Nech sa to prevalí v roku 10: ODLÍNAJME KRAJINU A DUŠE VO SVETLE ZIMNÉHO SLNOVRATU!

ODLÍNAJME KRAJINU A DUŠEVO SVETLE ZIMNÉHO SLNOVRATU!

Zimný slnovrat bol nie jeden obrad, ale viacero obradov. Kým pálenie kmeňa (badniaka)

bol obrad skupinový, predchádzal mu rad obradov očistných a pripomienkových, ktorých cieľom

bolo upozorniť na blížiaci sa sviatok. K nim patrila obchôdzka s dedom – duchom predkov, prípadne

medveďom. Tento obrad bol niekde skôr, avšak na severnom Slovensku v oravských a kysuckých

dolinách až začiatkom dvadsiateho storočia premenený na obchôdzku s Mikulášom. Pozostatkom

očistného obradu je obchôdzka kňažky Lucie (svetluše) s vydymovacím perom v ruke. Vlastnému

obradu slnovratu predchádzala Kračúnska noc plná čara, ktorú bolo treba „merať“, teda prebdieť (v

spoločnosti kvôli tomu zvolanej). Tak, ako jánske ohne sa zvolávajú až tri dni po letnom slnovrate,

tak aj zimný slnovrat vrcholí v oslave tri dni po, teda 24. mrazňa (decembra). Vtedy je štedrý deň.

V domácnosti posvätenej prítomnosťou zelených vetvičiek nastáva obrad darov. Zelené vetvičky

v stredoveku vystriedal vianočný stromček, ktorý je ozdobený tak, ako sa obetnými darmi zdobí

strom posvätný – jablkami, orechmi, teda jedlými darmi a obetnými stužkami (pisateľ si pamätá

z detstva ešte túto výzdobu).

Obrad vianočných darčekov pôvodom nie je kresťanský, ale je to nasledovnícky obrad nášho

pradávneho Oseňa. Vtedy v domácnostiach obradníci rozosievali plodonosné zrno, ktoré malo

privodiť hospodársky zdar a súviselo so slnečným pochodom, čo smeroval k novej jari. Od

Slnovratu narastajúcu moc posvätného Slnka, čo prejaví sa predlžovaním dňa, znázorňovali

kraslice, ktoré kedysi predkovia kreslili už na slnovrat slnečnými svargami. Bol to jeden z obradov

vedúcich k tomu, aby zvíťazili sily svetla nad silami temnoty a aby tak pomohli prírode. Tento

zdanlivo, alebo „logicky“ nezmyselný čin je v skutočnosti hlboko významný – človek praje prírode

a príroda človeku, sme v jednom kole, zákon vzájomného pôsobenia je v rodnom duchovne

podstatný.

V tomto roku pisateľ uvažoval nad darmi pre blízkych a v slnovratovú noc dumal nad tým, že

prinesie obetný dar prírode. Aký ale dar už len môžete dať prírode?

Veď všetko hmotné, čo môžeme prírode dať, je z prírody. Darom z umelej hmoty jej nepomôžeme.

Ani kovmi získanými z jej kameňov. Dary z dreva a ovčej vlny môže dať pisateľ blízkym, ktorých

azda potešia, ale prírode tým veľmi nepomôže. Duchovný dar, to by mohlo byť azda jediné, čo

môže dať prírode. No ale aspoň neuškodí. Či pozerá na prírodu kvantový fyzik, biológ, alebo

astronóm, žasne nad jej dokonalosťou. Prírode, vo svojej celostnej (holistickej) podstate tak

dokonalá, je aj duchovne veľmi ťažko človekom obdarovateľná. Obdarovateľnou je len jej časť,

ktorú my, ľudské bytosti, na Matke Zemi narúšame. Najväčším darom môže byť snaha o obrodu

rodnej kultúry, prírodného duchovna. Ako duchovný sloven tak človek činí slovom – obetným

slnovratovým darom – týmto článkom – článkom z reťazca, ktorý svojimi štyrmi prvkami, podobne,

ako DNA, píše o našom dedičstve, živom dedičstve, ktorého znovuzrodenia sme svedkami. A aj

účastníkmi. Pretože rodné duchovno je v každom z nás. V krajine, kde po dedinách koledujú štyria

strážcovia svetových strán, aby so štyrmi ozembuchmi pravotočivo tancom a spevom vykreslili

slnečné znamenie, na ktorom sedí duch predkov – Rod (Starý) – piaty koledník. Táto koleda,

ktorého súčasťou je dieťa znovuzrodeného Slnka – Svaroga – Svarožič (Dažbog), slnečné dieťa

(Vratko), ktoré sa každým rokom vracia v znovuzrodení, táto koleda bola za Veľkej Moravy

zakázaná. No keďže sa jej ľud napriek prísnym trestom nevzdal, bola pretextovaná, „preonačená“.

Dnes sa k nej vraciame, ako slobodní ľudia, ktorí berú do svojich rúk svoju cestu, ktorí majú právo

kráčať podľa slnečného vzoru, v súlade so svojou dušou. Majme na pamäti, že žiadne násilie

nedosiahne, aby sa tisíc krát opakovaná lož stala pravdou. Jedného dňa sa pravda znova zjaví, ako

keď ráno vyjde Slnko.

Reťazec slnovratových obradov, ako Očista, Obchôdzka s duchom predkov, Kračúň, Slnovrat,

Oseň, Koleda, tento reťazec vrcholí plesom. Nasledovníckymi obradmi staroslovanského plesu je

novoročná oslava a plesové obdobie. V tomto roku, roku preborenia hrádze, ktorý sa končí číslom

perného – 9, je posledný deň – na Horislava (Silvestra), 31. mrazňa (prosinca, decembra) spln

mesiaca. Uprostred splnu sa Zem dostane na jednej osi medzi Mesiac a Slnko a to tak, že budeme

môcť pozorovať zatmenie mesiaca. Má sa tak stať trinásť minút po dvadsiatej hodine. Nový rok,

podľa súčasného časníka 2010, sa začne v znamení splnu. Nech cez škáru hate preniká živá voda

a nové slnko do krajiny a našich duší tak, aby sme zavlažila suchú pôdu a osvietila množstvo duší

omnoho viac, ako sa to dialo doteraz.

Rodina. Aby sme posilnili náš slnečný chod, aby sme ho umocnili, zaspievajme spolu 31. 12. R. 9

o dvadsiatej dvanástej minúte – o 20.12 hod., prastarú slnovratovú obradnú pieseň, ktorú už

mnohí poznáme s týmito slovami:

Voláme Roda

Voláme Roda – Starého

Nech je obroda

Nech je obroda mladého

Voláme Slnka

Sálavú silu svaroga

Aby zosvoril

Aby zosvoril národa

A potom spievajme, hrajme a tancujme aby sa tak dialo a aj iné piesne, ktoré sú vášmu srdcu

blízke. Nebuďme strnulí, stuhnutí, zakliati, buďme odkliati, rozhýbaní, rozospievaní, roztancovaní.

Je taký spôsob – v čase vianočných sviatkov zapáliť 4 sviečky a medzi ne dať priania. Zdravie ,

šťastie , lásku, alebo aj iné dobré veci. Jablko ako plody a úrodu, rybie šupiny na hospodársky

zdar…

Na záver človek pridáva ešte jednu koledu:

Pásli ovce pastieri

Na poľane na medzi

Tam sa im duch ukázal

A na nebo ukázal

Oni sa ho uľakli

Na kolená pokľakli

Nekľakajte tancujte

Nové Slnko vítajte

Zahrajte na fujarky

Zapískajte píšťalky

Zahrajte na gajdice

Zatancujte divice

Zahrajte aj na doby

Nech sa národ prebudí

Pásli ovce valasi

Na tom našom salaši

Novému Slnku Sláva!

Žiarislav

Zdroj: Ved.sk