Som si tie správy musel nechať odležať. Poznáte to – najprv sa vám to zdá byť vtipné, zaujímavé, ale potom – potom to môže vyblednúť, vychladnúť, upadnúť do zabudnutia. Ak prejde niekoľko dní a už sa to nejako stráca, niet o čom. Je to len balamuta.
Lenže – neupadlo. Aj s odstupom času sa to zdá byť čoraz vtipnejšie. Kedykoľvek sa na tom zasmeješ. A aj po odležaní je to svieže. Zvyšuje to kvocient veselosti. Smola, ak to už niekto napísal. Azda nie, asi nie takto.
Amerika, presnejšie, USA (alebo, ak chcete, tak SŠA) má svojich vojakov a zbrane v 150 krajinách sveta. Baviť sa o týchto krajinách ako o plne zvrchovaných by bolo stratou času. Ale do volieb zasahuje aj tam, kde vojakov nemá. USA jednoducho zasahujú do volieb – kdekoľvek. A to tak očividne, že na to netreba mať prehnane vysokú školu, aby ste si to všimli. A tento štát, teda jeho vláda, ide vytýkať Rusku, že ono vám zasahuje do amerických volieb. A hovorí to priamo aj ústami prezidenta. Nehovorím, že toho akože nášho (prezidenta), to by nebolo divu. Ale toho svojho. A ten by sa mohol správať ako nejaký vážny originál, a nie nejaký zabávač pospolitého ľudu, no, ako sa to povie na štyri. No predsa – uan tu fri fo. Však to nie je len nejaká šašovina, však to ľudia berú vážne? To ako vo svete. Teda nie len v samotných Spojených štátoch, kde čírou náhodou práve zúria voľby. Demokratické, šak aké iné? No a v tých by teda naozaj nemal vyhrávať kadejaký podivný tramp, podľa nich vraj buran bez kontinuity, aj keď – náhodou bohatý, jak sa na kandidáta v Štátoch patrí. A to len preto, že má napriek neustálemu „nezasahovaniu“ vládnych kruhov podporu polovice obyvateľstva, ktorému tá druhá, či vlastne prvá strana už dosť lezie na city. Už ho ale musia nejako upratať. Obvinenie Ruska Amerikou zo zasahovania do jej osobných vecí, to je celkom zaujímavá finta. Hlavne, ak americkí tajní tvrdia, že vlastne do ich záležitostí zasahujú nejakí hekeri. Môžu za to počítačoví trampi. Ruskí. Americkí hekeri, tí do ničoho nezasahujú, však. Nie, nie, nie, dežééé. Veď prečo by si chlapci z tajnej bezpečnosti vymýšľali? Oni predsa povedia všetko, úprimne, tak, ako to naozaj je.
Inak zaujímavé, že v demokratickej Amerike s tak vyspelou slobodnou žurnalistikou tí novinári stále nestíhajú. Vraj tam nejaká Hilary robí špeciálne porady s bankármi a berie za to riadny bakšiš. Taká pani dušehojivá. No oni vám to novinári nevedeli, museli im to tam odtajniť nejakí ruskí hekeri. To nemajú vlastných? Akože nestíhačka? Šak aj oni by si za to tiež mohli nechať zaplatiť, od tých amíkov, že to odtajnili pre ľudí, šak jaká to musela byť makačka.
Áno, dnes, keď sa stupňuje napätie medzi veľmocami, treba to nejako odľahčiť. Nejakým dobrým vtipom. Napríklad – nie že by len Rusko, ale zaujímavé by bolo, keby sa akákoľvek veľmoc naozaj snažila nezasahovať. Skromná veľmoc, ktorá nezasahuje, to je ideál slovenských, ale aj amerických, na večné časy a nikdy inak, mienkotvorných médií. Ako napríklad to naše – nezávislé Slovensko. To je tá veľmoc, ktorá nezasahuje! A ani Slovensku nikto nezasahuje! Veď by si len skúsili, hovoriť nám do volieb! Náš prezident by im dal. Náš prezident napríklad Američanom do volieb vôbec nikdy nezasahoval. To je vzor pre svet. Vzor nezávislej veľmoci. Vzor skutočnej, národnej hrdosti. Vzor statočného boja proti neokolonializmu. Američania by si z neho mohli brať príklad. Pretože nám do volieb zasahovať by sa ani nikto neodvážil. A nášmu prezidentovi našej nezávislej veľmoci by asi aj bolo trápne sa vôbec takto nedôstojne sťažovať. Na zasahovanie. No teda.
Takže – so všetkou vážnosťou – to zasahovanie do amerických volieb, to vážne pobavilo. Akoby si Američania so zasahovaním nevystačili sami. To bolo dobré, Barak.
