Kým sa Zem točí kolo Slnka, ľudia spojení s prírodou oslavujú Zimný slnovrat, najkratší deň a najdlhšiu noc, ktorá predstavuje energetické vyvrcholenie temnoty na toľkých úrovniach, koľko je možné pochopiť. Za starých čias ľudia verili, že temnota môže ohroziť svet a nakoniec ho zničiť. Vzývali silu svetla, aby pomohli znovuzrodeniu Slnka, oživeniu čara, zázrakov a svätostí. Vzhľadom na môj pôvod je moje chápanie Slnovratu prirodzene spojené s legendami a ľudovými tradíciami slovanského ľudu.
Slovania pri zapaľovaní „živého ohňa“ slávia svojho boha Svaroga, ktorý uhnietil vesmír a zo svetla ukul Slnko. V deň Zimného slnovratu sa znovu zrodí slnečný boh Svarožič. Slovania majú svoj vlastný systém božstiev v niečom podobný gréckej, rímskej a severskej mytológii. Obroda Slovanskej kultúry je jednou z poslaní môjho brata a tak mám tú česť a priležitosť zažiť slávnosti a byť svedkami starovekých obradov, ktoré sa konajú v menších neverejných kruhoch. Počas tejto cesty som sa zúčastnila slávností Zimného slnovratu, ktoré sa konala pri spoločenskom dome na pozemku brata z dôvodu súčasnému lockdownu. Slovenská vláda povolila otvorenie všetkých obchodov týždeň pred Vianocami, ale kultúrne strediská, reštaurácie a všetky spoločenské zariadenia zostali zatvorené.
Slávnosti začali zapálením posvätného ohňa nazývaného živý oheň, ktorý sa robí bez zápaliek alebo zapaľovača, pomocou pazúrika a ocieľky (kresadla). Nasledovalo vysvietenie, ktoré je čistením všetkých účastníkov dymom zmesi obradných bylín a živíc.
Podľa tradície boli domy a stodoly tiež očistené. Poprvýkrát som mala príležitosť znázorňovať ženskú nositeľku svetla „Luciu“, ktorej obrad sa koná v predslnovratovom období a vydymiť halu veľkej chaty, pri ktorej sa konali slávnosti. Po vydymení nasledoval uvítací prejav a po ňom obrad slnečného koláča, ktorým bol otvorený slávnostný hodovný stôl s domácky pripravenými a pečenými pochúťkami. Celá scéna bola osvetlená ohňom, sviečkami, lampášmi a svetlom mesiaca. Elektrika bola vypnutá pred zapálením živého ohňa práve v čase keď na oblohu majestátne vyšiel mesiac v splne a zapnutá až na druhý deň ráno.
Bola tam kapela (husle, basa, píšťala, gitara a mužské vokály) a dvaja sóloví hráči s akordeónom a gitarou, ktorí naplnili prestávky, takže hudba hrala a prítomní spievali celú noc. Po obrade posvätenia dvoch časníkov, v ktorých sú zaznamenané pôvodné prírodné sviatky a tristo slovanských mien, boli tieto krásne diela obetované ohňu na posilnenie ich cesty a sily.
Krátko pred polnocou, sedem účastníkov využilo vysokú energetickú hladinu na ponorenie sa do blízkeho jarka napriek mrazivým teplotám. Takýmto spsobom sa dá priviesť telo do šoku, ktorý vybudí liečivé sily a silu ducha. Nad ránom sa robili ďalšie dva obrady – Podstrižiny, ktoré v prípade sedemročných chlapcov symbolizuje prelomenie určitej úrovne závislosti od matiek, a zasvätenie rodovému duchu, v prípade dospelých osôb, čo znamená vstup do rodného kruhu a prijatie nových mien, zväčša keď človek dozreje k uvedomeniu si svojho poslania, zmenou cesty ale aj za inými duchovnými účelmi.
Oslava Slnovratu posilňuje ducha jednotlivcov a komunity vnáraním sa do tradícií, čo nám dáva odvahu čeliť budúcnosti zameraním sa na svetlo.
Stavím sa, že bez ohľadu na to, aké sú vaše korene predkov, vaši ľudia, rovnako ako moji, slávili zimný slnovrat a tak aj vy môžete či už sám alebo v malom kruhu pri sviečke.
Prajem Vám nádhernú cestu okolo Slnka v nadchádzajúcom roku v mieri, zdraví a súlade.
Zornička
Snímky: Peter Bolf, Marcel Rodan, Ladomíra
Článok je prekladom anglického originálu. Anglická verzia TU
Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, trvalým príkazom, alebo poukázaním 2% z dane z príjmu – tuto: CHCEM PODPORIŤ
Po základných slnovratových obradoch a obetinách bol slávnostne otvorený hodovný stôl.
Nad hlavami nám svietil takýto mesiac.
