Týždeň pred tým bola riadna zima a po vatre sa pustili dažde. Ale až po odchode návštevníkov. V hlavný deň bolo slnečno a teplo.
Slnko svieti, ľahký vánok povieva…. Ani z hľadiska počasia a ani z hľadiska dobrej živy sa nemôžeme sťažovať, ale môžeme chváliť dary. Čo sa aj stalo.
Rodan píše: Na začiatku – po ránu – boli v druhom Vatrovom prístrešku ešte senové balíky, pred tými stánkami boli trámy, tým pádom sa nedalo nič robiť, všade boli porozhadzované papeky, niektoré dosky na stánkoch neboli, plachty boli roztrhané, na doskách bol neporiadok,… Vždy som dostal inštrukcie: Vonku je lunochod naplnený vecami, ty im to vyložíš, prídeš späť pre ďalší náklad. Takto som tam behal s lunochodom tam a späť pol dňa a nakoniec keď som tam prišiel, tak to tam vyzeralo úplne inak. Vatrový prístrešok bol zmenený na nepoznanie – namiesto balíkov starého sena, ktoré pri svahu čakali na lukostreľbu, bolo všetko vyčistené, ani stopy po slame, v prístrešku bola dotiahnutá elektrika, všetko pozametané, káble rozťahané, mikrofóny a reproduktory, mixpulty, na stánkoch boli CD-čka, syry, prestreté stoly a všade ľudia. Na trámoch drevenice boli z hliny vymodelované zvieratá. Namiesto trámov tam bola lavička, všetko na inom mieste. Na stánkoch boli nové plachty, upratané dosky, na doskách boli výrobky a výpestky zo záhrad, na ďalších stánkoch bol hodovný stôl, už aj s tými chlebmi a koláčmi, čo v dvorovej peci napiekla Simona so ženami, stôl bol čiastočne prikrytý plachtou, čaje tam boli, voda tam bola, celá plošinka uprataná, papeky pozbierané, pohrabličkované… A bolo tam strašne veľa ľudí, Potom tam boli koncerty, obrad chvály živlov a sláva ochranným silám…
Na tejto Vatre sme aj my vystupovali – s bratom Zorimírom, sme hrali na píšťalkách a spievali so Žiarislavovou skupinou piesne o zvieratách.
Hrali rôzni a ľudia, Radovan Vrška, Alexandra Šimegová, Miroslav a Kosťa zo skupiny Barbar bards a Žiarislav a Bytosti Svargy v inej zostave.
Nečakal som že Vatra dopadne tak dobre, lebo sa mnoho vecí robilo na poslednú chvíľu. Ale všetko sa stihlo. Ktosi vravel, že to tak bolo, aby ľudia videli, čo všetko sa dá za takú chvíľu zmeniť a pripraviť. Keby nebolo Dožinkovej Vatry, ani by som nevedel, že je jesenná rovnodennosť. Tentoraz Vatra nebola v lete, ale na jeseň. Počas obradu ručali jelene. Aj keď pred Vatrou a po vatre bolo chladno, v čase tohto podujatia bolo slnečno a teplo. Všetko sa dialo v pravej chvíli.
Text: Rodan, vety pod obrázkami ŽS
Snímky: Žiarislav, Ladomíra, Marcel Rodan, Rastislav
Ak chcete podporiť našu činnosť môžete TU
