Na vlnách časopriestoru.
Čo nás spája s časopriestorom, do ktorého sme sa narodili? Čo nás spája s chodmi Matky Prírody a Všedušným objatím pod lícami síl? Čo nás spája s tým, čo je vonku, v duši, ktorá je v nás?
Spája nás s tým naše duchovno. Naša Cesta. Naše Súcestie. Výročné sviatky sú ukotvením našej cesty vo vesmíre. Kolo sviatkov, ktoré sú nerozlučne spojené s postavením Zeme, Slnka, Mesiaca… So silami týchto javov, ktoré niektorí vnímajú len ako hmotu. Duch – to nie je to, čo nie je. Duch – to je to, čo je! V tomto môže byť duchovno prírodným. Prírodné duchovno nie je v rozpore s prírodou. Neupína sa na to, že musíte veriť niečomu, čo je napísané v knihe. Nemusí sa viazať na veci, ktoré boli, ale už nie sú. Ani na letopočet, ktorý vlastne nikdy nebol celý odpočítaný, pretože vznikol dodatočne. Vesmír nemá iný odpočet, ako sú jeho dejiny. A dejiny – to je vlastne čiarová súčasnosť…
Čítajte viacej TU
