Po tom ako bol na Slovensku kolonizovaný priemysel, teraz prebieha pokus zahraničia o ovládnutie našej pôdy a vody. Politici generácie privatizácie, ktorých úloha je odovzdať čo možno najviac zo Slovenska do rúk svojich pánov za čo najmenej peňazí, si plní svoju úlohu. Podobné udalosti sa dejú aj v iných krajinách východnej Európy, napríklad v Litve. Toto je preklad rozhovoru z Youtube s Litovčanom Linasom natočeného 25.2.2014 a krátený preklad zhodnotenia situácie čínskou tlačovou agentúrou Xinhua z 26.2.2014.
Linas: Litva bude časom vypredaná
Moris:Sú Litovci šťastný so vstupom do EÚ?
Linas: Zvykli sme byť šťastní, ale nie od chvíle, keď sa na svetlo dostala skutočnosť, že od roku 2014 bude pôda, naša pôda, bude daná na predaj cudzincom. Bolo by v poriadku ak by to bolo pre roľníkov či bežných ľudí. Ale ako ukazujú príklady, pôdu nakupujú dôchodkové fondy, zaistené fondy – zvyčajne obrovské spoločnosti.
M: A čo, Litovci nevedeli o tejto časti „EÚ balíčka“?
L: Keď sme sa rozhodovali či vstúpiť alebo nie, boli sme skutočne „choro“ informovaní. Táto skutočnosť bola pred nami skrytá, médiá o nej mlčali.
M: A robíte s tým niečo? Protestujete?
L: Ó áno, aktivisti a Litovčania zozbierali viac ako 300 000 podpisov na podporu vypísania referenda. Ale naša vláda jasne ukázala, že dnes tu nie je žiadna demokracia. Odkázali nám: Žiadne referendum nebude! A robia všetko čo je v ich moci aby referendum znemožnili. Stáva sa to očividné, pretože naša ústava hovorí, že konečná voľba patrí ľudu. Čo ľudia rozhodnú, nie EÚ, nie zahraničné organizácie.
M: Takže v referende sa bude rozhodovať, či dovoliť cudzincom nakupovať pôdu alebo nie?
L: Áno.
M: Predpokladám, že časom bude Litva vypredaná, a najlepšia pôda bude predaná?
L: Áno.
M: Počul si niekedy o Litovských bankách?
L: Nie, litovské banky sú väčšinou vlastnené zahraničím. Tie, ktoré sme mali, boli vytunelované, sabotované, a predané za zlomok ceny zahraničiu.
M: Takže úroveň života v Litve rastie?
L: Vyzeralo to tak posledných zhruba 7 až 8 rokov, ale keď dorazila „kríza“ (2008) boli sme ťažko zasiahnutí. A naša vláda namiesto požičiavania niekoľko násobne zoškrtala sociálne výdaje.
M: Vidíme prípad, keď bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú?
L: Úplne! Rozhodne, vidíte to všade naokolo.
M: Môže tu vzniknúť hnutie za vystúpenie z EÚ?
L: Áno, ľudia sa masovo prebúdzajú voči skutočnosti, že tu nie je žiadna demokracia. Ľudia sú ohromení pokusmi našej vlády ohroziť celé referendum. Snažia sa falšovať podpisy, a mnoho ďalších lacných trikov ako z učebnice podvodníka. Robia všetko aby referendum nebolo. A toto preberá ľudí, pričom sa pýtajú: Kde je demokracia? Sme stále v demokracii? Je Európska únia demokratická inštitúcia?
M: Očividne nie.
L: Očividne nie.
Opatrné hlasovanie Litvy o predaji pozemkov cudzincom
VILNIUS, Feb. 26 (Xinhua) — Litovské orgány štátnej správy hľadajú spôsoby ako v rámci zákona obísť závažnú otázku vo veci vypísania referenda o predĺžení zákazu predaja poľnohospodárskej pôdy a lesov zahraničiu.
Aj napriek splneniu všetkých potrebných podmienok na vypísanie referenda, akým je zber dostatočného množstva podpisov, litovský vládni predstavitelia sú opatrný pri možnom výstupe iniciatívy, ktorá môže krajine priniesť ďalekosiahle právne, finančné a politické dôsledky.
Dalia Grybauskaiteová, prezidentka Litvy, urýchlila schválenie zákona, ktorý by vystupoval ako dôležitá záruka, pokiaľ ide o predaj pozemkov cudzincom. Zákon by mohol nadobudnúť platnosť už v tomto máji, keď bude ukončené prechodné obdobie, počas ktorého nebolo cudzincom umožnené nakupovať v Litve pôdu. Grybauskaiteová sa vyhla priamej odpovedi na otázku, či podporuje referendum.
„Litovská pôda musí patriť najskôr a hlavne Litovskému ľudu. Preto je nevyhnutný zákon, ktorý zaistí nevyhnutnú právnu ochranu tak, ako je tomu v mnohých ďalších Európskych krajinách, kde poľnohospodárska pôda patrí hlavne občanom.“ Povedala Grybauskaiteová, komentujúc iniciatívu referenda. Na otázku, či referendum proti predaji pôdy cudzincom nie je potrebné, prezidentka odvetila: „To som nepovedala.“ Zákaz na predaj pôdy zahraničiu bol uvalený v roku 2004 ako prechodné obdobie, ktoré malo vypršať v máji 2014.
„Experti“ (p.p.: experti v úvodzovkách – kto platí tých expertov?) varovali, že referendum by dostalo Litvu do sporu s (p.p.: kolonizačnou) reguláciou Európskej únie v oblasti voľného toku kapitálu. Iniciatíva by mohla vyústiť do sankcií Európskej únie, vrátane finančných. Litva je stále vysoko závislá od štruktúrnych fondov EÚ, ktoré sú určené na spolufinancovanie hlavných infraštruktúrnych a hospodárskych projektov v krajine.
(p.p.: Číňania zopakovali oficiálnu mantru EÚ. V skutočnosti eurofondy slúžia hlavne ako kolonizačný nástroj na korumpovanie miestnych politických špičiek. Tie výmenou za peniaze odovzdajú bohatstvo a suverenitu krajiny, ktorú majú spravovať. Za prečítanie stojí aj „Za každé 1 euro z eurofondov zaplatilo Slovensko únii 90 centov“).
Argumenty proti a za
Ošemetná záležitosť vypísanie referenda vo veci predaja pôdy, bola vrcholová téma verejnej diskusie v Litve po 17 februári ako Ústredná volebná komisia vyhlásila, že organizátori referenda zozbierali viac ako viac 300 000 podpisov a splnili hranicu potrebnú na vypísanie referenda.
(p.p. 300 tis. podpisov je úchylná hranica. Litva má podľa wikipedie 2,9 mil. obyvateľov a hranica na referendum je zber podpisov od viac ako 10% obyvateľov. Pre porovnanie 8 mil. Švajčiarsko potrebuje 50 tis. podpisov, čiže 0,625% obyvateľov)
Kampaň proti predaju pôdy je podporovaná Ramunasom Karbauskisom, jedným z najväčších litovských statkárov a vodcom strany Litovská roľnícka a zelená únia (LVLS). Podľa výskumov verejnej mienky, približne 2/3 Litovčanov zákaz podporuje pre obavy, že „liberalizácia“ trhu nasmeruje ceny pôdy ďaleko za ich možnosti.
Na druhej strane, kritici iniciatívy argumentujú tým, že v prípade zákazu predaja, nehnuteľnosti a pôda klesnú na cene (p.p.: dôležitý bod, mnoho vrcholných predstaviteľov kolónie nakúpili za lacno, a teraz sa tešia, že predajú za draho. Podobná situácia je aj medzi „slovenskými“ vrcholnými predstaviteľmi). Preto by sa navrhované referendum mohlo stať hnutím proti súkromnému vlastníctvu. Litovský parlament je povinný rozhodnúť kedy sa referendum uskutoční. Záležitosti okolo vypísania termínu sa však značne skomplikovali po tom ako rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie (UVK) bolo podané na litovský Najvyšší súd. Ako informovala agentúra BNS, litovské opozičné Liberálne hnutie (LRLS) sa obrátilo na Najvyšší súd tvrdiac, že rozhodnutie ÚVK je nezákonné a nepodložené. Litovský parlament plánuje určiť dátum konania referenda na najbližšom plenárnom zasadnutí v marci.
Až k ústavnému súdu
Algirdas Butkevicius, litovský premiér a predseda vedúcej Sociálno-demokratickej strany Litvy (LSDP) vyhlásil, že Ústavný súd by mal doručiť parlamentu vysvetlenie či referendum bude v rámci zákona. Toto nie je prvý krát, keď do veci zasahuje aj Ústavný súd. Ten vyhlásil 24 januára, že bez zmien ústavného dodatku Členstvom Litvy v EÚ, „nemôžu tu byť žiadne pozmeňovacie návrhy v ústave, ktoré by popierali záväzky Litvy voči členstvu v EÚ.“ Butlevicius nepotvrdil, či sa referendum uskutoční. Zmienil sa však o začatí rozhovorov v parlamente vo veci rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie. Hlava vlády taktiež vyhlásila, že nové legislatíva usmerňujúca možné obmedzenie predajov poľnohospodárskej pôdy bude osvojená v marci.
Krátené, Editor: Mu Xuequan, preložil a spracoval Slovak Guide ——
podobné články:
3.3.14 NECHAJÚ SI SLOVÁCI ROZPREDAŤ PôDU POD NOHAMI?
20.2.14Má byť pôda bežný tovar alebo poklad národný?O ROZPREDAJI PôDY CUDZINCOM
Zdroj: Ved.sk
