Za čo? Za údajnú podporu jeho nástupcu.
Slavo Horník píše.
H
ľadať dôkazy o zasahovaní Ruska do amerických volieb je podobné, alebo skôr ťažšie, ako hľadať dôkazy o zasahovaní Ameriky. Kdekoľvek.
Veľmoci jednoducho hrajú svoje tajné hry. V prípade Spojených štátov sú to neraz hry verejné. Je nanajvýš vtipné, ak práve USA sa sťažujú na zasahovanie do volieb. Amerika predsa zasahuje do volieb na celom svete. Na každom kroku, v každom roku. Tak potom – prečo sa sťažuje?
Vypovedanie ruských diplomatov z USA Obamovou administratívou je vcelku hlúpy ťah, ktorý priznáva stav silnej občianskej krízy, prinajmenšom. Treba to zvaliť na niekoho zvonku. To nie Američania, to Putin mal zvoliť Trampa.
Nie je to ani tak odkaz Obamu svetu, ba ani odkaz svetu o Putinovi (toho to môže aj posilniť). V tomto sa Obamovci zase len preceňujú. Je to skôr odkaz jedných Američanov druhým, možno aj odkaz jedných Američanov svojim prívržencom, či vazalom, v snahe udržať si vládu nad svetom, aký doteraz poznali. V dobe, keď by svet konečne očakával od Ameriky niečo múdre, sa stane toto – Amerika v podstate spochybní svoje voľby so zdôvodnením, že do nich údajne zasahovalo Rusko.
Zasahovalo do amerických volieb Rusko? K nejakému jednoznačnému, verejnému dokazovaniu nedošlo. V USA sa asi má za to, že ako aj v iných prípadoch, ako napríklad v prípade údajných jadrových zbraní v Iraku, stačí obyčajné prehlásenie. V zmysle – zistila to naša tajná služba. Bodka. Ha.
Akákoľvek veľmoc keď zasahovať môže, tak to aj urobí. Amerika, Rusko, Británia, Čína, Izrael… Jednoznačné dôkazy často nie sú, ako aj teraz nie. Živým a verejným dôkazom sú v dnešnej dobe samotné Spojené štáty – tie predsa zasahujú do volieb na celom svete, teda pozemskom. Pozrie sa len na to naše Slovensko – veď tu sa už niekoľko kandidátov na prezidenta a premiéra cvičilo v USA, predstavitelia iných štátov sa verejne a zaujato vyjadrovali o kandidátoch a – kto kvôli tomu vypovedal diplomatov? Ak Trump, ktorý ako dosť majetný podnikateľ okrajom zavadil Putina (pritom to v kampani ani sám nevedel dokázať), má byť vo voľbách spochybnený, tak čo tí „modrácki“ slovenskí „učenci“, čo sa na politickú dráhu priamo pripravovali v Spojených štátoch a od amerických nadáciií dostávali podpory na rôzny spôsob? Dôkazy o zasahovaní do volieb zanechajú zväčša len jedinci s mdlou schopnosťou tajiť, alebo aspoň zhodnotiť svoje činy. Ako napríklad nemecká kancellárka Merkelová, ktorá takmer v ten istý deň, ako zdôrazní, že by bolo dobré, aby americké voľby vyhrala žena, je schopná vyjadriť znepokojenie nad možným zásahom Ruska do volieb. V čase, keď práve sama zasiahla do volieb amerických, samozrejme, v očakávaní vzájomnej podpory, vyjadrí obavy zo zasahovania volieb vo svojej krajine. No teda.
Keď americká veľvyslankyňa Powerová nedávno nezvykle zovšeobecňujúco vyhlásila na rokovaní OSN, že Rusi sú barbari, a opustila sálu pred rečou ruského predstaviteľa, vyzeralo to takmer ako malé vypovedanie vojny. Diplomatickej určite. Takéto zovšeobecňujúce prehlásenia o národoch sú v demokratických spoločnostiach obvykle netolerované. Ale Powerová si to dovolila. Včerajšie vypovedanie ruských diplomatov vyzerá ako pokračovanie tejto vety. Rozdiel je len v tom, že – Obama, ktorý stojí akoby na čele tohto útočného šíku, prehral. Je to porazený prezident, ktorý prehral spolu so svojou stranou. Teraz nie je reč o tom, či je to dobré, alebo zlé. Že prehral. Ak si ale myslí, že väčšina sveta bude teraz na jeho strane, tak je v tomto smere stále dosť sebavedomý. Otázka je, či oprávnene. Vyzerá to tak, že možno ani nie. Aj bývalý Obamovi priatelia, ktorí Trumpa nemusia, si povedia: Škoda, že títo demokrati prehrali. A škoda, že blbnú.
