Majú slovenskí antikonšpirátori len správu z britskej johnsonovej veštiarne, alebo hľadia na vlastné krištáľové gule?
Inak sa to nedá vysvetliť, len že ľudia šalejú. Nie je to tak dávno, čo sa slovenská spoločnosť rozdelila na „slniečkárov“ a „konšpirátorov“. V obojstrannej paľbe zarputilých ostreľovačov sa po čase mal dav navyše znovu rozdeliť na na dve škatuľky – na prozápadných a proruských. Nezávislí – neutráli a „independenti“ – zrazu sú nevítaní. To, že bezmyšlienkovite neveria niektorým počinom vedenia NATO, alebo EÚ, má byť dôvodom na obvinenie z putinizmu. Napriek tomu, že v mnohých západných krajinách je voči severoatlantickému paktu výrazne kriticky naladená takmer polovica, alebo aj väčšie množstvo obyvateľstva. Neatlantické uvažovanie však niektorí slovenskí oceňovaní aktivisti dokonca ustanovili ako jeden z bodov svojich anti-proti-konšpiračných manifestov. Skutočnosť, že západ priznal, že zámienka na ropné ťaženie do Iraku, (ktorým sa rozprplil Blízky Východ nakoniec v prospech vzniku Islamského štátu) bola podvrhom a za to sa aj ospravedlnil bývalý britský premiér, akoby nebola jedným z dostatočných dôvodov na preverovanie skutkovej podstaty nadnárodných zločinov.
A znovu stačí na medzinárodné ťaženie len obvinenie. Dokonca – v západnej kultúre, ktorá si tak zakladá na práve a teórii demokracie. Aj keď v tomto prípade ide „len“ o ťaženie studenovojnové – diplomatické. Zrazu stačí púhe obvinenie z trestného činu pokusu o vraždu, napríklad – bývalého dvojitého ruského agenta, priotráveného vo Veľkej Británii. A len na základe dojmov mnohí považujú obvinenie Rusov Britmi za dôkaz, teda – pristupuje sa k Rusku ako keby jednostranné obvinenie bolo dôkazom. A to nedlho po vražde slovenského novinára, ktorá svojimi dôsledkami tiež presahovala rámec jedného štátu, i keď mnohí iste od toho čakali viac.
Čo je ale dosť prekvapivé, za vyhostenie ruských diplomatov, ku ktorému sa pridala aj výrazná väčšina krajín NATO, na Slovensku brojili práve nepriatelia konšpiračných teórií – títo ale zrazu nežiadali žiadne dôkazy. To im niekto vyveštil z krištáľovej gule? Pritom ide o prinajmenšom viacnásobne „podozrivý trestný čin“. Dokazoval by si takýmto rizikovým a kontraproduktívnym činom svoju moc bez dôkazov obvinený ruský prezident? V čase, keď prebiehala jeho volebná kampaň, o ktorej boli všetci pozorovatelia a komentátori presvedčení, že skončí jeho prehľadným a pokojným víťazstvom? Použili by v Británii ruskí agenti akýsi desiatky rokov starý sovietsky bojový plyn, aby ním nešikovne, amatérsky priotrávili dvojitého agenta tak zložitým a neúčinným spôsobom? Keď bojové otravné látky napríklad v Sýrii nepoužívali oni, ale – našli sa u opačnej strany? Kritici slovenského nevyhostenia ruských diplomatov sa odvolávajú na pre nich zásadnú spolupatričnosť so spojencami NATO. Zásadnejšiu, ako právo. No ale veď spolupatričnosť sa vyjadruje účasťou, ak nie je jasný páchateľ. Čo sa ale stalo. Keď to nie je dokázané obvinenie a nevideli sme ani len pokusy o dokazovanie, tak čo je to vlastne za ťaženie? Nie je to len demonštrácii sily severoatlantického paktu s (anglo)americkým vedením a poslušne nastúpenými (nie všetkými) štátmi únie, ktoré vyhosťujú ako na povel, ruských diplomatov, dokazujúc tým spojeneckú silu?
No, ono by to nebolo až také vážne, keby to nebolo vážne. Lebo takéto vyostrovanie medzinárodných vzťahov je vecou nebezpečnou. Komu to vlastne prospieva?
Ach, mať tak tú krištáľovú guľu. Už som bol aj v sklenárstve a nič. Nemajú. Čo už si počne občan, ktorý chce aspoň aké – také dôkazy o tom, že to zase nie sú len nejaké pochybné spravodajské hry? Tak na rovinu, priatelia, čia to bolo konšpirácia? Alebo sa nechal priotráviť sám? Tak kto to bol? Východ, alebo Západ? A či?
Či už tak, alebo onak, skúsenosti hovoria – pozor na toho, kto na teba tlačí. Aj keď mnohí mocenskí hráči majú radšej hysterické obecenstvo, niekedy je dobré radšej v pokoji pouvažovať.
