Žiarislav, ako to – sú jarné sviatky a Slovensko pokrýva vrstva snehu, ktorá je čoraz hrubšia. Už vyše šestnásť rokov každoročne robíš obrad vynášania Moreny a Vítania jari. Ale v tomto roku si tento obrad nepripravil. Prečo?
Človek teraz píše state z obdobia, keď sa pred vyše desiatimi rokmi presťahoval do lesa. Takže sa snaží zažiť toho čo najmenej, aby ožili spomienky čo najviac. V mestách je dnes už dosť ľudí, ktorí čerpali duchovno z nášho prameňa a oni, ak sa budú dosť snažiť, urobia dobré obrady.
24.3.12 – vynášanie Moreny, Devín, foto Zuzana Kováriková
Zaučil si ľudí do umenia prípravy obradov?
Zaúčal, ale v podstate sa učí každý len vtedy, keď sa vedome a s úsilím on poctivo učí. Vedomecký človek mu to môže postupne odhaľovať, ak otvárať vedomie vie. Ale to sa nedá za jedno leto, ani za jeden rok. Robenie obradov nie je o nič menej náročné, ako hra na husle a husle sú asi najťažšie zvládnuteľný dostupný hudobný nástroj. Žiarislav robí obrady podstatne dlhšie, ako hrá na husle.
Ide teda o zručnosť, ako v hudbe?
V obrade aj v hudbe ide hlavne o ducha. Duchovne zruční remeselníci sú v oboch oblastiach častejší, ako duchovne silní. Obrad bez ducha je len bohapusté divadlo. Obrad s duchom môže, ale aj vôbec nemusí byť divadelný. Obrad je učinenie. Je to duchovný úkon. Môže to byť očista, chvála, liečenie, usporiadanie. Ak je obrad spoločenský, tak je to vlastne služba. Na túto službu treba mať duchovné nadanie, prirodzené cítenie, ale hlavne a hlavne sa snažiť dobre žiť a každodenne sa na túto úlohu pripravovať. Po mnoho rokov.
31.3.2007 – vynesienie Moreny – Devín, foto archiv Divy
Je teda niekto, komu by si prenechal napríklad sobášenie, posvätenia detí a iné náročné vedomecké obrady?
Zatiaľ nie je taký zrelý stav, aby človek niekoho poveril slúžiť tieto obrady. Preto aj zaraďujeme obradovosť do Vedomeckej univerzity a letného Vedomeckého tábora, aby vývoj pokračoval. V týchto mesiacoch aj sám seba človek dopripravuje a robí duchovné očisty, aby mohol ísť uskutočniť tieto obrady s plným duchom, s plnou silou a s dušou očistenou od nánosov, ktorým podlieha každá bytosť, ak sa denne neočisťuje.
29.3.2013 – foto Ladomíra
No a ako je to s tým vynesením Moreny? Ty si gazda, chováš aj zvieratá, tak to vieš. Veď je to hrôza, marec sa skončil a ešte je zima!
Áno, je to tak. Je koniec brezňa, krajina mrzne pod snehom. V tejto chvíli je v lesoch nadmerný úhyn zvierat, na gazdovstvách je tiež tvrdšie. Človek mal tušenie i videnie, takže v pondelok priviezol ešte pred sneženiami zvieratám plnú vé-tri-esku sena, aby kozy, ovce a kone v zdraví vydržali do oneskoreného rastu trávy. Niečo sa z toho ujde aj pre lesnú zver, ktorej človek pripravil mimoriadne tiež jedno kŕmidlo. Za túto zimu si môžeme sami. A netreba v tom hľadať chybu, že Žiarislav po 16 rokoch prvý krát nevyniesol Morenu. Človek tento obrad nepripravil, lebo cítil, že to nemá robiť ešte. Inak je to do veľkej miery dievčenský obrad. Za túto počasnú poruchu môžu civilizační ľudia a tí by sa mali snažiť to napraviť. Jedna vec je, že isté kruhy si robia na Matke Zemi svojvoľné pokusy s počasím. Druhá vec je tá, že aj príroda má svoje výchylky, ale bez ľudí, bez ich vedomých aj nevedomých, bez hlúpych zásahov ľudí do prírody by to také zlé nebolo. Prírodné duchovno sa zatiaľ obrodilo len v uzučkom kruhu. Väčšina si v pondelok len tak namastí bruško, alebo bude tupo pozerať do blikotavky meňavej a na svojho Ježiša, ku ktorému sa prihlásili v sčítaní ľudu, si už ani nespomenie. Najväčší sviatok je v deň, keď ho pribili na šibenicu a nie vtedy, keď sa z tej šibenice dostal preč. Pre mnohých je výhodnejšie uctievať šibenicu, ako živého ducha. Povrchní mnohí kresťania, povrchní mnohí pohania. Ale na naše jadrové, prírodné duchovno v tých médiách takmer nik nepoukazuje. Žiadny vladyka obradne nepriniesol v televízii na zelený štvrtok vetvičky rakyty a nepovedal nad bahniatkami niečo pekné o našej prírodnej kultúre, o našej pôvodnej, teda nie len privezenej kultúre. A ani nevyorie obradne prvú brázdu. Len tam posielajú poslov do ku tej „svätej stolici“, v ktorej už ani nik nesedí, hlavne, že z toho budú mať mocenské výhody. Ako za socializmu.
Za socializmu? Vtedy nebol Vatikán uctievaný.
Nie, vtedy bol uctievaný Sovietsky zväz a naši ideológovia sa mu klonili, ako dnes Vatikánu. Aj so sviatkami to bolo podobné, vtedy boli komunistické sviatky, a dnes sú cirkevné. Ani jeden sviatok nie je pod pôvodným menom uzákonený, je to dokonca zmluvne dohodnuté, že sviatky sú katolícke. A k tomu ešte Sviatok práce namiesto Turíc. Takže nejaké Svätenie jari, to nehrozí. Tak tu ho máš, aj meter snehu na hlavu ti je málo, a leto o smäde by si zaslúžili, keď si pokrytci neuctili, alebo dokonca aj pohanili to, z čoho vzišli. Ale veci sa budú meniť.
Čo tým myslíš?
My len pekne udržujme svoje hodnoty, uctime si posvätné sily, držme sa neochvejne svojho ducha, držme sa rodného každodenne a usilovne, aby sme mohli dobre prežiť. Každý má taký stav ducha, aký si zaslúži. Zajtra, na bielu sobotu, alebo aj v nedeľu, vynesme Moreny a volajme jar, ktorí to neurobili urobili. Zaspievajme si „Ochraňuj nás, Živa“ a iné mocné piesne. A vyčkajme. Privolajme Vesnu, privítajme Jar. Chvála.
Chvála.
Zhovárala sa –rc-
podobné články:
SVäTENIE JARI – o podstate jarných sviatkov
29.3.12 Morenu odniesla voda a je tu jar obrazové svedectvo
29.3.12 EJ, MORENA MORENA, DO VODY JE HODENÁ! – píše Zuza Kováriková
Zdroj: Ved.sk
