Stavali sme snehuliaka
z posledného snehu,
nech vyvanie v plnej sláve
do jarného brehu.
Dostal hrniec ako klobúk,
skalky, ako oči,
keď tu zrazu pred ním koník
stojí zoči – voči.
Jak tak koník k nemu bočí,
zdá sa, že ho bozká,
len mu zrazu známe čosi
zavoňalo troška.
Ten nos vonia, pravda bosá,
celkom ako mrkvička,
snehuľkovi miesto nosa
zostala len palička
Diskusia pod článkom:
Bet-ar 123: Ha ha, dopadlo to ako pristupove dohovory s uniou. Mrkvu si može importovať zo supermarketu. 🙂
Vit:uz 7: Co s tym ma unia? Ty bio-inteligent 🙁
Udo 1: Ha ha, ja by som to definoval ako porusenie rodovej rovnosti snehuliakov. Bola to kobyla. 😉
Zdroj: Ved.sk
