ilustračný obrázok archív Rodná cesta
Pred mesiacom sme vám priniesli Mieroslavov článok o domácom pôrode jeho dcéry. Tuto je pokračovanie.
Žije si zabalené v plienke,ktorá je opásaná peknou červenou stužkou, na svojej slamou plnenej podložke, alebo visí „na tigra“ alebo cez plece mamy, alebo otca. Odev nenosí. Niekedy ani rodičia. Netreba. Doma je teplo i teplo.
Niekedy býva v otcovom kožuchu, ktorý je naspodku stiahnutý opaskom, aby nevypadlo do snehu, keď sa s nami rozkluše naša kobylka Nasťa. Cval sa mu páči viac, lebo to tak nehegá.
Keď je v kožuchu, je oblečené vo vlnených gatiach, (ktoré veľmi úspešne používa namiesto igelitových) a zabalené do osušky. Ak chcem, aby kukala na svet, a nie len chrápala, dám jej do môjho kožucha ešte malý páperový vankúšik, tak že neleží ako v kolíske, ale je šikmo hore.
Aby mu neťahalo na hlavu, mama ho vždy očiapkuje vlnenou čiapkou, ktorá mu za chvíľu spadne na nos, takže tatko musí zastaviť koňa alebo seba, dať dole rukavice, aby ju mohol opäť natiahnuť.
Svetielko rukavice nemá, bo má ruky v teple pod kožuchom.
Takto vydrží sledovať svet 5 minút. Potom zadrichme a začne vydávať krochkavo-achkavé zvuky, podľa ktorých Nasťa vie, že nemá bežať.
A tak vydrží dve hodiny. Svetielko i Nasťa.
Mama ho nosí parádne, v šatke. A peši.
Po ceste donesú kozám dubové konáre s listom, čo tam v lete napílili chlapi s pílami. Tak je Svetielko na vzduchu a materi alebo otcovi 3-4 hodiny zo dňa.
Pred týždňom sa nám Svetielko popálilo na hrnci s pohánkou, okolo ktorého sa práve plazilo.
Žijeme totiž na veľkom pódiu, kde keď sa dá obrus a hrnce a misky, vznikne jedáleň.
Ale o pol metra ďalej je už detská izba…. A svetielko prišlo do jedálne a nevedelo, že hrniec je horúci.
Ani tatko, ktorý na neho dohliadal. A tak sa Svetielko chopilo hrnca….
No, bolo že to jakotu!
I riadne pľuzgiere navreli, ale maminka spravila krásny a sterilný a nelepivý obväz, ako ju to múdro učili na zdravotnom krúžku v škole, pospomínajúc si i na svoje mnohé popáleniny…..
Tesne na to Svetielko zaspalo a zo sna sa usmievalo….
Pršteky sa hoja krásne, po 3.dňoch už bez obviazania.
Niekedy prespí v kuse i 7 hodín. Ale niekedy nie.
Keď príde kolika, reve a nezaberá nič iba únava….A niekedy mama. A niekedy práve keď ho mama odloží.
A niekedy kojenie. A niekedy nič.
A tak nás cvičí v bdelosti a preciťovaní.
Papá stále iba mlieko z mamy s pred jedlom z odvaru zo stevie. Vraj pomáha…..
Ešte: keď som šiel kúpiť do lekárne obväz na Svetielko, pani predavačka sa ma spýtala, či som si istý, že máme dosť púdru, olejčekov, kozmetiky a mydiel na dieťa…. povedal som jej, že my máme nízkonákladové biodieťa ktorému stačí trocha vody… Ale mama používa na jeho „odhovienkovanie“ medveďa. Teda- niežeby sme doma také zviera pestovali okrem mačky a koní, ale tak sa volá olejovo-vodná emulzia. Takže predsa len život v prepychu….
Na ozajstného medveďa máme príliš úzke dvere…..
Inak Svetielko rastie ako z vody, i keď rastie vlastne z mlieka. Robí mám radosť. I keď niekedy nás bolia uši. Ale potom keď stíchne, radosť je dvojnásobná.
