„Vláda založila Úrad pre slobodu vyznania. Bude znova cap záhradníkom?“

Vláda dnes schválila Úrad splnomocnenkyne vlády pre slobodu vierovyznania určený pre poslankyňu Annu Z. – z okruhu „hlavnej cirkvi“. V štáte, ktorý má „vatikánsku zmluvu“ vyhradenú pre „vyvolené“ náboženstvo, v štáte, kde to jediné náboženstvo vtláčajú deťom v školách a dospelým cez štátne médiá a sviatky jednej cirkvi, v štáte, kde redaktori verejnoprávnych médií označujú vedúceho jedného náboženstva ako „svätého otca“, a nemyslia tým samozrejme Svaroga, v štáte, kde všetci sa musia skladať na náboženské spoločnosti, i keď je ich vyznanie a filozofia iná, v takomto štáte, v štáte, kde sa napríklad pôvodné duchovno nemôže zaregistrovať, pretože kým v Čechách na to stačí 500 podpisov a vo veľkom Poľsku len 100 podpisov (!), v Slovenskej, takzvanej demokratickej republike na to treba 50 000 dospelých členov(!!!) áno, uhádli ste, v takomto štáte keď založia vládny úrad pre náboženskú slobodu, na jej čelo postavia činovníčku cirkvi, ktorá ostatných utláča. Máme v blahej pamäti, ako v podstate nedávno na Slovensku pôsobil Ústav pre kontrolu siekt (volal sa trochu inak, ale tie sekty v názve mal) a na jej čele takisto stála vyznávačka tej najväčšej. Náboženskej spoločnosti, ktorá to tu má pod palcom. Viedlo  to k sledovaniu akýchkoľvek duchovných spoločností, označovanie jogy za satanskú, po roku 2 000 sme si všimli (čiastočne aj mediálny)  hon na alternatívne školy – niektoré boli úplne zrušené, experimentálne waldorfské gymnáziou bolo počas honu označené za sektárske… No a teraz sa nám o slobodu vyznania bude starať činovníčka záujmov tej – ostatným nadriadenej náboženskej spoločnosti, pani Anna Z. Všimnime si názov tohoto štátneho úradu .- nie je to úrad pre slobodu vierovyznaní, ale – vierovyznania. Máme to čierne na bielom, o čo ide. Veštenie síce nepatrí do našej hlavnej pracovnej náplne, ale – predsa len – skúsme trochu predvídať: Bude táto pani voči pôvodnému-prírodnému duchovnu priateľská a bude sa snažiť obhajovať záujmy tých, ktorí sa k rodným duchovným hodnotám hlásia, alebo – alebo bude na nás hľadieť cez prsty a bude na naše záujmy dohliadať asi ako mačka na myš? No, možno by sme nemali hodnotiť zajtrajší deň, ale – keďže nie je prvého apríla, pri všetkých divoch, v ktorej hlave skrsla takáto blúznivá myšlienka? A kto a prečo ju schválil? Dá sa chápať, že keď sa niektorým blíži duchovný veľpastier z Ríma, tak sa podajedni dostávajú do ošiaľu, no dobre, nech tancujú, nech vykrikujú, nech sa bláznia hocakým iným spôsobom, ale prečo do toho zaťahovať štát a siahať na občianske práva iných prúdov presadzovaním jedného? Veď nech si len doma, vo svojej vlastnej záhrade, na vlastný účet – urobia capa záhradníkom.