Diva: Čo si myslíš, Žiarislav, o napaľovaní CD? Je to z duchovného hľadiska vporiadku? Žiarislav: No viete, že človek, ktorý učí hrať začiatočníkov a pätnásť rokov na Slovensku i inde
vysvetľuje, že spievanie je ľudskou prirodzenosťou, nezakladá si na tom, že ľudia si musia kúpiť práve
jeho CD. Skutočnosť je dnes ale taká, že asi veľká väčšina ľudí si nahrávky napaľuje a málokto si v tomto
roku aj kupuje. Človek tomu rozumie aj preto, lebo naše CD je ťažko nájsť v mestách v predajniach,
tak si ich ľudia možno aj chvíľu hľadajú, a keď nenájdu, tak si napália. Mnohí sa s tým aj pochvália.
No a teraz je taký stav, že nové CD nie a nie vydať, lebo sa nevracia obeživo z minulých CD, keďže tieto
sa napaľujú. No ale na niektorých to vidno, že sa cítia trochu previnilo, že ich trochu svrbí svedomie.
Svedomie je nejaké vedomie o tom, že veci nie sú v duchovnej rovnováhe. No, v tom prípade, keď si
už niekto napálil pesničky a chcel by počuť ďalšie, mohol by skúsiť takúto vec – raz to už niekto
urobil – jednoducho dať obeživo (teda peniaze, pozn. red.), aby obiehalo na ďalšiu nahrávku, aby sa
spriechodnili aj ďalšie piesne. Keďže niečo si sám zobral, môže teraz niečo aj sám dať.
To je inak základ prírodného duchovna a bez takéhoto vedomia tu nebude kultúry. No toto je to
jedna z viacerých možností. Alebo by mohol pre vydavateľstvo darovať počítač, čo vyraďuje z firmy,
alebo niečo iné, čo je potrebné. Lebo my keď niečo vydáme, či je to kniha, alebo časopis, časník, alebo
pesničky, tak vyťahujeme ani nie z vrecka, ale aj zo stola. Varíme takmer z ničoho a môžete si byť istý,
že táto práca nie je zisková. A môžeme vydávať veci aj vďaka tomu, že sa nájde pár ľudí, ktorým to
v hlave alebo v srdci zasvieti. Vydavateľstvo Diva, pošt. priečinok 3, Kokava n/Rim.
Zdroj: Ved.sk
