Že Západ je v duchovnej kríze, to kadekto vraví. Je? Je. Ale to neznamená, že by sme my neboli. Pretože náš národ zatiaľ vo väčšine len napodobňuje to, čo zapadá. Uslintané a umečané telenovely, chemikálie od supervyhladzovacích pracích práškov až po chemické jablká, ktoré bolia v bruchu, ešte aj tá ekológia a feminizmus a tisíc ďalších mysliteľských smerov sa vzmôžu zväčša len na prekladanie a napodobňovanie západnej literatúry, a to napriek tomu, že v našich koreňoch sú v mnohých smeroch lepšie predpoklady na prírodný a rodový vývoj, ako v západnej kultúre. Učíme sa západné dejiny, preberáme západných nepriateľov a ako celok ešte stále zapadáme.
Aj my sme v kríze, duchovnej, a vyzerá to, že nám vsugerovali aj príznaky krízy hospodárskej. Veď čoby nás západ nestiahol, keď môže? A či nie sú takzvané slovenské banky a sporiteľne len dcérskymi spoločnosťami západných peňažných veľkopráčok?
V podstate by nás kolísanie západu nemuselo ohrozovať. Ba naopak, vytvára možný priestor pre náš rast. Lenže – vieme ten priestor využiť?
Asi ťažko by sa našim snaženiam darilo len preto, že sú slovanské. Ak bude naša hudba o tri triedy pôsobivejšia, ako tá iná, tak prerazí. Nestačí len o chlp pôsobivejšia, lebo bloky tu sú, akože sú, ideologické i ekonomické. V hudbe ako-tak prerážame z tých najnevýhodnejších polôh. Ale čo v iných smeroch? Vo veci prírodnej kultúry je napríklad podstatné školstvo. Na to nestačí pár ľudí, ako na založenie hudobnej skupiny. Na to treba širokú a cieľavedomú spoluprácu veľkého kruhu prebudenejších. Na to treba veľkú dávku obetavosti, ale i poctivého a hĺbkového vzdelávania najprv samotných učiteľov, v dnešnej dobe s veľkou až obrovskou dávkou samovzdelávania. Nestačí čítať len cudzie pramene, podstané je hĺbkovo skúmať pôvodnú prírodnú kultúru a vedieť ju rozvinúť v nových pomeroch. To nie je ľahká vec. Mnohí to vzdali. Nejeden popolvár sa zarozprával s drakom a teraz mu robí pomocníka. Drak mu hádže šupky a popolvár si bahní vo výslužbe.
Každý deň je skúška. Každý rok je skúška. Každý život je skúška. Aj ten tvoj.
Kde sa tá duchovná kríza prejavuje? Napríklad v médiách. Akoby ich jedna mater mala. Komunistická cenzúra chvalabohu pred takmer dvoma desaťročiami padla. Bohužiaľ po pár rokoch slobody sa tu ustálila cenzúra kapitalistická. Novinári majú veľké reči o slobode – lenže – môže byť sloboda bez vedomia? Masmediálna hypnóza opantala masu, ktorá sa odbavuje na politikoch, jednych, či druhých, lebo je to jednoduchšie, ako si priznať vlastné zlyhanie vedomia a duchovnej slobody. Masa duchovných otrokov volí svoju neslobodu, lebo si nevie voliť svoju cestu. Mená masmediálnych mágov masa nepozná. Nepozná svojich kráľov hypnózy. Je to oveľa rafinovanejšie, ako nejaká sekta. Najväčšia sekta je dnes spotrebná civilizácia. Sekta, ktorá sa vydelila z prírody a prirodzenosti, aby v otupenosti pošliapala duše a Matku Zem. Kapitalistickí veľkňazi sú utajení. Naša spoločnosť má byť otvorená, ale ich mafia je utajená. Ťahá za nitky spravodajstiev a svojimi neviditeľnými chápadlami sa dostáva do našich mozgov. Otupení, duchovne neprebudení a základnými pudeniami uspokojení žalúdkovia nepoznajú duchovnú sebaobranu. Nevidia útočníka. Takzvané slovenské médiá sú na tom podobne, ako takzvané slovenské banky. Sú dcérskymi bábkami západných kapitálových mágov.
Duchovná kríza západu prerástla v hospodársku. Mimochodom, nie je povinná…
-člo-
z Vedomeckých listov, mrazeň r.8
…NAPRIEK VŠETKÉMU SVET JE SVETLÝ
Blíži sa Slnovrat. Narodenie slnečného dieťaťa, nového Slnka. Prebudenie prírodných síl. To je niečo, čomu hĺbkovo rozumieme, i bez etnografických statí (pre istotu si ich ale prečítajme). Uvítajme slnečnú silu, aby sme ju precítili v srdci ako silu znovuzrodenia. Ako víťazstvo dobra, svetla, slobody, vedomia nad zlom, temnotou, zvôľou a nevedomosťou.
Slnko v duši!
Ž.Slav
výňatok Vedomeckých listov, mrazeň r.8
Zdroj: Ved.sk
