Zas inde, ale znovu pod tým istým Slnkom.
Výstavy. Známy fotograf ľudových zvykov, miestnych lazov Anton Kečkár Trebuľa vystavil snímky miestnych zvykov, dávnych kečkárov, javov, ktoré prepájajú minulosť so súčasťou a snáď i budúcnosťou. V dome kultúry rozložil svoje záchranárske dielo i Lukáš Jurčo Kožušinárske výrobky starých majstrov i repliky, ktoré sám vyrobil. S ním prišiel aj kušnier Jozef Kučera zo Štolianskeho lazu, aby mu pomohol predstaviť horúcu novinku – Lukášovu knihu Ľudové kožušníctvo na Podpoľaní a v Severnom Novohrade.
Odzneli piesne – fujarové, gajdové, dávne i novodrevné. Na fujaru a gajdy hrali fujaristi a gajdoši .- niektorí aj v jednej podobe – Rodan z Budičky, Veleslav z Príbeliec, Čarad zo Svitu, Blahosej z Popradu, Samo z Trenčína, a ďalší. S dvoma fujarkami sa pripojil aj Žiarislav, ktorý zahral novodrevnú „Rúbali svätoháj“ a pieseň „Koníkovi uzdička“, ktorú mnohí poznajú ako pieseň hranú s bubnami, husľami, basou a píšťalami so skupinou Bytosti, ale teraz vyznela čisto s fujarou akoby práve takto vznikla.
Ešte pred hlavným slnovratovým obradom prekvapila svojim vstupom Hriňovská obradná skupina. Starý – Kubo od Betlehemcov chodil po sále, laškoval, strašil a koledoval.
Hovory o podstate. Slnovratu. A vecí .
Obrad snovratový v rodnom duchu. Koleda „Voláme Roda“… A – voláme Slnka sálavú silu Svaroga…
Hodovný stôl bol plný vecí, ktoré tam priniesli účastníci, od hodoných koláčov až po domáce chleby.
Vejan. Živý a povzbudivý. Roztancoval prvých ľudí.
Prastrom. Hĺbavý a nadčasový. Rodanova skupina sa rozrástla o ďalších hráčov, široko rozvinutých, takmer všetci hrali na viacerto nástrojov. Gajdy, píšťala, fujary, brnkacie nástroje, bubny, bolo to milé prekvapenie.
Žiarislav a Bytosti. Po fujarových ladných perné pesne. To už sa nielen tancovalo, ale ale aj masovo spievalo A spev. A tanec. A stretnutia.
A potom, keď sa vypla aparatúra, sa hralo a spievalo ďalej a ďalej. Hral azda každý, kto mal so sebou hudobný nástroj.
Na druhý deň v nedeľu bol snem. Žiarislav spomenul mediálnu blokádu obrody pôvodnej kultúry a poukázal na možnosť návratu podujatí do tieňa karpatských hôr. Výrazná väčšina zo štyridsiatich účastníkov snemu, ktorý ostali do druhého dňa, sa vyslovila za to, aby bol o rok Zimný Slnovrat v lese. Obdobie prenajímania kultúrnych domov sa zdá sa, že končí.
