebeského ohňa – Svaroga, prichádza a predstavuje sa aj deťom postava Deda – predka, ktorý je v nás, ducha, ktorého odkaz preberáme od predkov a odovzdávame potomkom a nasledovníkov. Preto má postava nie historického biskupa Mikuláša, ale postava nášho sviatočného „mikulášovského“ deducha – vlastnosti ducha predkov. Má červený odev ako oheň a na východe prichádza cez komín, zasvätený tak, ako pec, duchom predkov. Zarastený ako Starý z vianočnej koledy, rozdáva darčeky, alebo trestá, podľa toho, kto si ako z pohľadu ducha predkov zaslúži. A aby cesta dobrá bola, práve do čižmy on darček vloží.
Ej, ešte veľa vody ubehne, kým uctíme si dostatočne deducha nášho. Možnože aj dnes spojiť sa s odkazom jeho nám prichodí.
Ž
.slav
podobné články:
7.12.10. Čo majú spoločné Medveď, Starý, Mikuláš, Santa Klaus, Rod, Grico? DEDUCH – ZÁHADNA POSTAVA V (PRED)SLNOVRATOVÝCH OBYČAJOCH TU
Zdroj: Ved.sk
