Zdá sa, že sa roztrhol mech s občianskymi a dokonca aj prírodnými aktivistami, ktorí sa predháňajú v zdôvodňovaní, prečo je Slovensko západ. Niektoré tvrdenia nie sú celkom zaslepené, keďže podaktorí pisatelia sa to aj snažia zdôvodniť, zväčša tými istými tvrdeniami. Pozrime sa ale, do akej hĺbky išli a či sa nedá ísť aj ďalej, keď sme už takí mysliaci ľudomili.
Západ je materialictický a islamizuje sa
Prekvapivo časté tvrdenie je, že západ je katolícky a východ pravoslávni. Najčastejšie toto tvrdenie vychádza z úst tých, ktorí sa ku katolicizmu inak nehlásia. Pozrime sa ale, či je západ naozaj katolícky? Duchovne vzaté – na západe už katolicizmus dávno celkom ustúpil a vedúcu úlohu má materialistická ideológia. Stačí si pozrieť štatistiky západných štátov a ich smerovanie v tomto zmysle. Toľko k vyznaniu. Na západe má najnovšie výrazný nárast jediné náboženstvo – islam. Západ teda už prestal byť katolícky, je materialistický a je tam výrazný nárast islamu. V tomto smere – vo veci vyznania – nie sme celkom západ. Okrem iného tu napríklad nie je odluka cirkvi od štátu.
Ďalšia mýlka spočíva v predstave, že západ má kultúru postavenú na katolíckej vetve žido-kresťanského náboženstva. Toto je pravda len z časti, pretože podstata západnej a východnej kultúry je tá istá a to predkresťanská. Z obdobia polyteizmu máme také vynálezy, ako poľnohospodárstvo, koleso, písmo a mnoho ďalších základov dnešnej kultúry, vrátane spoločenského poriadku. Spoločenský poriadok, ktorý máme dnes, sa najviac podobá z dejín tzv. „barbarskej“ demokracii, v ktorej boli predstavitelia samospráv volení – u Slovanov na zhromaždeniach zvaných „veče“ (veci). To sa týka tak západných, ako aj východných Slovanov. Spoločenský poriadok dnešného západu vznikol rozbitím kráľovsko-cirkevných monarchií, ktoré sa v západnej Európy rozbili neskôr, ako v Rusku, ale tam aj vznikli neskôr, ako v Rusku, alebo ako u nás. Vlastne na západe zanikla samospráva indo-európskeho typu o pol tisícročia skôr, ako v slovanských či balstských krajinách. Napríklad – kresťanstvo v Írsku – zavádzané už v 5. storoč , na Slovensku, Morave, v Čechách – v 9. storočí, v Uhorsku opetovne – v 11. storočí, u polabských Slovanov (východné Nemecko) v 10. – 11. storočí, v Rusku – koncom 10. storočia ( v Pobaltí – až v 15. storočí…). Teda žiadny výrazní rozdiel medzi východnými a západnými Slovanmi. Slováci – sme v tomto ohľade o niečo bližšie východu, kresťanský prevrat tu bol až v 9. storočí (Veľká Morava). Kým rozbitie monarchistickej rakúskej nadvlády tu – na Slovensku a v Česku nastalo až v dvadsiatom storočí, občianske slobody boli zavádzané od polovice 19 storočia… V konečnom dôsledku napriek oneskorenému nástupu novoveku sme ale cirkevno – kráľovský poriadok (režim) s poddanskou vrstvou obyvateľstva zbavenou občianskych slobôd mali o niekoľko storočí kratšie, ako na európsky západ! Mimochodom – žido-kresťanské náboženstvo je v oboch svojich knihách východného pôvodu s teda nie západného. Či už katolícke, alebo pravoslávne.
Komunizmus i kapitalizmus zo západu
Kým komunizmus je pôvodu západného. Viď Parížska komúna vo Francúzsku, Marx a Engels v Nemecku… Komunizmus bol, a to nie je konšpiračná teória, ale západnými historikmi zverejňovaná skutočnosť, v Rusku podporovaný ako záškodnícka zložka v čase 1. sv. vojny s pomocou nemeckou vládou , ktorá previezla (zvlášnym vlakom) a podporovala Lenina a komunistov, azda netušiac o následkoch, ktoré to potom v Európe spôsobilo. Aj dnes tlačí Západ na východ a v podstate nevie toho veľa o svojom budúcom vývoji a ani netuší o tom, čo by sa stalo, keby sa Rusko západu podvolilo. Stalo by sa niečo celkom iné, než Západ očakáva.
Z tohto ohľadu boli zo západu privezené všetky ideológie, ktoré nás často odďalovali od vývoja prirodzenej pôvodnej slovanskej samosprávy a jej vývoja. Najprv to bola cirkevno-kráľovská, teda feudálna spoločnosť západného – ríšskeho – karolovského typu. Potom komunizmus, ktorý na Slovensko došiel dvojnásobne zo západu a len „jednonásobne“ z východu. Komunizmus ako taký bol ako sme už boli spomenuli vyvinutý a odskúšaný na západe, potom sa rozmohol po prevrate v Rusku na východe, odkiaľ bol i tlačený, ale na Slovensko bol znovu dovezený zo západu – po víťazných voľbách (1946) a prevrate v Čechách (1948) pod ktoré bolo Slovensko bez samosprávy po 2. sv. vojne opätovne zaradené. Iné ideológie, ktorá prišli zo západu, boli nemecký nacizmus a materialistický kapitalizmus. V týchto bodoch sa Slovensko nedá určiť ako krajina prirodzene západná, ako by ju niektorí snaživci chceli vidieť. Slovensko je krajina „následne západná“ a to s takými aj onakými následkami. Avšak dejiny nás učia, teda aspoň niektorých snáď áno, že nie všetko, čo prichádza zo západu, treba brať všetkými desiatimi.
Nacizmus zo západu?
Prozápadní snaživci vzhliadajú v západe , v USA a v jeho vojenskom pakte NATO akéhosi garanta demokracie, čo pod vplyvom jednostranných oficiálnych správ, ktoré na Slovensku sú už 20 rokov jednoznačne prozápadné, aj tak môže vyzerať. Nechcú vidieť , aký vývoj spôsobilo USA smerom k islamskému štátu po napanutí Iraku pre vymyslené jadrové zbrane, nechcú vidieť, čo spôsobili v Líbii len preto, že im v spoločenskej i hosppdárskej oblasti vzdorovala… Proamerickí aktivisti si v pohode sfalšujú dejiny a tvrdia, že Američania Indiánov vôbec nevyvražďovali, lebo ich tam vyvražďovali Európania a v USA Indiáni vymreli na choroby. Áno, časť ich vymrela v koncentračných rezerváciách alebo počas prenasledovania ešte na pláňach. Niektoré kmene boli nakazené úmyselne, čo je prvok biologickej vojny. Až o pol storočia neskôr – na konci 19. storočia – napodobnili americký vynález indiánskej rezervácie Angličania, ktorí nechali od hladu a na nemoci zomrieť v juhoafrických koncentračných táboroch desaťtisíce Búrov. Model amerických rezervácií v podobe koncentračných táborov napodobnil Hitler (zdroj kniha jeho pobočníka Monólogy), čím umiestnil ich ťažisko znovu do nacistickej roviny, na rozdiel od spravidla plošne politických sovietskych gulagov. A teda v dobe, keď Slováci zápasili o Maticu Slovenskú, zrušenie zvyškov poddanstva a vzdelanie v materskom jazyku, Američania na rasovom základe prevádzkovali prvé koncentračné tábory moderného sveta podľa programu washingtonských politikov v odborných kruhoch zvanom „Manifest Destiny“. Bol to protonacistický program podobný starozákonnej tzv. sv. vojne Izraelitov. Podľa amerického Manifestu Destiny je panská „anglosaská rasa“ predurčená k zabratiu bohatých indiánskych území , ktoré sem umiestnula „Prozreteľnosť“ (viď podobnosť s Hitlerovným slovníkom – kniha Monology, blogery nech si ju nájdu v starinárstve). Manifest Destiny vyhlasuje nad „červenokožcami“ rozsudok vyhladenia. (Kniha amerického historika Dee Browna, Mé srdce pohřběte u Wonded Knee, str. 14, 128, Odeon Praha, 1976). Členov nepoddajných indiánskych skupín strieľali pred obydliami so ženami a deťmi nie len banditi súkromných a polovojenských jednotiek, aké sú dnes aj na Ukrajine, ale aj vojaci riadnej federálnej armády, idiánskych zajatcov popravovali aj bez súdu a to aj hromadne. A to neboli Európania, ako tvrdí ktorýsi nedouk z radov protikonšpiračných blogových aktivistov, lebo hovoríme o období sto rokov po vyhlásení nezávislosti USA (Deklarácia nezávislosti Spojených štátov – 1776). Na koniec tohto obdobia môžeme začleniť aj zavraždenie dvoch stoviek Siouxov americkými vojakmi počas uskutočňovania pôvodného náboženského obradu (Tanec duchov na Wounded knee – Pine Ridge – rok 1890). To teda nie je žiadna konšpirácia, podobne, ako mučenie väzňov na Guantánamo. Takže , tieto údaje si môže pred písaním blogu overiť. A potom si môže samozrejme skúmať aj hriechy a zloby východu. Tiež početné, v niektorých smeroch i strašnejšie. Áno. Po vojne severu proti juhu, ktorá skončila zatvorením Indánov do rezervácií a po anexii Havaja Spojenými štátmi teda ešte SŠA držia Indiánov v rezerváciach na spôsob koncentračných táborov bez občianstva. A to už píšu viac, ako storočie demokracie, ktorá pripúšťala aj otroctvo. V 20. storočí sa americké výboje zmenili z podoby priamych agresií na vytváranie svojich bábkových vlád v celom svete prostredníctvom prevratov. Tie Amerika uskutočňovala platením a vyzbrojovaním opozícii bojujúcim proti vládam, ktoré jej nešli poruke. A vyzbrojovala nielen demokratov, ale aj masových vrahov – viď operáciu Kondor zahájená pravicovými režimami podporovanými, alebo organizovanými CIA v v juhoamerických štátoch(*1). Proamerické pravicové vlády tam zamordovali rôznym spôsobom mnoho desiatok tisíc zmiznutých a zatknutých občanov, čím tieto pravicové zločiny rádovo nesmierne presiahli zločiny komunizmu v strednej Európe. Len ťažko môže vývoja znalý človek vzhliadať v Amerike nejakú čistú a stabilnú záruku svetovej demokracie. Človek nemusí hneď proruským a byť proputinovským aktivistom, aby bol proti členstvu svojej krajiny v NATO pod americkým vedením.
Ak niekto tvrdí, že západ píše latinkou, a východ nie, tak toto je asi jediné nespochybniteľné tvrdenie, ktoré by nás mohlo zaradiť jednoznačne na západ. Také Grécko by malo dostať z EU padáka na základe typu písma. Inak typ písma je v podstate len podružný znak kultúry. Taký Mayovia mali najpresnejší doteraz známy kalendár a vystačili si znakovým písmom, kým predgregoriánsky vatikánsky kalendár so svojou latinkou mal niekoľkotýždňový kalendárny posun. Latinka sa opätovne uplatnila na Slovensku po tom, ako Svätopluk vyhnal cyrilometodských učeníkov. Cirkevný poriadok východný (byzantínsky) a teda cyrilo-metodský sa v potláčaní občianskej spoločnosti od západného (Štefanovského) príliš nelíšil. Takže rozdelenie východ-západ podľa toho, ktorá vetva cirkvi sa kde ujala, je rozdelenie pomerne umelé a nie vôbec až tak podstatné. Takmer nikomu tu predsa v zmysle zamerania tohto článku nejde o teologické rozdiely medzi cirkvami. I keď sa zdá, že nás niektorí chcú vtlačiť do polohy cirkevného sektovania.
Jednou z novovekých čŕt západnej Európy je vznik koloniálneho systému. Tak väčšie západné národy (Španielsko, Francúzsko, Taliansko), ako aj menšie (Portugalsko, Anglicko, Nizozemsko) mali svoje zámorské koloniálne dŕžavy, do ktorých zahrnuli veľkú väčšinu sveta. Z tohto pohľadu Slovensko západom určite nie je.
Rímske právo isteže poslúžilo ako akási kostra západnej kultúry, avšak aj dnešnej východnej. Odtiene a rozdiely boli a sú aj na západe a dnešné právo sa na rímske podobá naozaj len v základe. Pretože rímske právo bolo na európskom západe v stredoveku uplatnené mierne povedané už len vo výrazne stavovských súvislostiach a po návrate občianskeho práva v pomonarchistickom prostredí sa západ a východ Európy, vrátane Ruska, dnes už nejako výrazne nelíši. Rímske právo je viac podobné „barbarskej“ predkresťanskej Európe, pred kresťanstvom delenej na antický, písanejší juh a „barbarský“, ústnejší sever.
Najnovšie je v politickej móde hon proti konšpiračným teóriám, dokonca zverejňovanie médií , ktoré rozširujú iné, ako „jediné správne“, „seriózne“ a „prozápadné“ pohľady na svet. To by mohlo nasvedčovať tomu, že viera v hodnoty západnej kultúry klesá. Chybu však naši prozápadní horlivci v žiadnom prípade nevidia v samotnom západe, ktorého spotrebná ideológia s premyslenou mediálnou akože slobodnou kultúrou duše ľudí nenasýti, ale chybu vzhliadli v konšpirátoroch, neracionálnych a navýsosť fantastických. Nie že by tu takíto konšpirátori neboli. Sú. Ale plošné hodnotenie médií a podujatí, ako sú napríklad protesty proti NATO, podľa prozápadných a teda „serióznych“ médií, je veľmi, veľmi zjednodušené, až zavádzajúce. Nejde len o milovníkov komunizmu a Tisa, ktorí nechcú byť v západnom vojenskom pakte, čo by mohlo vyplývať z povrchných hodnotení. Je tu veľká časť obyvateľstva, ktorá volí triezvy pohľad na svet a vidí, že východ je na východe a západ je na západe. A my sme tu. Nárast slepo prozápadných nálad sa z viacerých dôvodov zastavil, ba až spätil, z časti tu nastúpila novinka – podobne jednostranné, ale provýchodné ideologické a politické pohľady . V podstate jednostrannú propagandu čiastočne vyvažujúce. Konšpiračné teórie v tom možno zohrali nejakú úlohu, ale v konečnom dôsledku nie až tak podstatnú. V tom sa proatlantickí politruci naozaj mýlia. Myslia si, že sú veľmi múdri a tí druhí že sú napospol len „užitoční idioti“. A pretože sa atlantickí politruci mýlia, v konečnom dôsledku tu začínajú prehrávať.
Operácia Condor – (špa. Operación Cóndor, port. Operação Condor) bola kampaň politického útlaku vrátane vrážd, oficiálne zahájená v roku 1975 pravicovými diktatúrami v Južnej Amerike. Program bol zameraný na odstránenie údajného socialistického a komunistického vplyvu a myšlienok a na kontrolu aktívneho alebo potenciálneho opozičného hnutia proti zúčastneným vládam.[1] Kvôli jeho utajovanej povahe, je presný počet úmrtí priamo priraditeľných k Operácii Condor veľmi sporné. Odhaduje sa, že mu je možné pripísať minimálne 60 000 úmrtí,[2] možno viac.[3][4][5] Zúčastnili sa jej pravicové vlády v Argentíne, Čile, Uruguaji, Paraguaji, Bolívii a Brazílii, neskôr sa pripojil Ekvádor a Peru. Podporu vojenským vládam poskytovala CIA. – zdroj: wikipedia
foto: Vlado Slivka
Podobné články:
29.1.15 Ak si sem pustíme Američanov, budeme vo vojne…
11.1.15 NIE SME CHARLIE, ale ctíme si slobodu slova.S čím sa zrazili islamisti?
30.9.14 Môže islam ohroziť slovanskú kultúru? Žiarislav píše
14.1.14 Žiarislav: ODLUKA CIRKVI JE VECOU CTI
Priznania ekonomického zabijáka
Zdroj: Ved.sk
