Vatikánska zmluva je vraj nevypovedateľná!
O máloktorých voľbách sa píše u nás toľko, ako o vatikánskych voľbách pápeža. Pohľad na vatikánske dianie môže byť prinajmenšom v dvoch základných rovinách: z pohľadu katolíckej cirkvi a z pohľadu mimo nej.
Aj keď z katolíckej cirkvi sa údajne nedá svojprávne vystúpiť, tento článok je napísaný z polohy slobodného človeka, ktorý nie je obmedzený štruktúrou „svätej stolice“.
Pápež nie je volený ľudom svojho štátu. Je volený len pákami kardinálov. Tak, to bolo po celý stredovek, keď pápežský vodca pomazával kráľov a schvaľoval ich vojny. Vatikán je ale od druhej svetovej vojny samostatným štátom. Od dôb Benita Mussoliniho je posilnený nielen v medzinárodnom práve, ale aj vo finančníctve. Keďže pápež je volený len a len kardinálmi katolíckej cirkvi, ide o klerikálnu monarchiu, ktorá samozrejme, ako taká, nie je demokratickým štátom, ale je to podľa dnešných všeobecných noriem totalitný štát, vyhranený a zadefinovaný vo svojej ideológii a absolutistickej moci svojho vládcu. Pápež má v rukách všetky zložky moci (súdna, výkonná i exekutívna) a jeho úrad je považovaný za svätý. Svätá je jeho stolica, svätý je podľa vatikánskych noriem aj on, i keď za iných okolností vysvätenie v katolíckej cirkvi je dlhým procesom.
VATIKÁN MÁ ROZVIEDKU
Vatikán má ako štát aj elitnú tajnú službu, ktorú niektorí považujú za najlepšiu na svete. V posledných týždňoch, podľa údajov zverejnených vo svetovej tlači , vysvitlo, že na jej čele stojí slovenský kardinál. Jeho tajná správa pre minulého pápeža o sexuálnych škandáloch cirkevných hodnostárov a o škandáloch finančných, zostala utajená a má sa ako supertajná dostať až k novému pápežovi po voľbách. Vzhľadom na už spomínaný politický charakter Vatikánu to nie je žiadne prekvapenie. Slovenský vplyv na Vatikán je však napriek slovenskému občianstvu kardinála, neporovnateľne menší, ako vatikánsky vplyv na Slovensko (komu má byť verný kardinál…?). Môžu za to hlavne slovenskí politici, ktorí podpísali so „Svätou stolicou“ rad zmlúv, po ich právnom zavŕšení nazývaných ako Vatikánska zmluva. Podľa jednej z častí tejto zmluvy sa napríklad na území SR aj na nekatolíckych školách vyučuje náboženstvo, podľa zmluvy len (rímsko a grécko) katolícke. Podľa inej vatikánskej zmluvy má katolícka štruktúra nadpráva v slovenskej armáde. Popri známej výhrade svedomia, ktorá ostatným náboženstvám a ateistom zaručená nie je (oni akože nemajú svedomie, alebo iba nemajú právo?), sú tu aj ďalšie závažné časti zmluvy. Napríklad financovanie katolíckej cirkvi. Štát nielenže doteraz nedostal požadované údaje o majetku cirkvi, ktorú dotuje. Presnejšie povedané, cirkev nie je len nejako teoreticky dotovaná štátom, ale v skutočnosti ju platia prostredníctvom štátu (citovo povedané na rozkaz štátu) občania katolícki i nekatolícki. Pravdaže, nielen katolícka cirkev je štátom dotovaná, avšak stále ide len o veľké registrované náboženské spoločnosti. Platy farárov teda musia podporovať aj ľudia iných vyznaní, aj občania bez náboženského vyznania. Cirkev teda proti svojej vôli musia platiť aj tí, proti ktorým cirkev (ako proti „pohanom“) káže. To je stav podobný stredoveku. Vatikánska zmluva, teda zmluva medzi „Svätou stolicou“ a Slovenskou republikou, má ako medzinárodná (!?) zmluva prednosť pred slovenskými zákonmi. Slovenské zákony sú teda obmedzené zmluvou s fakticky totalitným štátom. Katolícki predstavitelia žiadali počas novembrovej revolúcie odluku cirkvi od štátu. Dnes ju však nechcú. Prečo? Lebo už nie sú podriadení štátu, ako počas 40 rokov socializmu. Dnes už sú znovu štátu skôr nadriadení. Ako tisíc rokov predtým.
SVIATKY, ŠKOLY, PENIAZE
Podľa vatikánskej zmluvy štát nesmie zasahovať do vecí cirkvi, ktorá je od štátu nezávislá. Ale pritom cirkev výrazne zasahuje do vecí štátu. Katolícka cirkev vyučuje prostredníctvom svojich kňazov v školách a kňazi aj štát v školách takto príkro porušujú ústavne garantovanú neideologizáciu škôl. Od samotnej ideologickej vierouky, až po posielanie detí a rodičov do kostola. Toto nie je bežné ani na západe, ani na východe Európy. Katolícka cirkev má zaručené čerpanie peňazí zo štátneho rozpočtu. Táto cirkev pred voľbami rokuje v podstate so všetkými parlamentnými politickými stranami ako samostatná politická sila, ktorá však pôsobí mimo riadneho procesu parlamentných volieb. Vatikánska cirkev (ktorá posiela už deti v školách na spoveď) má svoju rozviedku. Má svojich agentov aj v politických kruhoch. Podpisovanie vatikánsko – slovenskej zmluvy pripravovali vatikánski katolíci so slovenskými katolíkmi, ktorí sú im ako takí podriadení. To teda nie je, ako keby slovensko – maďarskú zmluvu zmluvu pripravili Maďari z Budapešti so slovenskými Maďarmi z Komárna, pretože títo nie sú budapeštianskym podriadení.
Zmluva Slovenska s Vatikánom menuje aj kopu štátnych sviatkov, ktoré nám cirkev vnucuje už po vyše tisícročie. O tom, že žiadny pôvodný sviatok nedostal v tomto, pre mnohých exotickom kalendári miesto, my dobre vieme.
V štátoprávnej slovenskej televízii je napríklad často pápež titulovaný katolíckym zvratom „svätý otec“. Vo viacerých médiách a dokonca i vo vedeckých statiach sa používajú pojmy, ako „svätá zem“ a „Bohom vyvolený národ“, akoby to neboli len obrazy jedného náboženstva, ale akoby to boli nejaké exaktné všeobecné pojmy, prijateľné pre všetkých občanov a dokonca aj vedcov. Podľa katolíckej vierouky sa vyvolenosť židovského národa preniesla na vyvolenosť katolíckej cirkvi (Anton Hlinka, nemýliť si s Andrejom). Ktorá je štátom naozaj oproti iným náboženským, duchovným a myšlienkových prúdov preferovaná.
NA VEČNÉ ČASY A NIKDY INAK?
Slovenskú republiku z týchto a iných dôvodov nemôže považovať za štát, v ktorom je zabezpečená sloboda vyznania. Slovenská republika podľa svojich zákonov má byť, ale nie je sekulárnym štátom. Je to štát, v ktorom má nadpráva katolícka väčšina, ktorá síce má teoretickú výraznú väčšinu v počte pokrstených ľudí (podľa sčítania ľudu už zďaleka nie drvivú, ako píšu niektorí), táto väčšina však podľa posledných sčítaní badateľne klesla a sympatie k nej, nielen v sčítaniach ľudu, klesli možno ešte výraznejšie. Väčšina občanov Slovenskej republiky je podľa prieskumov za odluku cirkvi od štátu (!). Štát sa však k tomu akosi nemá. A nakoniec, ako by ju aj mohol dosiahnuť, keď vatikánska zmluva je nevypovedateľná? Zdá sa, akoby znovu platilo, že s niekým „na večné časy a nikdy inak!“.
Darmo budeme pozorovať, či chemikálie v sixtínskej kaplnke sfarbia dym na čierno, alebo na bielo. Tak, či tak, zatiaľ víťazia šedé eminencie. To, že „svätý dym“ musia už tohto roku farbiť chemikáliami a že potrebujú na to už dve pece, svedčí o tom, ako sú vzdialený od prirodzenosti. A aj od svätosti, ktorou sa tak radi nechávajú označovať.
podobné články:
21.11.12 Konštantín a Metod zakázali pôvodnú kultúru našich predkov a ustanovili náboženské prenasledovanie DRUHÁ STRANA „SVäTEJ“ MINCE
18.7.12 Je načase zvážiť všeľudové hlasovanie o odluke cirkvi od štátu ! VŠETCI SÚ DUCHOVNE SLOBODNÍ, LENŽE NIEKTORÍ MENEJ
22.2.12 Je čas na odluku cirkvi od štátu. Po vyše tisícsto rokoch. CIRKEV – RADCA POLITICKÝCH STRÁN
Zdroj: Ved.sk
