Veľké bohatstvo malých plodov

Dary našich ovocnin zbierané pri dome za jeden klasňový podvečer.

Snímky: Žiarislav

Tohto roku  dobre zarodili stupňovité terasy s ríbezľami. Niekoľko vedier na nových hriadach je však len náznakom z toho  čo nás môže čakať v budúcnosti. Zarodila hlavne stará záhrada, kde sú kríky, ktoré človek nazval „babkine“ podľa ich pôvodu. Mali sme teda okolo 45 kíl ríbezlí, k tomu treba prirátať a paberkovanie bobuliek do raňajšej kaše. Z ovocných kríkov spomeňme tiež čučoriedky, tie sa – už o päť minút dvanásť –  spamätali po nasypaní desiatich mechov smrekovej hrabky. Milujú kyslotu tak, že bez nej neprežijú. Ďalšie dve stupňovité hriady, s dvadsiatimi mechmi hrabky, vytvorené v lani a tejto jari pod včelínom, vydali prvé bobuľky šľachtených čučoriedok a brusníc. Kým sa rozrastú, vybehneme do hôr ešte voľačo nazbierať. No a v toto roku bude hustá úroda bazy. Zo dvadsať bazových kríkov má nahodené bohaté bobule, ktoré sa už začínajú farbiť na fialovo-čierno.  Z dvadsiatich druhov samorodného hrozna a tiež odolných kríženeckých odrôd, ktoré sa dajú pestovať bez chémie podobne ako samoroďáky, už skôr sadené korene bohato zarodili. Človek ich vyberal z celého Slovenska s tým, že zistí, akým druhom sa v nadmorskej výške nad 500 m bude dariť. A zistil – že v tejto slnečnej pasci sa darí z vybraných všetkým. Doteraz sme to vládli zjesť, ale teraz budeme musieť uvažovať, ako ich spracovať.

Tohto roku boli zvlášť obsypané hlavne červené ríbezle, ktorým sucho tak nevadilo, ako čiernym.Z tohto staršieho kríka sme zozbierali okolo 6 kíl.

Otázka je, čo s tým ovocím, ktoré len v podobe drobných bobuliek v blízkej dobe presiahne sto kíl, ak neberieme do úvahy hrozno, jadroviny  a kôstkoviny, to by teda bola mnohonásobne väčšia váha.  A to ešte nerátame koncoletné a jesenné divé kríky, ktoré oberáme neskôr ako černice, tie sme už ochutnali, ale aj brusnice;  koncom jesene budem zbierať mrazom ošľahnuté trnky a šípky. Samozreje, ovocie eme čerstvé, keď je práve zrelé. Lenže – dá sa aj spracovať na časy, keď už čerstvého ovocia nebude.

Arónia už dozrieva, máme je niekoľko druhov, uvidíme, ktoré si namnožíme. Vhodná surová i spracovaná. Aj ako liečivo.

Nuž, zima sa nás spýta, čo sme robili v lete, a my sa jej snažíme odpovedať v podobe prírodnejšieho a azda aj zdravšieho prežitia. Tohto roku, keď sa nám počet včelích rodín vyšplhal na 30, na uchovanie  ovocnej úrody používame spravidla nie cukor, ale med. Všetko je ešte vo vývoji, avšak všetko už prináša výsledky:

Sirupy: Moruše, ríbezle, baza, čučoriedky, černice, pridané tekvice a iné. S medom.

Lekváre: Moruše, ríbezle, baza, ostružiny, čučoriedky, maliny a iné. Úspešne pridávame aj naše tekvice – pečiarky, hlavne sladšie klany. A samozrejme naše vrchárske, ale i modré slivky.

Moruša. Plody sú sladké, vhodné do sirupov i lekvárov.

Ovocná medovina – zatiaľ je naisto vyvinutá výroba suchej čierno-ríbezľovej medoviny, polosladkej čierno-červeno ríbezľovej, suchej ríbezľovo-bazovej, polosladkej ríbezľovo čučoriedkovej; ďalšie druhy sú vo vývoji.

Mušty: V jeseni bude naša vrtuľa v drviči jabĺk a hrušiek riadne zaberať, potom náš vinný lis opatrený záclonou, aby okolo tá dreň nestriekala, keď budú mušty tiecť do vedier. Využívame ich ako nespracované, potom v prírodne predĺženej dobe uskladnené a nakoniec – pri stovkách kíl – samozrejme aj zavárané. Tých je najviac.

Medoviny ovocné: Med zarobený za studena, za vyššej teploty, výnimočne aj  za vysokej. Za šesť rokov sa podarilo vyvinúť isté nové, či staronové spôsoby, hlavne preto, že vôbec nepoužívame umelé kvasinky. Kvasný pochod zabezpečujú ríbezle, hlavne čierne a iné plody ovocných kríkov sa pridávajú vo vhodnom pomere a vo vhodnej dobe kvasenia, ako: baza čierna, ostružina, trnka, šípky, malina a príležitostne i ďalšie.

Sušené ovocie: Aj keď máme niekoľko pecí i slnečnú sušičku,  ovocie sušíme len málokedy a to v dobe, keď oheň spôsobuje  výraznú radosť, ako na jeseň a v zime. V tomto  smere je cesta pomerne vychodená – mnohé plody sú známe ako vhodné na sušenie a teraz v lete – keď už, tak sušíme zelinky.

Mrazené ovocie – v letnom období máme z dôvodu živočíšneho chovu (syry, tvaroh, bryndza, nátierky…) pustenú chladničku a mrazničku. A teda v nej uskladňujeme i mrazené ovocie. Potom ho buď pridávame rovno do jedla, alebo letné ovocie rozmrazíme a spracúvame ho s jesenným – napríklad s jablkami a hruškami. Takto môže napríklad ochutiť ríbezľová šťava jablkovú, i keď tieto plody naraz nezrejú. Keby tu chladnička nebola, ako to bolo v období pustovníčenia, zariadili by sme sa samozrejme aj bez tejto vymoženosti.

Nuž, azda sme tu neuviedli spracovateľské postupy, časom sa možno aj k tomu dostaneme; azda sme vás aspoň trochu nabudili k podobným prírodnohospodárskym, či rodohospodárskym činnostiam 🙂

Prírodným plodom zdar a vám prajeme príjemné, prírodné a zdravé žitie.

Hoja!

Červené ríbezle – zdroj živín, rôsolu a chutných látok. Deti ich milujú rozhňahňané s lyžičkou medu.

Čierne ríbezle – oživia chuť jablčných muštov, zdroj prírodných kvasiniek v medovine, ochutia kašu či koláč

Maliny. Mňam. Akokoľvek. Hlavne dať pozor, aby ste si ich nedali do úst s tým zeleným ploským chrobáčikom.

Čučoriedky – najchutnejšie sú na hriade, skvelé aj do sirupov a na zaváranie, či lekvár.

Hrozno ešte na vrchoch nedozrelo, ale nahodené má už statočne. Veď my si naň ešte pár týždňov počkáme.

Baza čierna – do sirupov, primiešať sa dá do kompótu, či medoviny, lieči črevné ťažkosti, V maličkom množstve za surova zdroj vitamínu c.

Vedrá plné morušových plodov – striasame ich do plachty. Toto je z jedného stromu za polhodinku. Strom striasame niekoľkokrát, keď postupne dozrievajú. Chutné sú surové, dajú sa aj sušiť, skvelý sirup i lekvár.