Je čas na odluku cirkvi od štátu. Po vyše tisícsto rokoch.
Predstavitelia cirkvi predložili všetkým politickým stranám, ktoré pravdepodobne budú zastúpené v NR SR, svoje požiadavky. Patrí k nim napríklad popri pochopiteľnej ochrane života pred narodením a ochrane rodiny, k čomu sa pisateľ nevyjadruje. Avšak ďalšie témy, ako obmedzenie práce v nedeľu a počas cirkevných sviatkov a iné odporučenia, v podstate znevýhodňujú iných, ako klerikálnych občanov v údajne občianskom štáte, kde by si mali byť občania rovní bez ohľadu na vyznanie. Popri tom boli zverejnené správy, podľa ktorých predstavitelia cirkvi rokovali s politikmi o financovaní cirkvi štátom – Slovenskou republikou a o plnení vatikánskej zmluvy, ktorá bola uzavretá s Vatikánom bez toho, aby s tým občania SR súhlasili.
Zaujímavé je, že takmer všetky politické strany, ktoré idú do volieb, považujú tento postup cirkvi za zlučiteľný s parlamentnou demokraciou.
Pripomeňme, si, že čím menej je zmanipulované sčítanie ľudu, tým menej ľudí sa hlási k cirkvám. Namiesto pojmu „vyznanie“ sa v predposlednom dotazníku uvádzalo „náboženstvo/cirkev“ a v poslednom „náboženské vyznanie“, čo sú pojmy úzko viazané na cirkevné pojmoslovie. Prvý pojem pritom zvádzal napísať, akou cirkvou bol človek pokrstený, pri poslednom sčítaní bolo pojmoslovie o niečo exaktnejšie, i keď medzi náboženské vyznania sa neráta napríklad ateizmus, či buddhizmus, alebo aj vedomectvo, keďže ide o vyznania, ale nie náboženstvá. Napriek tomu podľa štatistík sa k cirkvám hlásili približne 2/3 obyvateľstva a väčšina obyvateľstva SR je za odluku cirkvi od štátu.
JE ČAS NA ODLUKU CIRKVI OD ŠTÁTU
Odkedy cirkev zaviedla v 9. storočí na našom území totalitnú diktatúru a vládu jednej cirkevnej strany, naša pôvodná duchovná a spoločenská kultúra je neustále utlačovaná.
Občania, ktorí sa nehlásia k cirkvi, v rozpore s duchovnou slobodou, musia podporovať platy cirkevných predstaviteľov, cirkevné školy a cirkevné inštitúcie, ktoré nás utláčajú, nadávajú nám do pohanov a inak nás kultúrne znevýhodňujú.
Štát neuzákonil ani jediný pôvodný výročný sviatok pod pôvodným menom (napríklad Dušičky, Turíce a podobne), len v podobe cirkvou premeneného významu, a tak sú sviatky vysvetľované aj v štátnych médiách. Pôvodné vysvetľovanie výročných sviatkov v štátnych médiách je len náznakové.
Štát nás núti nielenže dotovať platy a štruktúru cirkevnej organizácie, ale takisto aj kostoly a cirkevné budovy. Tie sa majú považovať za národné kultúrne pamiatky, pričom ale sú dodnes symbolom neslobodného duchovného vývoja v našej spoločnosti a národe, ktoré mal svoje duchovno aj občiansku slobodu po tisíc rokov zakazovanú práve z týchto stánkov. A z týchto stánkov cirkev proti našej rodnej duchovnej kultúre neraz zasahuje.
Prečo by sme mali podporovať kostoly, keď sa nám cirkev neospravedlnila za útlak, aj novodobý a nezaručila, že nás v nich už nebudú haniť ako pohanov?. Dovtedy ich považujeme za sídla predstaviteľov voči nám nenávistnej ideológie, ktorá spôsobila najväčšiu európsku genocídu – vyhubenie mnohých národov Polabských Slovanov a iných necirkevných národov a podrobila si násilím aj náš národ*.
Vyzývame všetky politické strany, aby ochraňovali nielen všetko cudzie, ale aj pôvodnú duchovnú kultúru! Tiež aby ochraňovali demokraciu a duchovnú slobodu všetkých obyvateľov Slovenska, vrátane tých, ktorí ctia duchovno predkov od pradávna a pestujú a rozvíjajú ho. Vyzývame politikov, aby zabránili tomu, aby nás cirkev naďalej utláčala. Takto sa môžeme dopracovať k duchovnej spolupráci napohľad rôznych prúdov, ktoré však môžu pracovať v prospech krajiny. My, ľudia pôvodného duchovného vyznania, sme tu, v našej zasnúbenej krajine, sme tu doma a nemáme kam ustúpiť.
S úctou k iným, so štítom pred našim.
Žiarislav
* čo dokladá veľkomoravský Súdny zákonník ľudu a ďalšie podobné nariadenia.
– Výzva za záchranu našej duše
– článok z tlačenej RC – „Pohanské“ povstania Slovanov ( 1. strana a 2. strana – (jpeg) )
Zdroj: Ved.sk