V gemerskej dedine Slavošovce sa zvyknú pod pracovnými krídlami mestého vedenia zísť domáci i hostia, čo pamätajú na svojho rodáka Pavla Dobšinského. Tento národopisec (etnograf) je autorom niekoľkých diel – zverejneného diela Slovenské povery a čary, ale i nezverejnených statí o slovenských ľudových povestiach, v ktorých popisuje okrem iného aj význam „bájnych časov“, ako nazýva obdobie slobody rodného duchovna , na podobu slovenských povestí (rozprávok). Tieto Dobšinského state sú dodnes ukryté v archívoch. Dobšinský bol oficiálnym povolaním evanielický farár. Trpko znášal útoky niektorých nadriadených predstaviteľov na svoje dielo, ktoré bolo odsudzované ako „pohanské bludy“. Slávnym sa stal predovšetkým svojou zbierkou prostonárodných povestí slovenských, ktorá bola v dvadsiatom storočí mnohokrát vydaná pod pôvodným názvom i pod hlavičkou slovenských rozprávok.
Na slávnosti, ktorá bola 14. marca , na počesť 180. narodenín slavošovského rodáka, tohoto roku odhalili Slavošovčania na svojom námestí Dobšinskému pamätnú tabuľu, ktorú pripravil výtvarníci Roman Rembovský a Rudolf Pažitka mladší. Žiarislav, ktorý má v tejto obci rodové korene,vystúpil so skupinou Bytosti s koncertným programom Popolvár Príde. Bytosti hrali zamaskované za bytosti zo slovenských povestí v zložení veštec (Žiarislav), popolvár (Dobroslav), zbojník (Veronika), lesná víla (Piesňomila) a vodník (Dobyrad). Žiarislav a Bytosti okrem toho, že prekvapili divákov zvyknutých na mierne a rozvláčne prejavy, mnohých Slavošovčanov nadchli. Domáci prezdradili, že mali chuť tancovať ale že im zavadzali stoličky a Bytosti prisľúbili, že keď to nabudúce odpália, tak to bude aj na divotancovačku.
Bytosti sa na počesť obľúbeného „Dobšina“ ustrojovali za bytosti zo slovenských povestí: vodník, popolvár, veštec, zbojník, víla. Niektorých to vraj až tak veľmi nezmenilo.
Zdroj: Ved.sk
