Snímky: Ladomíra
Vyše 300 Slovenov sa podieľalo na hlavných obradoch Letného Slnovratu Rodného kruhu a hostí.
Na náhornej plošine medzi Veporskými vrchmi a Poľanou. Boli to už 19.celoslovenské oslavy Letného Slnovratu. Oznam o stretnutí sa rozšíril cez stránku Rodnej cesty. Ani tohto roku sa nediala žiadna zvláštna „propagácia“, ľudia si rozoslali oznamy medzi sebou a koncom týždňa už smerovali jednotlivci aj skupinky na obľúbené miesto stretnutia, na náhornej plošinke medzi vrchárskymi obcami Polianky a Látky. Bolo to už piate obradové miesto. V roku 1999 to bolo prvé celoslovenské stretnutie s vedomeckým učením, ktorého sa zúčastnilo asi 40 ľudí. V ďalších rokoch sa počty zvyšovali. A miesto sa menilo. Sprvoti na úbočí Poľany . Detva – Kalamárka, niekoľko ročníkov pod Melichovou skalou, potom Cisárska hoľa a nakoniec tuto. Už štvrtok sa ozývali po okolí zvuky píšťal – koncoviek, dávnych bezdierových píšťal, ktoré sa rozšírili na Slovensku aj v zahraničí cez novodrevné vedomectvo. Znamenia ukazovali na lesík pod horskou lúkou. Kým pri pohľade zvonku ostal, akým bol, kto by sa lepšie rozhliadol na jeho kraji, videl by, ako tam rastie počet prístreškových plachiet a stanov prírodného sfarbenia. Na obvyklom mieste ktosi zapálil kresadlom prvý oheň, na trojnožku zavesil kotol s vodou, a už sa pri ňom vítali priatelia, i noví známi.
Okolo 100 snímkov a svedectvá účastníkov Slnovratu. Svedectvá písané srdcom:
Ladomíra píše:
Už po desiaty raz prežívam tú noc – najväčšiu a pritom najkratšiu – noc Letného Slnovratu.
Niekto tu už je aj po pätnásty-krát a pre Žiarislava a zopár skalných je to už 19. veľký slnovrat.
Aj keby človek chodil sláviť celý život, každý rok – čo aj naši predkovia robili – stále je to zázrak, ktorý stojí za to zažiť!
Každý rok bolo niečo nové, niečo iné, niečo inak zázračné.
A aj toho roku – ako povedala v kruhu Lívia – „Pozri však ono vôbec nefúka, tie vatry sú ako sviece!“ – a naozaj, toho roku bolo počasie, ktoré sme si priali už mnoho rokov – chvála za to – ani dážď, ani zima, ani silný vietor, ani priveľká horúčava, ani zatiahnuté nebo. Úplná nádhera – tie vatry horeli ako sviece – priamo rovno dohora k nebu plnému hviezd a mesiacu v nove.
Keď sa začalo zmrákať a už sme mali hotové všetky prípravy, spoločné jedlo bolo zjedené, príhovory odzneli a rozpravy s priateľmi nechceli ustať, začali sa všetci poberať v očakávaní veľkého slnovratového obradu na polianku, kde bol pripravený kruh so štyrmi vatrami. Kruh pripravený pojať cez 300 ľudí, a aj ich pojal – bolo nás dookola neúrekom.
A naozaj – toho roku – plné obrady, majstrovsky zapálené ohne, vatry planuli všetky rovnako, ľudia pripravení, naladení, v krásnych odevoch všetkých podôb, koláče na šesť strán, hudba a spevy do polnoci, potom ešte vážny obrad postrižín a radostný obrad prijímania mien. Privítali sme medzi sebou Divoslavu, Budimíra, dve Lesany, Blahoseja Zemina, Živomíru, Živana, Dragomíra, Sokola… Vitajte bytosti! Čo už som za tých desať rokov videla tancujúcich rozjasaných ľudí s novými duchovnými menami. Nádhera!
Toho roku som nevydržala až do rána, ale nad ránom som ešte prišla pozrieť, ako sa to celé vyvíja – slnko už sa za kopcom hlásilo, len ešte nie a nie sa vyhupnúť nad obzor. Ľudí bolo okolo vatry stále dosť a hrali na bubny a spievali piesne, čo im práve prišli na um – v dobrej nálade čakali a privolávali slnko a tak ho nakoniec aj privolali a privítali jasotom a piesňami. „Chvála ti za svetlo hrejivé Slnko, hej!“
A v nedeľu? Hoci aj bezo slov – rozumieme si – každý má v očiach tú istú žiaru práve prežitých slnovratových osláv, ktorá nás napĺňa až po okraj. Na to netreba slov. A ak dá slnečná priazeň, tak nás táto žiara bude vyživovať cez celé kolo roka – do ďalšieho Slnovratu – až sa zase stretneme a zažehneme spolu tú večnú vatru živy, ktorá tu prúdi od čias našich dávnych predkov a bude tu prúdiť ďalej v žilách našich potomkov.
Kvetana píše:
Vybrali sme sa na cestu už štvrtkové ráno. Cesta sa zdala nekonečná, konečne sme dorazili do lesa. Cesta je jasná, s Bylinkou vešiame stužky. Borivit práska do koní. Staviam si kruhový dom zo šušiek pod smrekmi a pelech je hotový. Po ceste treba odpočinku, spíme na lúke pod hviezdami. Ráno nás budia kvapky dažďa, ale popoludní sa slniečko už znova usmieva. Vedúci prichádza a po šálke kávy začíname spievať..
Slnko moje slnko,
svetlo v duši spusti,
bez teba by bol svet
temný, chladný, pustý…
Muži nášho kmeňa stoja majestátne, jak tie stromy. S dievkami si sadáme k ohňu a na zemičke si pospevujeme o Janovi Vajanovi, oslavujeme Slnko, spev nám srdce teší. Večer nám nadelia muzikanti svoje nôty pri vatre. Som očarená a chcela by som všetko obsiahnuť. Zábava trvá do noci, no treba si odpočinúť pred hlavným obradovým dňom. Obchádzam celý tábor a na úsvite si líham do pelecha.
Sobota: Od rána nacvičujeme obrady, pripravujeme obradový priestor. V hojnom počte sa schádzame s dievčatami na lúke a v kole spievame Slnkovi: Kebych ja vedela, kedy bude Jána, Ó Jane Vajane…
Pohyby sú pomalé, Živa naplno prúdi a my, divice, ladíme sa na večer. Je bezvetrie. Oheň ožil zaraz a jasná hviezda sa naň zhora pozerá. Vatry blčia do neba. Sokoli strážia, na stráži je celý Všehomier. Vnímam vážnosť tejto noci svätojánskej, všetci nachádzame poklad v papradí v pravý čas.
Svetlo nás vedie. Čistá láska žije. Chvála Bohu. Veľkí muži vládnu svetom a bok po boku ich milujú ich uctievané ženy.
Budimír píše:
„Chtěl bych moc poděkovat za Slavnosti slunovratu 2017 v kopcích nad Poliankami. Velice mě potěšil upřímný zájem o každého příchozího do tábora, který byl ze strany organizátorů – Žiarislava, Ladomíry, Vidimíra a dalších – jednoznačně cítit. I v obyčejné nabídce čaje bylo možno vnímat srdečnost. Všechno dění bylo poklidné – v přípravách, obřadech i mimo ně, ve svém rytmu a v radosti z hudby, zpěvů i rozhovorů a promluv, které vedl Žiarislav. Zvláště housle jsem si oblíbil! I když věci mají svá pravidla, bylo příjemné, že nic nebylo komunikováno dogmaticky.
Samotný sobotní hlavní obřad byl velikým kruhem kolem 4 vysokých ohňů tak, jako v minulých letech. Vděčně jsem přijal roli v obřadu úliteb na oslavu Slunce a opravdu si ji užil – navíc tak měl obřad aspoň jeden český hlas 😉 Chvála!
Obřad postřižin navázaný na ten hlavní následoval kolem půlnoci, po několika hodinách zpěvu, tance i rozmlouvání kolem ohňů. Využily ho jako přechodový rituál z těžké životní fáze do nové asi dvě desítky lidí – díky za to! Hned po něm ale následoval Obřad oslavy přijímání rodových jmen a ten, aniž bych to plánoval zde, mi umožnil jméno, které již v sobě nosím necelý rok, oslavit, prožít a přijmout plně. Oslavení jména bylo čistou radostí, kterou živě vnímám i teď při vzpomínce – hra na housle, píšťaly a chřestidla spolu se zpěvem povzbuzujícím k naplňování významu nového jména byla prostě skvělá. Sláva!
Až do východu Slunce část účastníku zpívala a vítala kolo zvedající se za lesem k nebi – byly to veselé a kouzelné momenty…
Děkuji za přinesení posledních dvou Žiarislavových knih, které jsem díky tomu přivezl do Čech – věřím, že spolu se zkušenostmi z obřadu uplatním mnoho nových poznatků (nejen na obřadech) zde pro lidi z České republiky.
Buďte všichni zdrávi!“
Barbora píše:
Znovu sme sa zišli, divice známe aj neznáme, aby sme našim obradným spevom uvítali slnko. Naše prvé stretnutie bolo cez deň v sobotu, keď sme sa na lúke na kraji pripravovaného obradného kruhu zišli, aby sme sa zladili a dohodli, ako to bude vyzerať.
Keď nadišiel večer a ľudia sa spojili vo veľké kolo, začali sa obrady. My, divice, sme čakali až príde náš čas – po obrade fujár… Keď dozneli posledné ladné tóny fujár, prvé dve divice ruka v ruke vykročili k stredu kruhu…
Po spojení sa s veľkým kruhom doznela naša pieseň a my sme sa pripojili do kola…
Mimochodom, chcela by som sa vám poďakovať za parádne zabezpečenie. Chválim jedlo, prípravu aj celú atmosféru… aj záchod bol parádny. Bolo vidieť, že ste si s tým dali kopec práce. Vďaka.
Prírodný trh „Pod smrekom“
Aj kováči sa činili
Veru, aj dielne krajčírske
Aj všakovaké dielne iné…
Bez píšťal by to nebolo ono
To sa mi páči, toto chcem!
Pred obradom ochrany novorodeniatok
Trojnožka, kotol, čaj verejný…
Čujte zvesť túto, slnovratovú…
A v duchu rodnom deje sa…
Ňuf, to je zaujímavé
Poďte všetci, poďte sem…
Vajanááá
Nedeľné posedenie s piesňami, hovormi a príhodami
O priebehu len heslovite:
Kosenie začal Svargin , pomohli ďalší. Parkovisko, obradová plocha, cestičky…
Vo štvrtok pri ohni vedomostná hra – bylinky, ktoré sa začínajú na písmeno… Priateľské hovory, zoznámenia, dumky…
Záchody obnovil vyškolený požiarnik (keby to bo až príliš ohnivé?).
Piatok ráno – spŕchlo, dulo. Kosenie, zbieranie dreva, ďalšie prípravy. Vedomecké hovory – o význame obradov, o vývoji vedomia v spoločnosti… Spevy a hranie – divice spievali, večer – husle, spev…
Sobota – ďalšie prípravy obradov a skupín.
Hovory , spoločné jedlo
Popoludní: obrad vítania a ochrany novorodeniatok
Hlavné obrady:
Bubnovanie – zvolávanie bubny doby a gajdy Turoňa, plieskanie bičom, trúby… Mnohonásobné volanie zo stovák hrdiel do okolitých vrchov a dolín
Obrad fujár – 4 fujary na 4 strany Slnka
Divice – obrad divíc – spevy, volania, tance
Koncovky – obrad 8 kráčajúcich cestou koncovky
Zapálenie ohňa – hlavný obradník s čákovom z brezovej kôry, vstúpil do stredu kruhu, s mudrou škrtol kresadlom a oheň sa rozhorel. 4 obradníci 4 strán s korunami zo smrekovej kôry rozniesli pravotočivými oblúkmi oheň 4 pochodňami k 4 ohniskám. Ohnivý kolovrat brezových lúčov a následne plamene 4 vatier vyznačili stred vesmíru…
4 živly: Bytosti ženskej podstaty i mužskej sily v pukote zažatých vatier uskutočnili mudru 4 živlov
Obetovanie z rohov hojnosti – 4 obradníci , čo prišli zo 4 strán, s chválou a zborovým volaním na slávu obetovali zliaty mok na 4 strany Slnka.
Očistenie dymom z obradných bylín – obradník s prírodným kadidlom počas posledných obradov postupne obchádzal veľké kolo stoviek zhromaždených, aby sa každý mohol očistiť vo veľkom slnovratovom kruhu.
Po očiste – pradávny, slovanský a slovenský obrad „Vidíme ma spoza tohto koláča?“ Po zvolaní kruhu a prajnom zvolaní obradníka 6 žien a divíc nesie 6 koláčov v smere po Slnku, aby si každý mohol kúsok odlomiť a slávnostne prijímať.
Obetné volanie, chvála a sláva divov, živlom, slnečným stranám a predkom. Po každom zvolaní sa ozýva mohutné „Sláva!“
Hudba, spev, tance v kruhu 4 vatier. Veselie.
Pri ohni polnočnej strany – obrad podstrižín, obrad prijímania duchovných mien. Vítanie súrodencov, ktorí slávostne prijali meno. Piesne mena a tance mena. A potom – spevy, tance, rozjímania a rozpravy do rána. Ráno – Vítanie slnka. Piesňami.
Piesne znejú aj v nedeľu. Bytosti sa lúčia. Chvála. Už sa tešíme na okrúhly a veľký – 20. ročník krajinných slávností Rodného kruhu a hostí, na ktorom sa zúčastňujú ľudia z mnohých spolkov a občín zo Slovenska, ale aj z Čiech a Moravy, Poľska, Ukrajiny a ďalších krajín. Nášmu veľkému Slnku – Sláva!
Straty a nálezy: Toho roku sa po slávnosti našli tieto veci: keramický hrnček, 2 nožíky, nejaké zvršky a spodky, baterka, olejček. Na minuloročnom Slnovrate sa našla detská valaška, nožíky, vačky s doháňom. Kto stratil, nech sa ozve: diva@ved.sk.
