Takzvaný plán víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je dôkazom toho, že tento prezident, ktorému pred pol rokom uplynul mandát, neovláda svoju myseľ uvážlivým spôsobom.
Jeho plán má 5 bodov a tri tajné dodatky, ktorých obsahové priestory si možno domyslieť. Keďže dozvedieť sa ich majú len predstavitelia štyroch strategických západných štátov.
- bod tzv. ukrajinského víťazného plánu má zabezpečiť Západ. A teda – západné štáty , ktoré sú v NATO, majú jednomyseľne prijať do tohto vojenského spolku Ukrajinu. To nie je nijako pravdepodobné a je isté, že v tomto dnes nie je zhoda. A nie je pravdepodobné ani to, že by v budúcnosti mala nastať. Dôvodov je na to viac, ako jeden. Ukrajina totiž – aj keď o tom nik nehovorí – nie je štát, ktorý by sa aspoň vzdialene, s prižmúrením oboch očí, podobal demokracii. Dnes teda nie je možné prehlásiť, že Ukrajina v budúcnosti bude v NATO, lebo viacero štátov NATO je proti tomu. A aj keby to dnes bolo možné jednomyseľne prehlásiť, v budúcnosti by to nebolo možné zabezpečiť. Samozrejme každý si môže spočítať, že prijať vojnový ukrajinský štát do NATO by bolo spustením 3. sv. vojny.
2. bod. Zelenského programu predpokladá, že Západ silne obrní Ukrajinu svojimi zbraňami a bude svojimi západnými zbraňami, západnou navigáciou, pod vedením západných vojenských špičiek priamo útočiť na Rusko a pritom sa bude tváriť, že to vlastne robia Ukrajinci, ktorým sa má ponechať nejaké právo alebo spoluzodpovednosť rozhodovania o útokoch. Samozrejme, v týchto prevažne raketových útokoch majú byť nasadení aj ukrajinskí vojaci, ale ich prevzatie navigačných technológií v dohľadnom čase nie je pravdepodobné. Zelenskyj to presne takto nepovedal, ale nijako inak to v skutočnosti byť nemôže, pretože nie je možné, aby sa v budúcich rokoch mohla Ukrajina zhostiť takýchto útokov so západnými zbraňami bez navigačného riadenia krajín NATO. Tajný dodatok, či už by obsahoval nejaké bližšie určené ciele na území Ruskej federácie, upresnenie o základniach a zbrojárskych prevádzkach Západu na Ukrajine, alebo niečo iné, len ťažko by sa vymkol zo základného scenára, že aj tento bod má v podstate uskutočniť , alebo spriechodniť zas len Západ, s pomocou Ukrajiny, na území Ukrajiny a Ruska.
3. bod je vlastne len miernym rozšírením 2. bodu a to o jedinú podstatnú správu, že Rusko tým má byť odstrašené. Typ odstrašenia má zjavne obsahovať druhý tajný dodatok, ale aj tento tajný bod má istotne tiež zabezpečiť v podstatnej miere Západ, lebo s čisto ukrajinskými silami k nijakému veľkému odstrašeniu za tie roky nedošlo.
4. bod Zelenského víťazstva je odovzdanie strategického ukrajinského národného bohatstva Západu. To je vlastne jediný bod, o ktorom by malo rozhodnúť v podstate ukrajinské vedenie štátu (?), samozrejme , v spolupráci so Západom. Zelenskyj síce hovorí o prevažne vojensky dôležitých surovinách, ale v podstate je zjavné, že ide o pokračovania už začatej najdivokejšej privatizácie v Európe a odovzdanie hospodárskeho a vojenského priestoru pod západnú správu. Tento bod je vlastne len dlhodobým hospodárskym, logistickým ťahom, na vysnené Zelenského víťazstvo, ktoré má byť údajne v blízkej dobe, nemôže mať podstatný vplyv. Je to len taký obchodný dodatok vklinený medzi Zelenským naplánované vojenské ťahy, ktoré má uskutočniť naoko Ukrajina, no v skutočnosti hlavne Západ. Dalo by sa povedať, to vyzerá ako výplata pre Západ – za ťahy, ktoré majú udržať Zelenského pri moci – dosť šialeným spôsobom. Západ si môže rozmyslieť, či chce túto výplatu celú, s mimoriadne silným rizikom globálnej vojny – teda aj na svojom území, alebo či sa uspokojí s dvoma tretinami výplaty – bez väčšieho rizika. A v podstate možno aj – bez Zelenského.
5. Piaty Zelenského bod je nočnou morou celej Európy. Aj ten má v podstate umožniť, alebo rovno zabezpečiť Západ. Zelenskyj chce nahradiť časť amerických vojakov v Európe ukrajinskými jednotkami. Aby bolo jasné, americké jednotky sú v Európe, hlavne v Nemecku, od skončenia 2. sv. vojny, keďže Nemecko túto vojnu prehralo a Amerika je jednou z víťazných veľmocí. Ďalšie vlny posielania amerických vojakov do Európy nastali počas postupného rozširovania NATO, v posledných desaťročiach hlavne na východ. Americké jednotky svojou prítomnosťou poukazujú na rozloženie siločiar v danom priestore. Zelenskyj, ktorý vojnu prehráva, pritom ale už teraz navrhuje rozširovať svoje jednotky, ako keby víťazil. Na územiach, na ktorých rozhodne nevíťazil. Azda úfa, že túto vojnu by mohol nejako – predsa len – pod vedením Západu – s jeho najväčším nasadením vyhrať a – poslať svojich vojakov do našich štátov. Čím by v podstate – podľa svojich predstáv – mal dostať akési „nadpráva“.
Môžeme len uvažovať, čo sa odohráva v hlave ukrajinský prezidenta, ak si myslí, že európske krajiny prímu vojakov štátu, ktorého niektoré pluky vznikli začiatkom tejto vojny ako fašizoidné jednotky, napádajúce z pohľadu teórie celistvej Ukrajiny vlastné obyvateľstvo. To, čo sa dialo pred ruskou inváziou v Donbase, bolo opisované v rozsiahlych reportážach viacerými západnými médiami. Keby nejakým zázrakom Ukrajinské vedenie štátu spätne ovládlo etnicky ruské územia východnej Ukrajiny, čo je súčasťou tohto uleteného plánu, nechceme si predstavovať, ako by sa tam pristupovalo k obyvateľom inej národnosti, ktorej jazyk
Samozrejme, západoeurópski a americkí politici Ukrajinu radi podporia v ťažení proti ruskému vplyvu, ale to ešte vôbec neznamená, že si pripustia ukrajinské jednotky priamo na svoje územie.
Posledná návšteva Zelenského v Amerika jasne ukázala, že v medzinárodnom priestore si úlohu štekajúceho netreba zamieňať s úlohou veliteľa.
Zelenskyj si zjavne neuvedomuje, že Západ ho neberie, a ani nikdy nebral ako rovnocenného partnera. Už vôbec nie Amerika. Zelenskyj si neuvedomil, že Západom nebol prvotne podporený vo svojom otáznom vládnutí na to, aby vyhral vojnu. Do vodcovskej úlohy bol obsadený, či podporený na to, aby oslabil Rusko a odovzdal pod vplyv Západu „svoj“ hospodársky, a keď to vyjde, tak aj vojenský priestor. Isteže, mnohí západní vodcovia dúfali, že ich postup na východ bude ďalej pokračovať. Ale keď narazila kosa na kameň, uvedomili si, že tam niekde, krížom cez Ukrajinu, bude prebiehať nová hranica, nová železná opona. A teraz už vidia, že pri vyostrení na druhej strane možno nebude už len Rusko, ani nie Rusko s Čínou, Iránom a Severnou Kóreou., ktoré Zelenskyj pokarhal. Kryhy na druhej strane preskupujú svoje siločiary a ľudostredný svet čakajú mnohé riziká.
Zelenského plán však nie je len rizikom. Zelenského plán tzv. víťazstva by bol pri svojom napĺňaní nie rizikom, ale skôr istotou – 3. svetovej vojny.
Celý ten Zelenského plán má vlastne uskutočniť Západ, s jeho ukrajinskou pákou. Ktorá však zďaleka nie je celonárodná.
Prečo predložil prezident Volodymir Zlenskyj takýto, nazvime to , nie veľmi triezvy a silne prepísknutý plán, ako „vyhrať vojnu“?
Možno to považuje za jedinú svoju záchranu. Ako v tejto vojne, na ktorej vzniku má nemalú zásluhu, vyjsť pred dejinami inak, ako ten, za vlády ktorého došlo k zrúteniu Ukrajiny.
To môžeme azda aj chápať, že víťazstvo Ukrajiny v tomto okamihu si už možno predstaviť len s použitím nejakého úplne šialeného plánu.
A Volodymyr Zelenskyj nám ho práve ukázal.
