Ak myslíte, že sloven sa má písať s veľkým „s“, tak áno, ak máte na mysli označenie národnosti. Ak ide o vyznanie, tak „s“ je malé.
Rodná cesta: začala sa 3. vlna Vedomeckej cesty. Čím je zvláštna oproti minulým dielom?
ŽS: v osobnej duševede vchádzame do vedy o vzťahoch v jazyku 4. živlov. Už vieme, že ľudské vlastnosti sa dajú dosť presne vyjadriť v jazyku živlových zákonitostí a na tom môžeme stavať. Osobná duševeda, teda psychológia vzťahov je niečo, čo sa týka každého. V 3. a 4. diely prechádzame od vzťahov a vlastne aj z akéhosi predurčenia rodinného do zákonitostí vzťahových, ktoré odrážajú to dobré, i to opačné, s čím sme sa stretávali u detí v rodine. Vzťahy milostné a následne i pracovné v rovine živlových rozostavení a nastavení je spôsob, ako uchopiť, očistiť a vyladiť osobný i spoločenský život. Predtým, ako dospejeme k vylaďovaniu širšej spoločnosti.
O širšej spoločnosti ale hovoríš aj v odbore „duchovné dejiny“.
Áno, ale v tom ešte nie je návod na zlepšenie, kým v spoločenskej duševede ten návod je. Duchovné dejiny je smer, ktorí zahŕňa stručným spôsobom vývoj a zmeny v duchovne spoločnosti. Vychádzame z doby mladšej kamennej, v ktorej už je pomerne veľa dôkazov o duchovne predkov, veď práve z našej oblasti vzišla európska neolitická kultúra kruhových svätýň stará takmer 8 000 rokov. Až dnes sa odkrývajú tzv. lengyelské rondely, ktoré sú najstaršími kalendármi a svedčia o koreňoch našej kultúry. Ďalšia rovina je rozvoj indoeurópskej kultúry, teda bronzová doba , keď už máme pravzor slncového koňa známeho v našich povestiach dodnes, tam je aj jazyková sústava v podobe praidoeurópskeho jazyka, ako aj zdôvodnenie, prečo Slovania a vlastne už aj Baltoslovania majú popri rodinnom slovníku (príslušníci rodu a rodiny), ktorý je podobný s Germánmi, duchovný slovník mimoriadne podobný nie tak germánskemu, ale indoárijskému védskemu a neskoršiemu sanskritskému jazyku, ako aj iránskoárijskému jazyku avestskému, ktorý je tiež knižný a podobne, ako sanskrit, dochovaný. Porovnávanie jazykové, a v prípade bronzových kultúr aj výsledky archeogenetické, u nás takmer nepublikované, je to, čo otvárame z presnej , teda exaktnej vedy. V oblasti duchovnej potom nahliadame na naše dejiny celkom inak, ako je to v nepodarených učebniciach dejepisu,k v ktorých sa kultúra začína Cyrilom a Metodom. Máme celkom slušne zaznamenané dejiny slovanských povstaní proti franskému, či nemeckému cirkevnému útlaku a pekne si na časovej osi a na premietaných mapách ešte pozrieme odboj Slovanov proti križiakom, ktoré trvali od Sama a protiútokom naddunajských Slovanov proti tej časti Franskej ríši, kde žili už podrobení Slovania a následných vyše 5 storočí tzv. pohanských povstaní polabských a baltských Slovanov. Ukončíme tiež prelet nad odbojom Baltov, ktorí vzdorovali ako poslední po Slovanoch križiackym výpravách nemeckých a mečových rytierov, ako aj poľským križiakom a v Litovskom kráľovstve, či veľkokniežatstve žili aj dobrovoľne pripojené východoslovanské kmene, ktoré boli predkami Bielych Rusov, potomkami Kyjevských Rusov či kmeňov a teda aj predkami Rusínov a Ukrajincov, pretože v Litovskom veľkokniežatstvo siahalo od Baltu až k Čiernemu moru a bol to z duchovného hľadiska zjavne najslobodnejší štát stredovekej Európy, kde žili pôvodní (obyvatelia pôvodných, tzv. pohanských vyznaní), spolu s gréko i rímsko-katolíkmi a tiež s pravoslávnymi a ďalšími, a to len preto, že tam vládli tzv. pohania. Až kým to v Poľsko-Litovskej únii nezmenili katolíci náboženskú pluralitu smerom k totalite a to vyvolalo mnohostáročné vojny medzi katolíkmi a pravoslávnymi, samozrejme, po krvavom potlačení pôvodných vyznaní. Tie poľsko-ukrajinské vojny „ohňom a mečom“ už poznáme z kníh a filmov. V 4- dieli Vedomeckej cesty sa premiestnime z Naddunajska , Polabia a Pomoranska k východných Slovanom, aby sme pochopili siločiary a zlomové oblasti nielen slovanských , ale aj celozemských kultúr, ktoré nám pomôžu pochopiť súčasne deje a človek tak vníma, že sa aj priblížiť k mieru.
K mieru, ktorý na východ od nás nie je.
Aj to, ale nie len to. Pochopenie javov je podmienkou pre ich vyladenie a my máme podstatne širšie ciele, ako len vyriešiť jeden boj. Staviame základy kultúry, ktoré je kultúrou chápania a vylaďovania. Potrebujeme sa zbaviť nepriaznivých pravzorov a rozvinúť vedomé chápanie vecí, ale nie sklonením hlavy pred chamtivosťou a tuposťou, ktorá je kľúčom tak nezákonného, ako aj zákonného úplatkárstva a to aj v medzinárodnej korupcii, ale vytvorením kultúry, v ktorej je sebectvo považované za nemoc a ušľachtilosť a vedomie je na vyššom stupni spoločenského hodnotového rebríčka, ako predajnosť a lož. Ono sa to dá vyjadriť aj v rovine ducha a duše a teda v duchovnej a duševnej vede Pracujeme s pojmoslovím , s očisteným a ujasneným slovníkom a preto by sme mali aj dospieť k hodnotnejším výsledkom, ako keby sme ostali v pojmovej a duchovnej mäteži, ktorá priviedla ľudský svet do galiby, v ktorej sa teraz ocitá.
A čo obradoslovie a užité smery?
Áno, to všetko konáme v správnych pomeroch, v piatok si pripravujeme na divotance prakrpce, teda kto chce, lebo aj zručnosť sme začlenili, i keď si vyrežeme tú skôr jednoduchšiu obuv. Pokračujeme v jarných sviatkoch a prechádzame od spoločenských obradov k osobným, ktoré sú pre mnohých cestou k udržaniu spojenia v duchovnom časopriestore. Človek toto poskytol ako seriál českému časopisu Regenerace a účastníci Vedomeckej cesty to dostanú v predstihu ako časť skrípt. A budeme to aj uskutočňovať. Berieme si aj nástroje a piesne a ocieľkou zakrešeme jarný oheň, pri ktorom v sobotu večer uskutočníme očistu od nánosov aj vzťahových a od nánosov dedičných, aby sme očistili a súčasne uctili duchovno predkov pre dnešok aj pre to, čo bude. Pretože náš čaká veľká úloha.
?
Áno. Očista, zušľachtenie a posilnenie osobnej cesty je síce veľmi významná, ale v podstate malá úloha, je to malá cesta. Dôležitá, ale kto ju zvládne, čaká ho Veľká cesta. A tá je nie len pre seba, ale aj pre iných. Na veľkej ceste sa stráca rozdiel medzi osobným a spoločenským a bytosť dospieva k duchovnému naplneniu.
Viacej k Vedomeckej ceste TU
