Každá doba má nejaké utkvelé myšlienky. Dnes vo veci ženstva a jeho hodnôt tiež mnohí prepadajú do jednoduchého zovšeobecnenia, ku ktorému patrí aj presvedčenie, že v dejinách všetko bolo zle a teraz to musí byť úplne všetko inak. Áno, mnohé veci, ktoré sa diali, boli zlé. Avšak veci, ktoré sa diali, mali svoje dôvody a v daných dejinách boli zákonité.
Prababka (zvaná Babika) je živým príbehom rodiny, aj keď zomrela práve vtedy, keď sa narodil pisateľ. Babika bola silná žena. Vedma. Na sviatky vydymovala dom i stajňu posvätnými zelinkami, vedela v listoch rastlín uschovať čerstvé maslo a syr, liečila …. Vyznala sa ale aj vo veciach spoločenských, mala prehľad o celospoločenských prúdoch, čítala noviny a poznala dejateľov, ale v zásade to bola žena v domácnosti, ktorá nikdy nerobila „kariéru“. Jej cesta (kariéra) bola iná. Život, v ktorom robila to, čo sama považovala za potrebné. Svojmu mužovi chodila na Dušičky zapáliť sviečku. Bol už desiatky rokov mŕtvy. Prečo?
Pradedo, dávno predtým, ako sa ním stal, sa oženil a mal ako mladý muž starosti o rodinu. O ženu a malé deti. Vyrastali totiž v „hladovej doline“, akých bolo samozrejme na Slovensku v tej dobe veľa. Táto bola Hnilecká dolina. Kedysi tu chlapi pracovali v rudných baniach a umierali na silikózu. Túto mužskú „kariéru“ im isto nezávidíme. Takto nejako boli na tom aj jeho predkovia „po meči“, teda – muži. Umierali mladí na chrlenie krvi, suchoty a zápal pľúc. To nie sú nemoci , ktoré by v prírode vznikali následkom nedostatku očkovania, ale následkom práce v rudnej bani – drobné čiastočky kremeňa, ostré črepinky – úlomky lietajúce v bani v podobe prachu – sa napichajú do pľúc a časom sa vytvorí plošný zápal. Smrť. V dedine ale už dávno zavreli bane a chlapi chodili robiť do železiarne v Prakovciach a aj do Krompachov. Áno , to sú tie Krompachy, v ktorých za prvej republiky (ČSR) strieľali četníci do robotníkov a ich žien, keď žiadali múku. Pradedo sa teda zbalil a vypravil sa, ako mnoho iných, do Ameriky,. Už v Nemecku ho okradli, takže nemal na loď, mladá babika mu musela poslať požičané peniaze. Keď sa dostal do amerických baní, zarábal doláre a posielal ich rodine. Takto pracoval do svojej skorej smrti . Umrel dosť mladý – na silikózu, podobne, ako jeho mužskí predkovia. Aj vďaka jeho obetavosti deti vyrástli . Babika žila ešte dlho, dlho. Bola to veľká žena, ktorá vošla do rodových povestí.
Nuž, priateľky a priatelia, aj takto to mohlo vyzerať v skutočnosti. Človek si tak predstavuje, čo by urobila Babika, keby k nej dnes prišla nejaká mladá aktivistka s mejkapom na tvári a v trendy odeve a začala by jej niečo vysvetľovať o odvekom, úmyselnom vykorisťovaní ženy mužom. Babika by jej možno vysvetlila, že zem nie je plochá. Že sa na vec možno dívať aj z priestoru. Áno, aktivistka by možno povedala, že tie bane a ten svet aj tak viedli chlapi a oni môžu za to všetko, za tie všetky nespravodlivosti. Za ten svoj nespravodlivý – chlapský svet.Áno, je aj taký pohľad na vec a treba ho brať do úvahy. Ale – je vytrhnutý z celku. Svet nie je chlapský a ani nebol len takým. Vždy mali vplyv aj ženy. A – bol a je to vplyv dôležitý.
Napríklad trúdi a samci modliviek a pavúkov „čierna vdova“, by v rozprávkových podmienkach vedomia za ten krátky čas svojho života mohli usúdiť, že svet je príkro a kruto ženský. Bol by to ich pohľad.
My samozrejme nie sme hmyz. Vieme sa rýchlejšie prispôsobovať. Azda aj v tomto smere nájdeme dnes dobrú polohu. Aj pre spokojnosť žien.
Základom svetového vývoja je prirodzený, a teda prírodný vývoj. A ten v podstate, aj keď sa nám to možno nezdá , zahŕňa aj súčasnosť. Vtedy bol vývoj taký, aký bol a to z určitých dobových dôvodov a teraz je taký, ako je, tiež z dôvodov dobových a teda prirodzených.
V 90. Rokoch, keď pisateľ rozosielal obežník Vedomecké listy, začínal predslov oslovením „Priateľky a priatelia“ a to teda nemal žiadne správy o tom, že by to malo byť nejako „povinné“, robil to tak prirodzene. Ale pokojne to môže byť aj naopak – priatelia a priateľky. Pretože tak, ako niektorí odpovedali na fašizmus komunizmom kedysi, tak dnes odpovedajú na maskulinizmus feminizmom niektorí teraz. Áno, je to prirodzené, dá sa to pochopiť. Má to svoje jasné dôvody. Lenže – popravde – môžeme sa – vo vedomej rovine – vyvíjať aj mimo krajných polôh. Zlatým stredom je pochopenie prirodzenosti. Prirodzenosť je to, čo nás chráni pred krajnými ideológiami. Pozorovanie z nadhľadu. Hĺbanie . Kopanie baní vedomia a lietanie vo vesmíre vnemov. Pevné prepojenie medzi zemou – skutočnosťou – tým čo je a medzi a vzduchom – duchom – myšlienkami.
Viete, tak pradedo, ako aj prababka konali na svoju dobu prirodzene. Oni neriešili ideológie. Oni riešili život a čo najlepšie prežitie rodu. Keď dnešná európska spoločnosť svoje prežitie rieši pomenej a vymiera, možno by bolo načase pouvažovať, či niektoré myšlienkové prúdy nie sú len prejavom tohto vymierania. Tak osoba, ako aj kultúra v stave umierania buď sa naplní v celostnom duchovnom naplnení, alebo ostane vyklieštená a – blúzni.
Isteže, je mnoho oblastí, v ktorých môžeme vytvárať pre ženy lepšie podmienky. Je dobré sa tým zaoberať. A neodbiť to zase len nejakými predpismi, ktorými si vyhladíme svedomie zas len – akože sme splnili predpisy s kvóty – to sa týka hlavne mužov.
Áno, priateľky a priatelia, naozaj je čas znova prehodnocovať dejinné skúsenosti, ako aj stav súčasného poznania, možností a ducha, aby sme znova nahliadli na význam ženstva, ale aj chlapstva – v dejinách a súčasnosti. Zdraví rozum nám hovorí , že to patrí k sebe. Že sme podobné duše vtelené do rôznych pohlaví. A že je to tak dobré.
