Je načase zvážiť všeľudové hlasovanie o odluke cirkvi od štátu!
Vatikánska zmluva je vraj nevypovedateľná. V skutočnosti však vypovedateľná je, pretože je v rozpore so Slovenskou ústavou a inými medzinárodnými dohodami. Trochu je ťažkosť s tým, že aj slovenská ústava je v rozpore so slovenskou ústavou (hlásenie sa k Cyrilovi a Metodovi a k občianskemu štátu so slobodou vyznania súčasne). Zotrvávanie na vatikánskej zmluve sa dá chápať ako pokračovanie náboženského a občianskeho útlaku.
Od okamžiku, keď Cyril a Metod vyhlásili Súdny zákonník ľuďom, v ktorom vyhlásili pôvodné duchovno za zakázané a nastolili cirkevnú nadvládu, sa pomery v našej krajine zlepšovali len z času na čas a neúplne. Dnes nás síce na rozdiel od cyrilo-metodského režimu ľudia pôvodného duchovna nepredávajú do otroctva, nemrzačia a naše majetky nezhabe bežne cirkev. Ale aj keď už nemusíme sláviť sviatok „Veľkého októbra“, či iného režimu, sviatok Cyrila a Metoda svätiť musíme, aj keď sa s nimi vôbec nestotožňujeme a sú pre mnohých symbolom tisícročného útlaku pôvodného duchovna.
Podobne podľa Vatikánskej zmluvy musíme svätiť aj iné cirkevné sviatky. Štát nás navyše núti označovať cirkevné osoby ich slovníkom. Napríklad nikoho nenapadlo hovoriť o svätom Perúnovi, Svätej Mokoši, či iných pôvodných svätostiach, ale invázne duchovno nás núti aj cez štátnych predstaviteľom, čo je násilné, používať pojmy ako „svätý otec“ (to ako pápež) môj otec to nie je, svätá stolica (ako Vatikán) a núti nás písať to veľkými začiatočnými písmenami, akoby to bolo naše vyznanie.
Platenie kňazov, cirkevných (spravidla katolíckych) učiteľov, vyučovanie náboženstiev na školách, platenie cirkevných vedcov i vedátorov, cirkevných úradníkov a iných predstaviteľov a uskutočňovateľov vybraného náboženstva občanmi, teda občanmi štátu bez ich súhlasu, možno chápať aj ako náboženského útlaku.
Falšovanie dejín cirkevným výkladom je podobné ohavné , ako nedávno robili z iného uhla komunistickí ideológovia. Tvrdenia, že Cyril a Metod priniesli „svetlo“ do „temna“, že „poľudštili“ naše zvyky (to ako zvieracie? Naši predkovia boli akože zvieratá poľudštené cirkevným otrokárstvom a nevoľníctvom?) patria skôr do zbierky povestí nejakej cirkvi, alebo sekty, než ako do občiansko-právnych médií.
Vtláčanie cirkevných relácii štátnymi masmediámi, ktoré blokujú našu pôvodnú duchovnú kultúru, je ďalším spôsobom, a to masovým, ktorým dochádza k duchovnému útlaku.
Prečo by občania nemohli hlasovať o odluke cirkvi od štátu?
Viackrát už zdvihli sme varovný hlas na obranu slobody, kultúry a práva. Ak tento štát nebude plniť svoju občiansku úlohu a nebude brániť práva a slobody všetkých občanov bez ohľadu na vyznanie, je možné, že mu časť občanov kvôli tomu vypovedajú poslušnosť. Dnešný ľudský svet je dosť neistý a jeho vývoj je ťažko predvídateľní. Prečo sa chce štát zbaviť podpore časti obyvateľov tým, že poskytuje inej časti povýšenecké postavenie?
Výsledky sčítania ľudu síce zverejnili, že ubudlo priaznivcov Vatikánu, kým ostatné vyznania stagnujú. S výnimkou „iného vyznania“, ktoré narástlo štvornásobne. Je zaujímavé, že jedine tento údaj zostáva po vyše roku naďalej utajený. No my o tom vieme svoje.
Bolo by už na čase, keby predstavitelia tohto štátu dali skutočné záruky občianskych a duchovných slobôd všetkým občanom bez ohľadu na to, akého sú vyznania. To sa nijako nevylučuje s láskou k blížnemu. Ba práve toto by bol prejav skutočnej lásky k blížnemu.
Žiarislav
podobné články:
17.7.12 Odvolanie arcibiskupa Bezáka: KATOLÍCKA CIRKEV AKO AUTORITATÍVNY ŠTÁT
19.6.12 Pred Letným Slnovratom 2012 NAŠE VYZNANIE JE VEDOMÉ!
19.5.12 Parlamentná miestnosť pretláčajúca bibliu nemôže byť meditačnou miestnosťou pre všetkých MEDITÁCIE V NR SR? – Žiarislav píše
21.4.12 ZAKAZUJE NÁM ŠTÁT SLÁVENIE SLNEČNÉHO SVIATKU?
14.4.12 KEĎ HOVORIA O SVäTEJ ZEMI, MAJÚ NÁS ZA POHANOV
22.2.12 Je čas na odluku cirkvi od štátu. Po vyše tisícsto rokoch. CIRKEV – RADCA POLITICKÝCH STRÁN
VEDOMECTVO – DUCHOVNO BUDÚCNOSTI seriál uverejnený v časopise DIVA – súbor skenov
Zdroj: Ved.sk
