Na Rodnej ceste nepíšeme o politike, ale o veciach spoločenských. Je v tom asi taký rozdiel, ako medzi prírodou a chemickým laboratóriom. V laboratóriu prebiehajú v podstate aj podobné deje ako v prírode, kde ich však vnímame ako prirodzené a takými aj sú. Aj laboratórium je súčasťou prírody, ale príroda to nie je. Spoločenské veci, a to nielen ľudské, ale všebytostné, to je príroda. Politika, to je laboratórium. My ho nechceme zrušiť, ale ani sa nemienime stať súčasťou jeho experimentov. Teda aspoň pisateľ tohto článku nie. Vy sa môžete tiež slobodne rozhodnúť.
Minule sme sa rozprávali o veciach spoločenských a niekto povedal – no ale my sme sa zaviazali, keď sme vstúpili do atlantického paktu a do únie… No ale ja som nevstúpil, hovorím. Ja som sa nezaviazal. Nech mi niekto ukáže môj podpis. Ja som sa pod to nepodpísal a ani som sa nezaviazal. Vo Varšave v parku prišiel potmešilý zvädnutý chlapík a niečo si pýtal a keď zistil, že hovorí so Slovákom, vystrel sa a zahlásil – prehrali ste s nami, vyhrali sme nad vami! Zjavne sa tomu veľmi tešil, asi šlo o futbal, alebo hokej, samozrejme som ani nevedel o čo ide a hneď som mu zahlásil: Ja som neprehral, nemohol som prehrať, lebo som nehral. Chlapík bol z toho trochu mimo a už sa tak nenaparoval.
Nič proti politikom, ale je to len jedna z množstva možných rovín, ktoré sa dejú, ale len z istého hľadiska sa dejú. Napríklad môj kôň sa vôbec nezaujíma o politické strany. Nie že by proti nim niečo mal, ale stará sa o trávu, vodu, kobyly, svoju lásku a spoločenské vzťahy. Politici rozhodli, že má výpal, a to je celé, už si svoje pretrpel v tomto smere a už sa o to nestará. Ľudia trpia každý mesiac a potom ešte raz do roka, niekedy netrpia každý mesiac, ale potom trpia viac. Ale nemusia trpieť stále. Pisateľ článku sa stará, alebo aj mladá o politické strany asi ako o iné veci, v ktorých vo svojej podstate nie je. To ale neznamená, že by ich odmietal, sú súčasťou nášho prírodného vývoja, asi ako povinná poisťovňa, chemické laboratórium alebo 110 televíznych kanálov, ktoré nesledujem, s výnimkou tých troch prírodných, ktoré chytajú niektorí moji občasní hostitelia. To neznamená, že je to dobré, alebo zlé. To znamená len toľko, že keď dlho prší a voda zaleje stajne, v tej chvíli žiadna politika nejestvuje, len krompáč a motyka, a potom kozub, pri ktorom sa sušia šaty, a teda aj brezová kôra a drevo a pečený cesnak, a tak. Keď pred jedlom chválim dary, vtedy jestvuje len všeduch a bytosti, a potom aj to voňavé jedlo, čo leží v miske vyrúbanej pri Očovej pred jedenástimi rokmi. Tá miska sa dá ohmatať, jestvuje. Niektoré veci sa ohmatať nedajú. Napríklad politika. Nie že by nebola, ale jestvuje len z istého hľadiska. Keby sa na miske zastavili elektróny a všetky ostatné pohyby najjemnejších častíc, ani miska by sa nedala ohmatať. Je miska mágia? Je. Ale až na druhý pohľad. Politika je mágia na prvý pohľad. Nemôžete sa povzniesť nad mágiu na druhý pohľad, keď ste v zajatí mágie na prvý pohľad. Nemôžete sa povzniesť nad hmotu, keď ste v zajatí politiky. A naopak.
To ale neznamená, že by politika nemala význam, že by nebola pre súčasných ľudí dôležitá. Avšak tiež neznamená, že by mala zapĺňať priveľkú časť nášho života. Neznamená to, že by sme jej mali podľahnúť, že by sa mali rodiny rozhádať, alebo sa nepomeriť. Ak chceme byť v stave duchovného naplnenia a ak chceme byť vo vyladenej spoločnosti, musíme sa naučiť žiť vyrovnane v spoločnosti, ktorá už pár desaťročí žije v silnom mediálnom pôsobení.
Chcete, aby tento článok mal pokračovanie?
Ž.slav
ak si zažiadate, bude pokračovanie nabudúce.
Zdroj: Ved.sk
