Prvému, kto odpovie správne, knihu po vydaní podarujeme.
Odpoveď posielajte na: FB – www.facebook.com/ziarislav, alebo na rodocesta@ved.sk:
Živel ohňa
Ohnivý živel, tak v prírode, ako i v duši sa prejavuje jasnosťou, žiarivosťou, svetelnosťou, zápalom. Silou, svetlom a teplom. V povahe môže znamenať i prebudenosť, pripravenosť, pohotovosť, ostražitosť, rast. Pre tento živel je prirodzený pohyb smerom nahor. Živa horiaca hore. Oheň je zapálenosť, nadšenie, viera v dobrý či lepší vývoj. Oheň, to je aj zrod, kvitnutie, plodenie, tvorivosť. Oheň je svetlo, ochrana. Pochodeň, ktorá svieti na ceste. Oheň, to je aj cit. Je to pohyb smerom k oblohe. Ohnivá živa je vo vhodnom pomere dôležitá pre každého tvora, pre každú bytosť. Je dôležité, aby oheň bol mierny, ale neustály. Oheň, to je aj schopnosť dávať – prirodzená schopnosť, podmienka duchovného rozvoja.
Oheň je v našom živote hojnejší, ako by sa mohlo zdať. Slnko, to je oheň. Vznik nebeských telies je spätý s ohňom. Zem doteraz horí – v primeranej miere – vo svojom vnútri, vo svojom ohnivom srdci – jadre. Bez tohto ohňa by nás tu nebolo. No a je tu aj oheň, ktorý vidíme. Oheň v podobe svetla a tepla dňa. Oheň v podobe ďalekých hviezd. A oheň v podobe, v akej sa ho učíme zvládať: oheň, ktorý používame na výrobu jedla a predmetov dennej potreby. Oheň, čo nás hreje v zime. A aj oheň, ktorý hýbe naše „samochody“ – hybné stroje vo svojich spaľovacích motoroch, ale i v elektrických. Lebo aj elektrárne premieňajú oheň. Krv zeme – ropu meníme na oheň, a ak sa nám podarí využiť na výrobu a hriatie viac slnečného svetla, je to znovu len oheň. Oheň je aj teplo v našich srdciach, ktoré poháňajú teplovodné srdcovo – cievne sústavy a oheň je aj to, keď nám to v hlave „páli“, keď nám „svitne“. Oheň je aj rýchly pohyb častíc – bez ohňa by bol vesmír nehybný, jeho častice by sa spomalili, alebo by ani nevznikli, a teda by pre nás neboli.
Zatajme na chvíľu dych a v plnom dychu precíťme vnútorné teplo. Živel ohňa sa v tele prejavuje bežne najviac v srdci a vo svetelnej podobe v čelovom prameni. Keď máme „zapálené“ základné vnímanie, môžeme vidieť. Zoriť – pozerať. Vnímajme teraz viac vnútorným zrakom. Všade je oheň – pohyb a svetlo, ale je krásne rozptýlený, je vyrovnaný. A tak sa stáva takmer neviditeľným. Ale my ho v prebudenom stave vidíme. Vidíme svetlo a teplo, vidíme živu bytostí, ktoré sa hýbu, často sa hýbu chvála ohňu veľmi rýchlo a často si to ani neuvedomujú, ale to vďaka vnútornému ohňu. Vďaka nemu sme sa zrodili a tento živel nám pomôže aj pri ďalších premenách. Oheň je veľký dar, ktorý nám umožňuje vnímať obrazy sveta. Vnímajme teraz svet v pokoji, Vo vyrovnanom ohni. V ohni tichom, v najjemnejšom horení videnia – vedenia. Vnímajme ten oheň, ochranný a živodarný.
