O čom mlčala väčšina slovenských médií a prečo.
O čom mlčala väčšina slovenských médií a prečo Bolo to podobné, ako inokedy a inde. Prišli firmy, ktoré chránil štát, aby zničili prírodu a spáchali ďalšiu genocídu, ktorej obete sa pomníkov nedočkajú. Tentokrát šlo o posledné prírodné kmene v povodí Amazonie v krajine zvanej Peru. Firmy sa chystali zaútočiť na posledné pralesy najprv s cieľom ťažby ropy, plynu. Ťažba podľa domorodcov, farmárov a pozorovateľov mala rázne narušiť nielen život prírodných Indiánov, ale aj životné prostredie, ktoré je podmienkou prežitia domorodých národov. Od apríla Indiáni protestovali voči postupu vládou chránených zahraničných firiem. Indiáni sa po bezvýsledných snahách postavili na odpor blokádou ciest vedúcich k ťažobným cieľom. Ich protesty krvavo potlačila polícia. Začiatkom júna prebehli vo svetových médiách správy o vyše 50 mŕtvych a ďalších nezvestných. Obe strany zadržiavali zajatcov. Medzi obeťami bolo najviac Indiánov, vrátane štyroch detí, ale padlo aj vyše dvadsať policajtov. Policajti vyťahovali z nemocníc ranených Indi ánov a podľa očitých svedkov ich hádzali do nákladných áut. Počet oznámených mŕtvych pravdepodobne nie je úplný, keďže je stále dosť nezvestných. Zranených bolo podľa oficiálnych údajov vyše 150 Indiánov a vyše 20 policajtov. Vyše 70 Indiánov bolo oficiálne zatknutých alebo zadržaných. Podľa zdrojov Indiánov a humanitárnych organizácií policajti strieľali v miestach nepokojov do demonštrantov i akýchkoľvek indiánskych skupín a to bez preverovania cieľov a aj z vrtuľníkov. Prezident vyhlásil štátny smútok za 22 policajtov, ktorí mali byť zabití oštepmi a mačetami. Za zabitých Indiánov a ich deti smútok vyhlásený podľa dostupných správ nebol.
K Indiánom sa pridali aj miestni farmári, podporili ich odbory a katolícka cirkev. Verejná mienka sa postavila proti prezidentovi. Genocída ďalších prírodných národov, ale i prírody, zvierat, pitnej vody, sa sa tentokrát nekonala. V každom prípade, príliš mnoho ľudí vystúpilo proti prezidentovi Alanovi Garcíovi, ktorého mnohí označili za vraha. Prezident pred letným slnovratom odvolal zákony umožňujúce zničenie pralesa a kmeňov, pre ktoré je les domovinou. Odstúpil predseda vlády Yehude Simon. Prezident sa ospravedlnil. Zaujímavé, ako tento masaker obišli slovenskí mienkotvorní strážstrážcovia slobody a demokracie. Prečo? No, to je predsa horúci zemiak. Oni sú uzavretí v zúženom politickom priestore, akoby nasadení za slobodu podnikania hlavne a proti „nacionalizmu“ a „socializmu“, ktorý jej podľa sploštenej politickej vedy bráni. A pri zjednodušenom a plošnom náhľade sa im môžu javiť títo Indiáni ako „antikapitalistickí“. Bránia svoje spoločné, kmeňové, a teda národné, sťaby socialistické práva a bránia sa pred „slobodnými podnikateľmi“, ktorých naši mienkotvorní strážcovia velebia ako mecenášov slobody a demokracie. Žeby to bolo také jednoduché? Možnože to je celkom inak. Možnože si tento masaker a boj čírou náhodou nevšimli. Možnože sa rozhodli sabotovať novopečený zákon, podľa ktorého je trestné spochybňovať genocídu. Tak, či onak, je zaujímavé, že tí, ktorí tak zúrivo pretlačovali nezávislosť Kosova, ktorú si prial ich „veľký brat“, majú k slobode amazonských Indiánov slepé oči. Tentokrát prírodní vyhrali. To je dobrá správa. Horšia správa je to, že takéto útoky sa zvyknú opakovať. A stačí, aby len raz vyhrali tí druhí, a máme tu jeden ďalší, malý, zákerný, ututlaný holokaust bez pomníkov. Otázka národných slobôd pôvodných obyvateľov Ameriky stále nie je uzatvorená. Začiatkom sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bolo vojenskou silou a zatýkaním potlačené vyhlásenie nezávislosti Siouxov v Južnej Dakote, ku ktorému došlo na Poranenom kolene pri stom výročí masakry Siouxov štátnymi zložkami počas prírodného náboženského obradu. V osemdesiatych rokoch bojovali Mohavkovia v kanadskom Quebecku o kúsok rezervácie, na ktorom podnikatelia stavali golfové ihrisko. V tej dobe začínalo bublať povstanie zapatovských Indiánov v Mexiku. V Brazílskom povodí Amazonky bolo zmasakrovaných niekoľko desiatok Indiánov kmeňa Janomamov. Dvadsiate storočie sa začalo pomerne pokojným vývojom. Severoamerickí Indiáni sa začali nazývať „pôvodnými Američanmi“ (Native Americans) a začali bojovať právnymi prostriedkami. Irokézi si presadili prvky kmeňovej samostatnosti bez výrazných medzinárodných súvislostí. Pred zimným slnovratom minulého roku sa pokúsila bez výrazného úspechu o vyhlásenie štátnej nezávislosti skupina Siouxov, vlastným menom Lakotov (Republica Lakotah) vypovedaním nedodržaných zmluv so Spojenými štátmi, ktoré v devätnástom storočí Lakotovia s Američanmi uzavreli. Prečo sú Indiáni pri dosahovaní svojich cieľov spravidla neúspešní? Jednym z dôvodov je stav rozpadu ich kultúr. Iní dôvod je malá početnosť kmeňov, čo platí v prípade amazonských, i severoamerických Indiánov. Akiste veľkú úlohu zohráva aj nedostatočná orientácia v štátnom práve, čo platí hlavne v prípade Indiánov s udržiavanou prírodnou kultúrou. Je to akoby slepá ulička – ak by sa vzdelávali dnes bežným civilizačným spôsobom, stratili by hĺbkovú prírodnú kultúru, ktorú dnes toto vzdelanie potláča, a teda možno by sa vedeli brániť, ale nemali by čo brániť. Dnes amazonskí Indiáni uspeli. Za cenu preliatej krvi. Čo ich čaká zajtra? V prípade peruánskych dvoch „nekontaktovaných“, teda prírodne žijúcich indiánskych kmeňov, môžeme hovoriť o ich dvojakom záujme. O záujme národnom (kmeňovom) v širokom kultúrnom význame a o záujme prírodnom, ktorí s ich kultúrou hlboko súvisí. Že nás sa to vôbec netýka? To je povrchné len zdanie. Ž.Slav
1.2.12 Amazonskí Indiáni sa stále bránia Domorodci z kmeňa Mashco-Piro zaútočili na strážcu
národného parku a zabili zveda, ktorý ako jediný ovládal ich jazyk. Na turistov vystrelili varovné šípky.
video: Survival International
Zdroj: Ved.sk
