ŽIVA AKO ŽIVOTNÁ SILA

ŽIVA AKO ŽIVOTNÁ SILA – pojem (fenomén) z vedomeckého pojmoslovia duchovnej vedy po prvý raz zvestovaný zo slovanského – slovenského prameňa vedomectva v roku 1995 – na Slovensku. Pred 24 rokmi. Žiarislav – v tej dobe podpisovaný ako Miroslav Švický – napísal začiatkom roka 1995 reťazec článkov pod súhrnným názvom „Na Slovensku žije prírodná kultúra“ známy aj ako „Návrat Slovienov“, podľa jeho záverečnej časti. Seriál bol uverejnený vo vtedy v jednom z najčítanejších slovenských týždenníkov – v časopise Zmena. Piata časť (Zmena 280 18/95) mala názov ŽIVOTNÁ SILA – ŽIVA. Časopis vychádzal v náklade okolo 50 000 výtlačkov. Prvé číslo reťazca (ŽIADNI POHANIA) vyšlo 3. apríla 1995. Po častiach – 2. „Druhý dych“, 3. „Čary rastlín“, 4. „Zvieracie bytosti“ vyšla 5. časť s názvom „Životná sila – živa“. Tento diel pisateľa, známeho aj ako predstaviteľa pôvodného – prírodného duchovna, slovenského a slovanského, vychádzajúceho z dávnejších koreňov, predurčil ďalší vývoj vedomectva. Ako duchovného prúdu vedomého – stojaceho oproti prúdu založenom nie na prebudenom vedomí, ale len na viere. Miroslav Švický, známy neskôr ako Žiarislav, vzápätí – po dvoch rokoch – rozvinul pojem živy v knihe Návrat Slovenov – „slovenské prírodné vedomie a viera“(1997) a v ďalších rokoch ho upevnil v ďalších knihách – 1998 v knihe Čaro 4 živlov a 1999 v knihe Čaro prírody. Pojem použil v rade piesní a článkov a v roku 2014 v čitateľsky úspešnej knihe Návrat Slovenov v duchu a slove (na slovenské pomery úctyhodných ďalších 7 000 výtlačkov). Pojem „živy“ používa vo všetkých vedomeckých smeroch, vrátane pohybových (divotance). Vo vedomectve sa tak stal pojem „živy“ ako živej sily, životnej sily pojmom odchodným voči všeobecnej – fyzikálnej veličine – sile známej zo sústavy SI, ktorá vlastne prevzala slovník pôvodný, ale zadefinovala jav inak, vo vyhranenom – „živom“ poňatí. Tak vyústila potreba pomenovania životnej sily, ktorú si Žiarislav výrazne uvedomoval. Takto aj zdôvodnil voľbu vedomeckého pojmoslovia, odvolávajúc sa tiež na bytosť životnej sily – svätosť Živy u polabských Slovanov, poukazujúc na jav známy napr. z indoárijského védskeho duchovna, kde pojem agni (Agni) predstavuje jav (oheň) a súčasne aj bytosť (božstvo) ohňa. Toto uplatnil aj v slovanskej duchovnej javovede (fenomenológii). Popri slovenskom – slovanskom vedomectve, ktoré preniklo aj do Čiech, tento pojem živy – ako životnej sily – zavedený Žiarislavom (verejne od r.1995) použili neskôr – výrazne po roku 2 000 aj niektorí autori východných Slovanov. Keďže sa tak stalo pekných pár rokov po tom, ako sme pojem v duchovnej vede i v živote zaviedli a viditeľne uskutočňovali na Slovensku, je vcelku prekvapivé, keď dnes sa niekto snaží nám to akože zvestovať a pod sebou zjednocovať Slovanov pod pojmom, ktorý my už dávno vedome poznáme a uskutočňujeme. Bez toho, aby uznali pôvod tohto pojmu. A keďže ide o pojem vedomý – vedomecký – nepotrebujeme na jeho vysvetlenie nejakú náboženskú spoločnosť, tváriacu sa ako pravovernú. Hoc by sa aj tvárila ako slovanská. Pretože my už dávno v žive sme , žijeme, tvoríme a aj sa, bez veľkého humbuku, vnútorne jasne uvedomujeme.