Tanec Turoňov a Duchov predkov na Gazdovskej obrode

Gazdovia nech vyšlú Turoňov, rody nech vyšlú dedov!

Obradník Gryco (Igric, Starý, Ded). Snímka – Martin Slivka – Ľudové masky na Slovensku

Je to dobrý zvyk, že na Zhromaždeniach Gazdovskej obrody okrem celej tej vzdelávacej, spoločenskej a kultúrnej činnosti, sme sa v súlade so spoločenským poslaním napojili aj na pradávne naše obrady s hospodárskym významom, ako je napríklad po vyše tisíc rokov dokázateľne dochovaný (a pravdepodobne oveľa starší, z predpísomného obdobia) obrad koláča. Avšak máme tu aj novodrevný obrad Turoňa, ktorý sa napája na ľudový dochovaný obrad Turoňa z (pred) jarnej obchôdzky, postava Turoňa je známa aj zo slovenských fašiangových sprievodov. Na veľkých výročných sviatkoch sa začas mihne aj postava Deducha, teda ducha predkov, ako je známa z niektorých výročných obradov, tradične najmenej troch. Dnes, v období, keď sa pôvodná (aj duchovná) kultúra môže oproti stredovekým zákazom slobodnejšie rozvíjať, si povedzme niečo o týchto obradoch, ktoré napomáhajú udržiavaniu prírodného hospodárstva, ale aj udržaniu rodov. Pretože obidve veci – prírodné hospodárstvo i prežitie rodov, môžu byť v pohnutej dobe v ohrození. Začlenenie dávnych obradných prvkov do novodobého nášho vývoja, do úsilia o kultúrne prežitie, o prírodné hospodárenie a zachovanie životného prostredia a životného priestoru má svoj význam. A my len vedome to môžeme uskutočniť, lebo iná cesta by dobrá nebola.

Jarná obchôdzka s Turoňom, 21. st. Snímka: LM

TANEC TUROŇOV

Dnes poprvýkrát v množnom čísle. Turoň nemusí byť len jeden, ako to bývalo na dedinských obchôdzkach do konca 20. storočia. Tanečník s kulkou, čelenkou, čiapkou alebo nadstavcom pripomínajúcim tura (býka), či kozola (capa) alebo barana, mal v obrade zabezpečiť zdar na hospodárstve. Na západnom Slovensku tiež v podobnej úlohe je dochovaný tanec s Chriapou, podobnou „maskou“, teda postavou (A tá chriapa pri muzike tancuje – pieseň z Malokarpatskej oblasti). Keďže Zhromaždenie Gazdovskej obrody je celoslovenské podujatie dokonca s presahom na Moravu a Čechy, môžu priviesť svojich turoních tanečníkov aj hospodárstva, rody alebo spolky, či združenia, ktoré už ohlásili svoju účasť. Aj keď na to je od tohto okamihu už len jeden deň, vieme pomôcť so surovinou na ústroj hlavy, ak si to šikovne dohotovia. Tanečník – Turoň by mal mať prírodný odev (plátno, vrecovina, kožušina) a zvykne mať i samozvučné nástroje na sebe, ako roľničky, zvonce či rôzne hrkajúce predmety. Tanec Turoňa bude počas hudobného vystúpenia Bytostí, ale môže byť aj skôr – po obrade hodovného koláča.

TANEC PREDKOV

Na Slovensku sa dochovali obradné tance a obchôdzky s Dedom, v niektorých oblastiach i Babou. Aj keď tieto spôsoby duchovna predkov boli cielene vytláčané, početné zmienky o nich sú v etnografii, etnológii, folkloristike a ďalších vedách.

Kresba: Lesana Veronika Renčková

V dávnej dobe (u Slovanov) boli Dušičky pôvodne k jari – v čase Turíc a preto tanec predkov ani v tejto jarnej dobe nie je v rozpore s našimi duchovnými koreňmi. A aj to má svoj jasný dôvod – veď keď nám ide o prírodné hospodárstvo v krajine a na Zemi, tak nám ide aj o prežitie nás, ľudí, občanov veľkoobčín a ako takí prežívame v nepamäti v rodoch, prirodzeným množením sa udržiavame, deti chránime a takto to ide od veky vekov. Aby sme prežili ďalej, treba udržať tento reťazec. Je zaujímavé, koľké obrady sa udržali – obrady majú akadémie, stredné aj vysoké školy, obrady má armáda, vláda i prezident, majú ich aj športovci. To všetko drží. Ale rody svoje obrady postupne strácajú. Predsa len narodenie, dnes už zväčša malá svadba a pohreb v zásade nestačia. Uctievanie duší predkov patrí k odvekým spôsobom úcty k sebe a iným – v prípade predkov je to vjedno. A preto je dobré udržiavať aj tento spôsob. Pravdaže – uctenie si tichom a smútkom je jedna vec, ale kým rodiny a rody žijú , veď každý pochádza z nejakého rodu, ak máme žiť aj v šťastí a radosti, také by mali byť aj obrady. V pôvodnej duchovnej kultúre takýto prístup nájdeme a oddávna to bolo takto otvorené aj súrodencom rôzneho vyznania. Každý má v rodine ľudí rôzneho duchovného zamerania, ale napriek tomu tu oddávna máme súzvučne (synkreticky) zachovanú úctu k predkom naprieč duchovným odlišnostiam – toto nech nás nerozdeľuje, toto nech nás spája. Stretávame sa v snahe udržiavať prírodné hospodárstva ľudia rôzneho pôvodu, ľudia rôznych politických názorov, ktoré na Gazdovskej obrode nikto nijako nepretláča, a aj ľudia rôzneho duchovného naladenia. Prídu a budú prednášať ľudia rôznych pôdohospodárskych spoločností a my to aj tak chceme, tak to takto pestujeme.

A všetci môžeme uctiť svojich predkov, pretože oni nám dali mnoho z toho, čo dnes označujeme ako prírodná kultúra, keby sme mali byť presnejší, zdedili sme mnohé prvky prírodné kultúrne prvky a spôsoby prírodného hospodárstva. Aj keď v nových podmienkach musíme veci rozvíjať v súlade s dnešnými možnosťami a potrebami, uctime si dary, ktoré sme od predkov dostali. Inak by sme ani nemohli v úcte prežiť v našej vlasti a v konečnom dôsledku na našej veľkej Matke Zemi.

O tomto, drahí priatelia, blízki, známi, spojenci, priaznivci, návštevníci, spolupracovníci i náhodní čitatelia a okoloidúci, o tomto podumajte. Na tanec predkov môžete mať akúkoľvek prírodnú ústroj, alebo časti ústroja, ktoré vám predkov pripomínajú. Šúčiastky kroja, domácky vyšitú košeľu, vestu po dedovi, prírodný odev, ktorí ste si podľa cítenia pripravili alebo vám s tým niekto pomohol, prípadne aj úpravy, aké poznáme z ľudovej kultúry – nalíčnice z plátna, kožušiny, či iného tkaniva, prípadne tvár namaľovaná obradným spôsobom. Zakrytie tváre nalíčnicou alebo spravidla tmavým pomaľovaním znamenalo, že postava (Ded, Baba) predstavuje predka už z inej strany sveta, do ktorej nevidíme tak, ako do sveta živých. Podľa dávneho spôsobu si takto potomkovia uctia predkov a predkovia ochraňujú svojich potomkov a nasledovníkov a pomáhajú im prežiť. A že sa v blízkych obdobiach budeme musieť o prežitie na Zemi snažiť, priatelia, tak to je isté. Využime na to nielen vedu a znalosti o hmotnom svete, ale aj vhodné, prirodzené duchovné spôsoby.

Chvála za dary.

Ku Gazdovskej obrode, brezeň roku 19. Na Medzi, Žiarislav.