Novodrevná vatra je tábor, na ktorom sa hudobníci i nehudobníci podúčajú základom pôvodnej prírodnej hudby, ale i popúšťajú uzdu tvorivosti. Tohtoročné tretie stretnutie Novodrevnej vatry vyvrcholilo jedinečným spôsobom: Narýchlo zvolaným festivalom VATRA. Ten oznámili pripravovatelia vo vedomeckom stredisku len týždeň predtým, ako sa stal. A to len na sieťostrane ved.sk. Napriek tomu sa do tábora Na Medzi dovalilo päťdesiat návštevníkov z rôznych častí krajiny, ktorí sa ohriali pri prvej Vatre. Tá – hoc bola v istom zmysle skúšobnou, zahorela v jasnej žiare.
Vidíte to čo ja?
A to takmer bez prípravy. Jednoducho bola živa a vyrazila. Chvíľkoví i trvalejší vrchári postavili v deň sviatku (festival znamená sviatok) prístrešok nad „pódiom“ a rozšírili terasu na šikmom kopci tak, aby sa tam dalo nielen sedieť, ale i lepšie tancovať. Jedálenský prístrešok po tom, čo pojal vyše štyridsať ľudí, zapýtal si ďalšie rozšírenie. Veľká misa pomazánky z kozej bryndze sa k chlebu a soli a pramenitej vode ďaleko zo salaša nedostala. Dve desiatky slovenských horských kôz sa tešili pozornosti účastníkov, zvlášť Rastislava Lykožrúta. Ten usúdil, že novovyšľachtené plemeno sa tak podobá na kamzíkov, že sa možno budú o to zaujímať i ochranári, či sa Na Medzi nechová chránená zver.
V pódiovom prístrešku sa zladili „divice“ a „chlopaci“, ktorí v priehu týždňa založili novú hudobnú skupinu. Tá si dala pár minút pred koncertom názov Prvá vatra. Prvá vatra odpálila ľudové piesne aj novodrevo tak, že rýchlo roztlieskala publikum. Vatroslava hrala na husle chytených prírodným spôsobom, jej sestra na polenú dvojačku, na ktorej hrala len týždeň, Zornička a Zuzana na gitarách, Rastislav na bubon dob, do toho basa… Piesne Postoj chvíľu a A keď vyjde slnko s nimi spievali nadšení poslucháči.
Prvá vatra
Jano Majerčík hral ako obvykle tak prirodzene dobre a presvedčivo, že by mohol svoje dosky natáčať aj naživo. Na jeho gitare znie odzemkový tep celkom prirodzene (A ja som z východnej), takisto, ako zádumčivé piesne v mäkkých stupniciach na netypicky naladenej gitare, ktoré nesú v piesňodarových nápevoch také texty, ktoré by mohli obstáť i bez hudby. Jano Majerčík spieva isto a zľahka obrazy, ktoré umožňujú príjemný pocit čistoty podobajúci sa na vodu z prameňov, o ktorej spieva. Aj keď spieva v jednom popevku „veď ma, vedma“, je jasné, že sa vie viesť pred poslucháčmi aj sám a to s veľmi vyrovnaným hudobným výkonom.
Jano Majerčík
Žiarislav, ktorý sa v priebehu večera striedavo strácal a zjavoval na rôznych miestach, zastal si na terase s dvojačkou, husľami a gitarou. Začal neznámou piesňou „Na brehu lesa býva kmeť“, aby od druhej piesne až do konca koncertu spieval so sprievodom publika, vrátane čuvačky Borky. A to tak piesní nahratých (Ó, Lada, Lada, Návrat Slovenov, Blesky boli včera vyryté…), ako i piesní nenahratých, ktoré už sú súčasťou táborákov (Zelená stráň spieva v nás, Matka Zem široká…). Aktuálne zahral dávnejšie zloženú „Keď sa v hore malý vrchár narodí“ a v závere si prizval Prvú vatru k piesni „Chvála ti za svetlo, hrejivé Slnko, hej“. Hneď sachytili, z plošinky zmizli fošňové lavičky i seno na sedenia a desiatky dovtedy len spievajúcich poslucháčov krepčením uvoľnilo zdržiavanú tanečnú vášeň. To vyvrcholo extatickou horehronsko-novodrevnou odpaľovačkou „Hraj hudbička“.
Dr. Jakuš a Žiarislav – ako zachrániť lesy
Maroš v tanci slov
Splnová noc teda vyvrcholila divotancovačkou, po ktorej sa prítomní posilnili kotlom práve dovareného paprikášu z „kruhových pečiarok“ – tekvíc tuto vyšľachtených. Tak to sa naozaj podarilo. Okrem toho, že sa podaril aj kotol „čarovného odvaru“. Tento festival bez vstupného však nebol len o hudbe. Bol aj o slove. Spisovateľ a publicista Maroš Puchovský, vedec Rastislav Jakuš a hositeľ Žiarislav v niekoľkých besedách otvorili zaujímavé témy, o ktorých onedlho napíšeme. To prerástlo do družných besied, ktoré snáď neustáli dodnes a budú mať ďalšie pokračovania. Ale o tom inokedy. Môžeme sa tešiť. V budúcom roku VATRA vraj bude ohlásená vopred a v stredisku na Medzi údajne vytvoria podmienky pre podstatne viac účastníkov.
Chvála za dary z čistého zdroja…
…chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli
-piso-
program festivalu VATRA 2011 TU
Zdroj: Ved.sk
