Napísal si výzvu Za záchranu slovenskej zeme, ktorá bola na minulotýždennom bratislavskom rovnomennom podujatí podpisovaná ako petícia. Čo sa v tomto smere bude diať ďalej?
ŽS: Chvála všetkým, ktorí prišli na Hviezdoslavovo námestie podporiť náš vzťah k našej zemi. Všetci, ktorí chcú výzvu podporiť, nech ju čo najskôr odošlú s podpismi na adresu uvedenú na petícii. Je to krátky čas, čo je výzva v obehu, ale tak už to je, že koniec mesiaca sa blíži a vieme, že potom už je naša zem viac rozpredateľná, bez výraznejších právnych zábran. Zozbierané podpisy by mohli ešte zavážiť ako duševný, teda psychologický popud smerom k vedúcim činiteľom štátu a poslancom NR SR a k iným občanom Slovenska. Keďže to nebude za tak krátky čas výrazne veľké množstvo podpisov, nemožno hovoriť o právnom účinku petície, možno však hovoriť o primeranom psychologickom, teda duchovnom účinku, ktorý nemožno vylúčiť.
Výzvu na záchranu slovenskej zeme, i keď má iné znenie, podáme v podobe petície asi v súnaležitosti s Petíciou na záchranu slovenskej pôdy, ktorú podáva poslankyňa Helena Mezenská.
Kedy to bude podané? Pred prvým májom?
Výzva dôjde predstaviteľom SR pred prvým májom, výzva ako petícia neskôr, ale nebude to ďaleko od toho dňa. Prvý máj ako taký je v podstate neodvratný. Vládna delegácia odišla pred našim zhromaždím do Bruselu žiadať povolenie na uplatnenie trojstupňového ochranného zákona na predaj pôdy cudzincom. Je to len snaha o čiastkové zmenšenie nepriaznivých dôsledkov bezbrehého otvárania sa vzhľadom na to, že západoeurópski cudzinci sú inak oproti našim poľnohospodárom výrazne zvýhodnení, napríklad dotačne. Vieme predsa, že právnické spoločnosti, teda spravidla zahraničné eseročky, aj z mimoeurópskych pák, už časť pôdy vykúpili cez nastrčené osoby a voči tomuto sa na rozdiel od Maďarska, alebo iných krajín, naša moc ani veľmi nepokúša zasahovať, lebo to by vedenie Únie „zatrhlo“ ako obmedzovanie voľného toku kapitálu. Napriek tomu, že ide v podstate len o veľmi chabú náplasť na ranu, niektoré média, povedzme si priamo, že vlastnené, alebo dotované zahraničím, odmietli aj túto čiastkovú náplasť („trojstupňovku“) a to predznamenáva správanie sa väčšiny pravicových poslancov k tejto veci. Zjednodušene povedané, nič viac, ako túto chabú náplasť, už nemožno očakávať od snemu a vlády štátu, ktorý si musí na takéto veci prosiť povolenie od Bruselu. Vzťah národa k pôde a zemi bol mediálnou politikou i volebnou politikou jasne zavrhnutý a v podstate nás obetovali v prospech multikultúrnej európskej ideológie uctievania kapitálu, v ktorej však nakoniec zvíťazia aj tak nie všetky, ale tie silnejšie, alebo zvýhodnenejšie kultúry. Zdá sa, že so slovenskou kultúrou tu v budúcnosti mnohí už ani nerátajú. Keď už nás to žerie, nestojme aspoň so založenými rukami. Dokončime tie podpisy v sile, ktorú práve máme, aby sme mali čisté svedomie a dajme ich tam, kam majú putovať.
Myslíš, že to zapôsobí?
Zapôsobí to primerane stavu národného vedomia, ktoré je podobné hore, ako dole.
Čo máš na mysli?
Človek tak vidí, že dnes je stav národa taký, že vysoko oceňuje napríklad kúpu televízora na splátky a je mu pritom jedno, že stráca zostatky svojho ducha sledovaním idiotských programov. Hlavne že to blikoce. No a hore je to podobné . Takémuto národu sa dobre vládne a celkom pohodlne sa na tom dá zarobiť. Stačí sledovať „trendy“. Čo na tom, že si rozpredávame to posledné, čo sa tu ešte rozpredať nestihlo – pôdu a vodu? Hodili sme ťažkosti na hlavu malým deťom, rozpredávajúc krajinu, sediac pred televízorom. Ďalšie pokolenie bude postavené pred otázku svojprávneho prežitia. Bude sa hanbiť za to, čo sa tu teraz dialo a bude sa snažiť o výraznú spoločenskú zmenu preč od tohto predajného spôsobu jestvovania.
Ako to myslíš?
To nie je myslenie, ale videnie. Terajšie pokolenie od podstaty odtrhnutých
77 manažérov s „vlastným“ názorom, ktorý si prečítali v mienkotvornom časopise, alebo na internete, zistí, že hodnoty, na ktorých boli odkojené, im nezaisťujú to, čo očakávajú, naopak, zistia, že je to pasca. A hlavne to zistia ich deti, ktoré budú k tomuto ťažko hľadať úctu. Otázka už nebude stáť v takej hlúpej rovine – či komunizmus, alebo kapitalizmus. Otázka bude podstatne bytostnejšia.
Vysvetlíš to?
Nie, už som to v niektorých statiach vysvetlil. Nateraz končím so spoločenským pôsobením mimo Medze, s výnimkou ešte dvoch koncotýždňových vedomeckých učení raz do mesiaca a pár dohodnutých koncertov. Pred letom nateraz uzatvorím aj Rodnú cestu na Slobodnom vysielači. Vo veci záchrany slovenskej zeme človek urobil, čo bolo možné. Človek ďalej pracuje na knihe a venuje sa životu v prírodných podmienkach, ktorý jediný je trvalejšie udržateľný.
Ľudia sa pýtajú, kedy vyjde kniha Návrat Slovenov.
Na vydanie už máme tri štvrtiny potrebných prostriedkov. Zostatok môže byť otázka mesiaca, uvidíme.
Chvála za rozhovor.
Chvála.
Podobné články:
VÝZVA NA ZÁCHRANU SLOVENSKEJ ZEME – petiční hárok na vytlačenie (pdf)
Ako sme na námestí iskru kresali a našej Zeme sa zastali…
ZA NAŠU ZEM – fotoreportáž z 12.4.14
3.3.14 NECHAJÚ SI SLOVÁCI ROZPREDAŤ PôDU POD NOHAMI?
20.2.14Má byť pôda bežný tovar alebo poklad národný? O ROZPREDAJI PôDY CUDZINCOM
Zdroj: Ved.sk
