Rozhovor so Žiarislavom.
RC: Blíži sa tretia časť vedomeckej univerzity, zameranej na divotance. O čom to bude tentokrát?
Tentokrát to nebude len výuka divotancov, budeme používať aj vedomecké schopnosti a znalosti z minulých sústredení ako cesty koncovky, z mudry živlov, aby tí, čo sa priučili nezabudli a aby sa tí čo sa s tým ešte nestretli, stretli. V prestávkach medzi blokmi budú môcť noví účastníci niečo vyzvedieť od vedomecky starších a tiež z prepísaných záznamov a iných zdrojov. Zvláštnosťou tohto sústredenia bude tanec duchov.
RC: A čo to je, taký tanec duchov?
Je čas medzi dušičkami a zimným slnovratom. Obidva sviatky sú spojené s duchovnom predkov. Naše stretnutie bude v čase dávnej obchôdzky deducha, ktorá sa v novej dobe pozmenila na Mikuláša alebo Santa Clausa. Deduch predstavuje ducha predkov. Duchovno predkov je čosi, čo bolo v našich krajinách nasilu vykorenené. Dnes je čas keď si svoju kultúru berieme späť. Tanec a spev, teda hudba v pohybe je niečo, čo nám bolo odjakživa vlastné. Tanec je sebavyjadrujúci aj sebaoslobodzujúci pohyb ducha a tela. Skutočný duchaplný tanec však neostáva pri jastve ale spája „ja“, teda dušu alebo osobného ducha s niečím, čo ho presahuje. Tanec ducha je zameraný na naše duchovno a naše najvlastnejšie duchovno, ktoré sa napája a vyrastá z duchovna predkov a na neho bude nadväzovať duchovno našich potomkov a nasledovníkov. Nejde teda len o krv, o reťazce DNA, ide o vedomé napojenie na nekonečne dlhú duchovnú reťaz. Sú reťaze, ktoré zväzujú ale sú reťaze, ktoré oslobodzujú a dávajú silu. Potrebujeme prežiť a telesné prežitie nedáva zmysel a ani nie je možné bez duchovného prežitia. Blížia sa husté časy , neprežili sme celé veky len preto, aby sme sa v časoch slaboduchého vývoja spotrebnej spoločnosti slaboducho vytratili. Tanec duchov je to, čo môže dať nie len odpoveď na otázky ale aj silu na prežitie. V sobotu večer sa skončí bežná výuka vedomeckej univerzity, ktorá bude pokračovať v nedeľu ráno. Opustíme prenajatý priestor a v lesnom prostredí sa tí, ktorí to cítia ako dôležitú vec, stretneme za bubnovania dobov, zvukov koncoviek a iných nástrojov, za spievania kruhových piesní.
RC: Hrá v divotancoch svoju roľu aj symbolika pohybov, ako napríklad v orientálnych tancoch?
V každom tanci hrá úlohu význam pohybov, ktoré niečo znamenajú. Tanečník to buď vie, alebo to nevie a robí pohyby akože „len tak“. Niektorí robia tance, pri ktorých sa len tak uvoľnia, niektorí sa chcú ukázať alebo zoznámiť s niekým. To v podstate nie je zlé, ale divotance sú o niečom inom. Na divotancoch často hovorím o význame a účinkov pohybov. Cvičenia síce začínajú s pohybom tela, čo je tiež dôležité, ale vždy vnímame pohyby ducha. Divotance neznamenajú „divé tance“ v zmysle šialene, ale divé v zmysle slobodné, krásne alebo až posvätné – viď. Význam slova „div“ ako zázrak. Ak začiatočník začína pohybmi tela, tak je to celkom prirodzené. Ten, kto však isto kráča po vedomeckom chodníku, svoju činnosť alebo nečinnosť začína pohybom alebo zastavením ducha. Preto je dôležitý nie len pohyb tela, ale aj dych, lebo aj pohyb dychu určí v telových prameňoch živy…
RC: Aké účinky teda majú divotance na človeka. Môžeš uviesť príklady?
Divotance dávajú zážitok telu, posilňujú pohybovú sústavu, sústavu kostí, kĺbov a živodráh, úplne prirodzeným spôsobom. Umožňujú duchu, aby sa precítil v tele. Spojenie ducha, duše a tela znamená aj spojenie vedomia, cítenia so Všehomírom. Niekto sa pri tom sústredí na samoliečbu, niekto môže počas tancov dostať videnia alebo odpovede na otázky, niekto sa uvoľní, oživí, niekto prežije to, čo bežne neprežíva. Každá bytosť má svoju cestu a svoje potreby. Divotance umožňujú široký rozsah pôsobenia, a preto ich neuskutočňujeme len na tomto sústredení ale na každom. Toto je hlavná téma tejto víkendovky, no v priebehu týchto dní budeme robiť aj duchovnú vedu, vôľové cvičenia, rozjímania a iné veci dôležité pre bežný život.
RC: Aký význam mal tanec v bežnom živote našich predkov?
Tanec bol kedysi veľmi veľavýznamný prostriedok v spoločnosti a preciťovaní jednotlivca vo vesmíre. Nebolo to len nejaké natriasanie ako to mnohí chápu dnes, Preto keď nám chceli zakázať našu prirodzenú kultúru, tak zakazovali aj tance. Tance boli pri každej príležitosti. Pri výročných sviatkoch plnili úlohu spojenia človeka s posvätnými silami. Pri narodení, zasväteniach (iniciáciách), na svadbe i na pohrebe, vždy boli dôležité tance. Spájali sa s obradovým divadlom a teda často ich predkovia uskutočňovali aj s maskami. Tance neboli len pre 17 ročných ako dnes. Tancovať na piesne, ktorých textom nerozumieš, lebo sú v cudzom jazyku, alebo tancovať na slaboduché piesne alebo na obchodne vypočítané namotávky, to by sa nie len predkom ale aj dnešným ľuďom javí ako slaboduché, nedôstojné až smiešne. Preto väčšina ľudí dnes netancuje a to je chyba.
RC: Boli masky pri obradných tancoch nevyhnutné alebo sa dali tancovať aj bez masiek?
Môžeme tancovať samozrejme aj bez masiek, dokonca spravidla tancujeme bez masiek. V období výročných sviatkov však išlo o spojenie ľudskej spoločnosti so svetovou spoločnosťou, teda aj s duchmi, prírodnými, posvätnými silami, s inými bytosťami. Masky zdôrazňujú deje, ktorými sa dívaš na divy, na chody sveta. Výročné sviatky predstavujú obrovskú silu, je to sila spojenia so všehomírnym chodom. Ľudia bez tohto spojenia sa utápajú v neistotách, v depresiách, civilizačných stresoch. Počet neurotikov a stresovaných ľudí prudko narastá. Je to dôsledok odtrhnutia sa od prirodzenosti, od prírody a jej síl, od toho, z čoho sme vzišli. Poznáme veľa tradičných masiek, ale málo poznáme ich význam. Napríklad turoň – turíčna, či fašiangová maska s býčími alebo capími, či baraními rohmi predstavovala spojenie s mocnými silami prírody a prítomnosť takéhoto tanečníka na gazdovstve v predjarnej alebo aj inej dobe ľudia vnímali ako požehnanie plodivou silou. Tak ako sa našla soška staroslovanského božstva s mužskou a ženskou tvárou, podobnú podstatu nájdeme aj vo fašiangovom sprievode. Tancujúca smrtka pripomína staré halštatské masky, aj prítomnosť súbežného sveta, ktorý sa prelína s tým, ktorý vidíme. V rôznych časoch nie len prestrojenie tanečníka ale aj jeho činnosť bola dôležitá, napríklad turoň s zvykol váľať pri hnoji. Duch predkov – starý, vo vianočnej slnovratovej kolede tancoval so ženami akoby oplodňujúci tanec, žartovne. Ale aj zdanlivo beztanečné pohyby kňažky Lucie – Svetlany, predstavujú zvláštnu obradovú očistu príbytku i bytostí v ňom sa nachádzajúcich. Náličnice chránili tanečníkov pri pohrebných tancoch… Na letný slnovrat sa dievčatá i ženy zvykli maľovať bielou i červenou farbou… Duchovia predkov na moravskom Slovácku mali na bokoch hlavy pripevnené vtáčie krídla, deduchovia na východnom a strednom Slovensku mali na zátylku dva nafúknuté mechúre, pričom celá postava znázorňovala plodivosť. Dožinkový tanečník ovenčený klasmi pochopiteľne tancoval tanec vďakyvzdania, k tomu patrili aj koláče, nie kockáče ale koláče znázorňujúc posvätné javy, obetné a hodovné nápoje a pôsobivá hudba prírodných nástrojov, ktoré nenahradí žiadna syntetika. Preto je dôležité, aby už pred odchodom na divotance každý porozjímal nad tým, čo si prinesie na tieto divotance, aké často nebývajú. Môžu to byť nejaké dary prírody, ktorými si vyzdobí alebo podčiarkne tanečný úbor, môže to byť šikovne pripravená kôra stromu na náličnic, alebo aj časti zo zvierat, ktoré nebolo kvôli tomu zabité, napríklad zo zvierat nájdených pri ceste, pričom takéto časti tiel sa musia obradne vyprosiť. Význam tanečných ústrojov je jednoduchý. Časť celku znamená celý celok. Napríklad krídlo z vtáka môže znamenať jeho silu alebo duchovnú schopnosť lietať, farba znamenajúca určitý jav môže znamenať spojenie s týmto javom…
RC: Akú hudbu uprednostňuješ pre výučbu divotancov a tanec duchov?
Použijeme len bubny prirodzeného tvaru, teda nie lievikové, či nálevkové bubny, ktoré majú šialené alikvóty (súzvuky). Teda ak bubon, tak z dutého stromu, nie džembe. Píšťaly koncovky samozrejme, môžu byť aj iné prírodné píšťaly, trombity (prírodné trúby), ozembuchy, bonkoše, hrkálky z prírodných hmôt, nevylučujeme ani strunové nástroje… Keďže ide o napojenie sa na duchovno predkov, je lepšie prichystať si niektoré z našich tradičných hudobných nástrojov, ako využívať import z etnošopu. Už od piatku budeme spievať niektoré piesne a hrať, tak isto a v sobotu a večer to vyvrcholí. Nedeľa bude trochu viac zádumčivá. Na nácviky používame aj reprodukovanú hudbu, ktorá je pripravená na podobné účely.
Zhovárala sa Ladomíra a Jasna
podobné články:
TERAZ – 7. – 9.12.12 – DIVOTANCE V BRNE – viacej TU
16.4.2009 TANEC SLOVENOV (1.) zakazovaný, no nie zabudnutý
3.5.11 DIVOTANCE – čo sú divotance? Kroky ako cesta sily, tance divoké – posvätné, divotance po našom – súbor skenov z časopisu Diva TU (pdf 1,43 Mb)
12.4.11 DIVOTANCE súvisia s DIVOM – Všeci sme vedeli tancovať TU
Zdroj: Ved.sk
