Žiarislav odpovedá na otázky násilného pokresťančovania Slovanov a vplyvu prírodného hospodárstva Slovanov na jarné obradoslovie

Žiarislav odpovedá

1. Otázka: Boris, Levice – Zdravím. Mám otázku na Žiarislava – dá sa nejako doložiť násilné pokresťančovanie Slovanov?

Odpoveď:

Ahoj, Boris. Násilné pokresťančovanie Slovanov je doložené vo viacerých oblastiach. Napríklad v oblasti Slovenska a Moravy je doložený cyrilometodský Súdny zákonník pre ľud (DRUHÁ STRANA „SVäTEJ“ MINCE – Konštantín a Metod zakázali pôvodnú kultúru našich predkov a ustanovili náboženské prenasledovanie, Návrat Slovenov v duchu a slove, Miro Žiarislav Švický, str. 38 – 43 ), v oblasti českej to popisuje Kosmova kronika (Návrat Slovenov v duchu a slove, Miro Žiarislav Švický, str. 62, 63), v oblastí polabských Slovanov je násilné pokresťančenie doložene spojené s vyhladením desiatok slovanských kmeňov (Pohanské povstania Slovanov – 2.časť). V knihe Návrat Slovenov v duchu a slove odkazujem na dve stovky zdrojov, z ktorých mnohé svedčia o násilnom pokresťančovaní Slovanov a v tomto zväzku sú zdroje citované v súlade s dnešnými vedeckými postupmi.

2. Ohlas na článok : Od Moreny k Turoňu, od Turoňa k obrode

Omluvam sa za pismo bez hackov ale nemam pocitac tak pisem z mobila, si obcas precitam nejake clanky.

Ve vsi ucte ku pisatelovi ale takyto clanok musel napsat strasne lenivy clovek.

Som sial mrkvu, styri zahony a pat ludi ji malo na cely rok a este dve vreca zbyly. To same tiekvice, poslednu sme snedli minuly tyzden a z pareniska uz zbieram prvne redkvicky. Z dvoch zahonov cvikly sa urodi tolko, ze ju jime tri roky, tolko v vydrzi byt uskladnena v pilinach v pivnici. a to same zo zemiakmi, z 500m2 je dost pre dve cele rodiny. a z kravy je nekonecne mleka furt. ani tele nepotrebuje. doji uz sedem let po prvom teleti! Preco bych ju mal davat rodin dalsie? Kazdy den ma 6 litrov mleka. Nasa rodina vypije 2 litry a zvysok sa robi syr, tvaroh aj prepustene maslo.

Kebych sa ridil Vasimi nazormy z tohto clanku, tak bych tu kravu daval kazdy rok nove tele a pak byc ho zabil a ta krava by bola nestastna, smutna a prestala by mi davat mleko a zase bych musel dalsi tele abych ju fiziologicky donutil dojit. a zase dokola a este bych nemal mleko 2 mesice ked by bola zasusena. Ja som si to zistoval velmi dukladne ako to robili nasi predkovia, kravu dojili tak dluho ako to slo, su aj zaznamy o 14let dojeniu len s jednym teletom, ktere musi zustat u mami. Nesmite ho predat, zabit, nic. a oni su potom stastne a krava furt doji. To co tu vypravite o neustalom rodeniu a zabijaniu to su uz moderne praktiky ktore zacali okolo roku 1800 pri zavdaniu priemyselne revolucie. Do zavadaniu strojov si riadny gazda velmi peclivo porozmyslal azda bude davat zapustat alebo nie. Krava sa davala pripustat ked sa dvaja zobrali. a modlili sa aby sa narodil vol (bycek zo ktoreho urobili vola). Ked deti povyrastli tak sa davala druha krava zapustit a zasa sa modlili za vola. Do priemyselne revolucie sa kone pouzivali velmi velmi zridkakdy, iba na prevoz ludi, ale na polia prevoz tovar boly voli. aj divoky zapad bol plny volov aj ked nam v televizi ukazujov samy kone, ale chodte do knihovny a pozriete si fotky. Ludia neprevazali tovar s konmi pretoze kon sa hladko splasi a je schopen vsetko rozbit. a stejne tak na poli je praca s volom lebo parom volov velmi kludna a hladka. ten kdo ma bohate zkusenosti aj s konmi aj s volmi tak mi zaisto da zapravdu, ze byt na poli cely den s konom je pre cloveka fyzycky velmi narocne zatalco s dobro vychovanom volom sa nenadrete. treba to zazit aby ste pochopili preco tomu tak je.

Ja chapem ze to co pisete v tomto clanku sa moze prihodit za valky ked pridu vojaci a zhabaju zvierata a zasoby, alebo ked je nejaka epidemia, no alebo tak moze zit chamtivy clovek co chce viac a viac a nema na to sily a ludich. alebo strasne linej clovek. Kazdy skutocny gazda ma uz teraz minimalne 10cm vyklicenu skoru zeleninu!! a to aj v horskych obliastach. Ja som zo severu okres Martin a uz je aj cuketa vyklicena.

a posledna vec, kazdy skutocny gazda sadi vela stromov, vela znamena ze jich je tolik, ze aj keby bol spatny rok tak vzdy bude mat dostatok vsetkych zasob. z jednej slivky urobim povidla na dva roky vopred, ked sa mi zkazi ine jedlo tak tu povidlovu zasobu snime za jedu zimu s chlebom. ale slivek mame desat, to znamena ze kazdy rok aj pri sarke mame dost.

Uz teraz ma gazdy riadny gazda pripravenu podu, zahradu, ostriehane stromy, zasieto, obilie, petrzel, mrkvu, cukety, salat, jahody, brokolicu, karfiol, kaleraby, paradajky, papriku.

Josef Maňák, Zemědělské nářadí v sídlištním kontextu raného středověku, Brno 2012

Odpoveď:

Dobrý deň.

Čítať články v mobile má svoje riziká. Napríklad pri zbežne čítaní „na preskačku“ môže čitateľovi ujsť, o čo v článku vlastne v skutočnosti ide.

Článok Od Moreny k Turoňu popisuje pôvod a korene obradov, chápanie jari a života smrti, ktoré vychádza z obdobia, keď predkovia žili v polozemniciach alebo kolových nadzemných rodových domoch. A teda zbytočne v ňom hľadať návod na pestovanie dnes a porovnávať vaše na jar klíčiace paradajky vo vašom fóliovníku s kultúrou predkov, ktorá tu bola dajme tomu pred tisíc rokmi. Odporúčam sa pozrieť na úložné hospodárske priestory v niektorom zo slováckych skanzenov na Morave. Žiadne oranie štvorcových modernými prostriedkami, žiadne kosenie kosačkou a ani nie fabrickou kosou ale čímsi, čo sa ponáša na dnešný kosák. Žiadne stroje a žiadna ropa. Ani odčervovacie prostriedky od zverolekára. Strechy hospodárskych prístreškov sú zo slamy. Na uskladnenie zbožia slúžia obilné jamy. A teda pochopiteľne – ak hovoríme o prvom tisícročí – žiadny foliovník. V Martinských horách v tej dobe z viacerých dôvodov neboli paradajky (podobne ako zemiaky, pochádzajú z Ameriky). Pasenie na voľno, žiadne fabrické ploty a ani zvláštny prístrešok či nepriechodná ohrada pre rujného býka, capa či barana, samci so samicami spravidla na voľnom priestranstve, snáď len na noc v ohradách postavených bez klinca. Hovoríme teda o období od raného stredoveku až do neolitu, keď sa tvarovala naša duchovná kultúra. Ak oriete turmi na pomyslenom predkolumbovskom zemiačisku, tak nezabudnite, že kravky majú v kohútiku najviac tak okolo 130 cm, a ťahajú drevenú radlicu so skromným kovaním. Kozy a ovce vysoké tak do 40 cm, toľko hovoria archeologické nálezy. Čo sa týka súvislosti kritizovaného článku s dneškom, tak zimný úhyn mláďat je jav dajme tomu v 50 a viac-hlavom stáde kôz alebo oviec úplne zákonitým prírodným javom. Aj my máme kozy, ktoré doja bez nabratia. Sivku dojím tak 12 rokov a niekoľko posledných rokov nemala mláďa, to je možné, isteže. Strieborná nám zas dáva panenské mlieko – nebola nikdy nabratá. Avšak keďže šľachtíme slovenskú karpatskú kozu prírodného vzhľadu a odolnosti, tak bez rodenia mláďat to asi nejde. Dnes je na mrte gazdov, ktorí vedia vyrobiť nadbytky pre iných. Na uloženie nadbytkov máme dve pivnice, pomerne veľké stajne a stodolu s plechovou strechou a podobne, teda vymoženosti, o ktorých predkovia kedysi v dobe, keď najčastejším poľnohospodárskym nástrojom bola hrivnovitá motyka alebo sekera-klčovačka, ani nesnívali. Dosýtite sa koncom zimy chlebom z obchodu, lebo aj keby ste mali na políčku nejaké obilie, iste si neupečiete chlieb z múky nahrubo rozomletej na kamennom mažiari. Aj my zásobujeme iné rodiny potravinovými nadbytkami a koncom zimy netrpíme hladom, teda pokiaľ naschvál nepostíme. A to okrem gazdovania človek robí kopu iných prác, napríklad také spisovateľstvo, čo je spravidla nezisková záležitosť, možná vďaka vylepšeným spôsobom hospodárstva.

Inak váš ohlas je ako príspevok zaujímavý, škoda len že sa netýka podstaty článku – vysvetlenia duchovných súvislostí z obdobia oveľa staršieho, než aké vy popisujete.

S pozdravom Žiarislav

Otázky na Žiarislava možete adresovať na imelo diva@ved.sk