Katolícka cirkev má na Slovensku prvenstvo. Jednako v počte – i keď stále klesá. Ale hlavne v povýšenej nadradenosti, ktorej sa znova zhostila. Kým v roku 2001 – po ustanovení Vatikánskej zmluvy a uchopení verejnoprávnych médií – dosiahla RK cirkev svoj strop – 68,9 %, v roku 2011 počet jej prihlásených cirkevníkov klesol na 62 % a v roku 2021 – podľa včerajšieho oznamu – má najnovšie len 55,76 % prihlásených občanov. A to robila kampaň, podľa ktorej na prihlásenie má občanovi stačiť minulosť formálneho pokrstenia, Aj keď takto prihláseným občanom najsilnejšia cirkev vlastne odmieta poskytovať obrady (napríklad sobášne). Peniaze od nich ale neodmieta.
Začiatkom tretieho tisícročia sa katolíckej cirkvi podarilo – nedlho po prapodivnej vatikánskej zmluve – uzákoniť dva ďalšie husárske kúsky, ktoré zaváňajú čímkoľvek, len nie spravodlivosťou, pravdivosťou, čestnosťou či demokraciou. 1. Ak podpora obyvateľstva cirkvi klesne o menej ako o 10 percent, poberanie peňazí aj od necirkevníkov im vôbec neklesne. Ak podpora klesne hoci na 20 percent, podpora cirkvi štátom klesne len máličko. Zlý zákon o financovaní cirkví. Zabetónovanie tradične invázneho náboženstva.
Ďalší div sveta v prapodivnej 5-miliónovej lokalite zvanej Slovensko je skutočnosť, že na registráciu náboženského spoločenstva treba čestné prehlásenie vyše 50 000 plnoletých členov spoločnosti (V Čechách je to 300, v Poľsku 100). Takýto šialený počet by dnes zvládli len 4 náboženské spoločnosti. Už ani pravoslávna cirkev by na to nestačila. Z 18 registrovaných náboženských spoločenstiev by neprešlo 14.
Toto sčítanie nám jasne dáva najavo, prečo takéto zabetónovanie. Navonok sa to berie akože obrana proti islamu. Je tu však celkom iný prvok, ktorý pravdepodobne vníma cirkev ako väčšiu hrozbu: obroda pôvodného duchovna. Nie voči islamu, s ktorým si cirkev pomerne rozumie, podobne ako s judaizmom, vďaka totožným abrahamovským koreňom tohto monoteistického trojkultu. Vedú spolu rozpravy. Dávajú si za pravdu. Ale keď proti niekomu kážu, či už v kostoloch, alebo aj v školách, vrátane škôl štátnych , tak je to voči rodnému duchovnu. Nijaká rozprava, len potieranie. Volajú to „pohanstvo“.
No a pozrime sa, kde ho máme, to rodné, či pôvodné prírodné duchovno. Keď už sme na zverejnenie internetového sčítania čakali ¾ roka. V roku 2001 predstavovali podľa štatistického úradu obyvatelia s vyznaním „iné“ 0,01 % (6 214). V roku 2011 sa ich počet zvýšil 4-násobne – na 0,4 % (23 340). Vtedajší hovorca štatistického úradu p. Jánošík odmietol zverejniť ich duchovnú identitu. „Iní“ ostali v nechcenej tajnosti. V tomto sčítaní (2021) narástol počet „INÉ“ vyznanie (ako registrované cirkvi) takmer 2,5 násobne. Ak odrátame vo svete zavedené spoločenstvá, ktoré po prvý raz štatistika odtajnila, ako hinduistov (975), budhistov (6722), islam (3862) a ostatné nepresne určené kresťanské spoločenstvá (10 811), tak okrem týchto po prvý raz zverejnených prvkov, tu máme ešte aj „novú“ zverejnenú položku „pohanstvo a prírodné duchovno“ (4 007 občanov, 0,07 %). Vzhľadom na to, že táto položka obsahuje dva z viacerých označení, pod ktorými sa prihlásila časť prívržencov pôvodného duchovna, ako by boli nejakí nevyhranení „pohania a prírodný“, ostáva v našom kultúrnom okruhu otázka, kde sú zaradení tí , ktorých sme najčastejšie videli na sieti masívne predstavených ako „Rodné duchovno“, zriedkavejšie ako pôvodné duchovno, rodná viera, slovanské duchovno a pod. (meinstrímové či verejnoprávne média držali blokádu, ktorú cirkvi nepoznajú, takže internet bol najvýraznejší oznamovací prostriedok pôvodných, teda „rodných“). Tieto označenia duchovnej príslušnosti sa vymykajú z nejakého všeobecného „pohanstva“, ktoré je pre mnohých pôvodných urážlivým pojmom, či z nejakého všeobecného, územne a etnicky nepriznaného „prírodného duchovna“. Pôvodný duchovný prúd tí, ktorí narábali so štatistikou, mohli rozptýliť do ďalších dvoch zložiek: Iné (14 685 – 0,27 %) a Nezistené (363 797 – 6, 49 % ). Týchto 6, 5 % obyvateľstva o počte duší , ktoré približne zodpovedá počtu obyvateľov hlavného mesta bez podnájomníkov, považuje tento štát za nehodný toho, aby vôbec napísali, aké majú vyznanie. Tí, ktorí majú utajenú vieru, ale vôbec neveria takto zariadenému štátu. Po minulých skúsenostiach vo veci „slobody vyznania“ to nie je nijako prekvapivé. I keď za posledných 10 rokov táto zložka klesla – o vyše 200 000 občanov – mnohí teda svoje vyznanie predsa len vyznačili.
Ako záhadné sa napohľad javia „Ad hoc hnutia“ (16 186 – 0,3 %). Posledná „kategória“ znamená niečo „ako vzniknuté na tento účel hnutia“, a za tým v podstate môžeme tušiť hlavne „svedkov liehovových“.
Naozaj – taká občianska otázka: Prečo zase štatistický úrad nemôže zverejniť, pod akými názvami sa občania hlásili, keď táto nepriznaná skupina predstavuje počtom jedno stredne veľké slovenské mesto? Čo je na tom také tajné?
ČO TO ZNAMENÁ PRE PôVODNÝCH?
Ak ostalo Rodné duchovno mimo priznanej časti štatistiky, tak by ho z tejto polohy mohli dostať novinári alebo religionisti, či iní vedci, vrámci svojich výskumov a odborných a pracovných práv. I keď sa o to pokúsi aj naša obec, z minulosti vieme, že po zverejnení štatistických výsledkov, na ktoré vplývajú sily, ktoré naň vplývajú, teda štátocirkev, už úradníci nezvyknú „kvapnúť božskú“. Ale prečo nie, možno sa to predsa len na lepšie obráti. Akože spravodlivosť, pravda a tak. Vieme napríklad, že už v lete počas súdu s nemenovaným hudobníkom odsúdeným za použitie kolovratu použil žalobca na súde údaje zo sčítania, ktoré bežní ľudia vidieť nemohli. Možnože predsa len medzi nami sú nejakí nadobčania, nadľudia… Podotýkame, že napriek prevažne elektronickému spôsobu sčítania trvalo takmer ¾ roka, kým boli výsledky sčítania vyznania pre bežných smrteľníkov zverejnené, čo teda vzbudilo určitú nedôveru v čistotu tohto úkonu. Dá sa povedať, že ak bolo pôvodné duchovno zakazované a potláčané 1 000 rokov, tak nás už nejaké to sčítanie nerozhádže. I keď pre ďalší vývoj to dôležité byť môže. Teda pre tých, ktorí sa nevzdávajú. A – ktorí majú skutočné vyznanie, nie len nejakú pózu.
POUČENIE
Avšak z tohto sčítania by si mohli vziať občania, ktorí pestujú rodné duchovno v rôznych podobách, určité ponaučenie:
1. Sadnúť na lep niektorým ateistickým náborom, ktoré tvrdili, že ak si dáte „bez vyznania“, tak za vás nevezme peniaze katolícka cirkev, bola vyslovená hlúposť. Keďže štátocirkev neklesla o viac ako 10 percent, peniaze vezme tak či tak tie isté. Nabudúce to chce trochu premýšľať, kým zaprieš svoje vyznanie, k čomu sa priznalo niekoľko skupín.
2. Nápad jednej malej skupinky zaviesť namiesto dohodnutého tesne pred sčítaním nový názov „prírodné duchovno“, ktoré bolo len upresňujúcou časťou názvoslovia pôvodných – a spropagovať ho v peknom šate, aj keď tento názov, ktorý nemá nijaké viditeľnejšie korene v nejakom spoločenstve, ale stiahne časť ľudí zo skupiny „Rodné duchovno“ – tak toto sa dnes javí ako pochabosť. Mnohí známi nám posielali dôkazy o svojej uvedomelosti so snímkami so sčítania pod týmto novotvarom, mysliac si, že to niekto pričíta k rodnému duchovnu. Nejaké všeobecné „prírodné duchovno“ nikto nezastupuje, keďže s ním vyslovene pod týmto názvom nik (okrem okruhu rodného, označovaného aj ako prí-rodného) predtým nevystúpil a teda ho nemôže ani nik predstaviť a obrániť. Je to len spôsob, ktorý umožní štátu s cirkevnou taktovkou ľahšie zakryť jestvovanie „Rodného duchovna“, teda pôvodného, ktoré tu už má nejaké korene, celkom slušnú mediálnu cenzúru, ale aj tak časť verejnosti s ním už prišla do styku a má počas troch desaťročí verejného jestvovania aj vyvinuté svoju povahu, jasné duchovné zásady a vypracované obradoslovie.
3. Je to prvé sčítanie, do ktorého sa ľudia z pôvodného duchovného okruhu zjavne zapojili, ale toto prvé sčítanie, aj keď sme nezverejnení, a vlastne práve preto, že sme nezverejnení, dáva za pravdu skutočnosti, že meno je dôležité, že názov je dôležitý. Že nie je jedno , čo si napíšeš. Keby tesne pred sčítaním nedošlo k tej kampani, ktorá pojmovo zaviedla časť pôvodných, je možné, že Rodné duchovno by bolo po prvý raz ako celok priznané. Alebo ako celok zjavne utajené. Takto je len pojmovo rozdelené na priznaný novotvar – a na nepriznaný, možno aj väčší zvyšok v kategórii sčítania, do ktorej úradníci za ten polrok mohli strčiť to, čo sa im nehodilo zverejniť. A tá skupina, kde možno nájdeme aj niektoré svoje hlasy, predstavuje pod názvami „iné“ (14 685 občanov – 0,27 %) , čo sú hlasy, ktoré by sa mohli dať zistiť… Druhú časť predstavuje nedôverčivých 6,5 % s vyše 363 000 hlasmi, ktorí si svoje vyznanie vzhľadom na „dôveru“, akú v nich budí tento štát, úplne utajili. Sú tam samozrejme nie len pôvodní, ale aj pôvodní. A občania nielen s cielene utajeným, ale aj so zmesným (synkretickým) vyznaním, ktoré bolo dlhodobo obľúbené a často nesie i pôvodné prvky.
Ak by sme úradníkom zo štatistického úradu v niečom ublížili, veľmi radi by sme to v ich prospech uviedli na presnejšiu mieru. Zatiaľ dochádzalo len k odmietaniu našich žiadostí, ale je nám jasné, že títo úradníci podmienky sčítania cirkví a dôsledkov tohto úkonu sami nenastavovali a že sú tiež hodení do kotla týchto zvláštnych dejín.
Za tými, čo sa vzdali svojho duchovna, či už zo strachu, alebo z iného dôvodu, a prihlásili sa k ateizmu či inde, smútiť netreba. Len sa ich treba opýtať na najbližšom Slnovrate, že či aj po prvý raz zaplatia za naše obrady, (ktoré nikdy neboli spoplatnené), keď už tak dobre „ušetrili“ na odvodoch pre cirkev.
Na záver: Cieľom pôvodných nie je poberanie štátnych peňazí. Sme za odluku cirkví a za to, aby si každý platil svoje duchovno zo svojho. Našim cieľom je zviditeľnenie toho, že tu pôvodné, a teda rodné duchovno žije. V podobe živej pre tento vek. A to je vecou našej cti.
