RC: Môžeš sa vyjadriť ku skutočnosti, že Briti odhlasovali vystúpenie z Európske únie? Sledoval si to?
Ž.Slav: K človeku sa do donieslo nie v ten deň. Briti majú taký istý nárok vstúpiť, a aj vystúpiť z akéhokoľvek spolku, ako aj iní, vrátane Slovákov. Je to ich vec, ak sa tak rozhodli, asi na to mali pádne dôvody, keď hlasovanie dopadlo proti napriek masívnej kampani a dosť jednostrannému zasahovaniu zvonka. Vlastne by sa človek k tomu ani nevyjadroval, keby to nesúviselo s prírodnou kultúrou.
Súvisí?
Istým spôsobom to súvisí. V Británii bola rozprava, čo u nás nebola, o otázke TTIP, teda Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve. Vlastne ide o zmluvou medzi SŠA a EÚ, ktorá by zabezpečila Spojeným štátom Americkým plnšiu kontrolu nad trhmi členských štátov Únie v tom zmysle, že by si členské štáty, samozrejme, vrátane Slovenska, už nemohli dovoliť nejaké environmentálne, teda ochranné prírodné opatrenia voči napríklad geneticky manipulovaným potravinám atď. Ak bude s EU podpísaná zmluva s TTIP, štáty Únie budú viac podriadené nadnárodným spoločnostiam, „mosantám“ ovládajúcim trh nielen potravinový, ale aj trh s liečivami a napríklad aj poisťovacími spoločnosťami a v podstate aj trh s národnými trhmi… Zvrchovanosť národných štátov by klesal na takú nízku úroveň, akú si len za tých posledných pár desaťročí vieme predstaviť. A aj o podobných veciach bola v Británii rozprava.
Napríklad publicista George Monbiot nazval TTIP v denníku The Guardian „otvoreným útokom na demokraciu“.
Takže sa to týka v podstate aj nás, a to celkom priamo.
V hre je okrem národných záležitostí aj zdravotníctvo, potravinový trh, príroda…
Takže slovenské masmédiá, hlavne v zmysle strednoprúdoví nosiči mútnej vody a vlastne aj mnohí politici úplne zavádzajú verejnú mienku, keď sa snažia budiť dojem, že odpor voči TTIP a teda voči členstvu v EU je prejavom nacionalizmu až nacizmu, xenofóbie, populizmu a extrémizmu. Tieto slová už začínajú strácať svoj význam a hrozí, že ktokoľvek, kto nemá eurocentrické názory, bude šmahom ruky onálepkovaný takmer ako vojnový zločinec. To aby si na to ľudia zvykli.
Jeden slovenský komentátor napísal, že dobre, že Briti vystúpili, v EÚ to teraz pôjde bez nich lepšie smerom k jednote…
Jeden slovenský komentátor si asi nevšimol, aký je vývoj na Slovensku a vo Vyšegradskej štvorke. Ak si myslí že bez Britov sa pôjde ľahšie k unitárnemu veľkoštátu, tak to je vcelku neistá záležitosť. Nemecko-francúzska nadvláda v Únii vyvoláva u mnohých členských štátov silné obavy a to spôsobí určité pnutia. Ono sa to trochu podobá na OSN. Únia tiež nie je spolkom rovnoprávnych národov, niektorí majú jednoducho väčšie slovo, dokonca akoby akési právo veta, a niektorí hrajú druhé a tretie husle a tí si len tak pre seba a pre voličov brblú, aby ich aspoň niekto doma volil. Jeden slovenský komentátor si asi najprv pozrel nejakú uniocentrickú tlač, potom napísal komentár a je úplne zrejmé, že zahraničné agentúry ho nebudú citovať, lebo to nie je originál.Mimochodom, stále nie je isté, že Briti vystúpili, lebo objednaní právnici najnovšie tvrdia, že vlastne vystúpiť len tak ľahko nemôžu.
Prečo vyvoláva nemecko-francúzska vláda, či nadvláda obavy?
Malé štáty sa obávajú veľkých, pokiaľ nie sú uznané ich záujmy. A navyše sú tu určité dejinné dôvody obávať sa silného Nemecka a Francúzska.
Akože Hitler a Napoleon?
Ani nie tak Hitler a Napoleon, ktorý by sa tam mohol, či nemohol nejako pod nejakým novým menom zjaviť, i keď je dnes liberálno-kapitalistická demokracia. Nemecko a Francúzsko, to je jednoducho územie Franskej Ríše, ktorá, a potom aj jej nasledovníčka, takzvaná „Svätá ríša rímska národa nemeckého“, ovládala, alebo sa aspoň dočasne snažila ovládnuť územie veľmi podobné Európskej únii bez Británie a Škandinávie, Pyrenejského poloostrova a priradených štátov. To sú tisícročné dejiny. V Európe jednoducho prúdia „pod povrchom“ akési dračie žily moci a po týchto dráhach sa dejiny síce nie opakujú, ale pod vplyvom týchto podprahových siločiar sa vyvíjajú akosi v podobenstvách s dávnymi dejmi.
Franská ríša v dobe rozmachu (768 – 811) podobná Európskej únii bez Británie. Ríšu Karola Veľkého mnohí považujú za predchodcu, ba až kultúrny vzor Európskej únie. Karolova ruka bola tvrdá. Začal aj vyhladzovanie Polabských Slovanov. Potom sa obnovili výboje znovu aj smerom na Moravu – Slovensko a výboje Rádu nemeckých rytierov (tauténskych jazdcov) smerovali na „pohanské“ Pobaltie, ktoré bolo nakoniec krížovými výpravami dobité. Po tejto osi „druhej ríše“ sa viedli výpravy aj omnoho neskôr. (Zdroj: http://mistr-bucket.sdeluje.cz/217-francka-rise.html)
Napríklad?
Napríklad spomenuli sme tú Franskú ríšu, čo je v podstate Nemecko s Francúzskom a Rakúskom a nejaké tie ďalšie „menšie“ oblasti. Toto šlo až do Rakúsko-Uhorského vyrovnania, keď sa podarilo strednej Európe spod tejto nadvlády oslobodiť a potom sa postupne akoby priblížiť k časom, keď naddunajskí Slovania boli od toho 5. storočia cez Sama (Pohanské povstania Slovanov – 1. časť), Rastislava a Svätopluka (Bol Svätopluk slovenským kráľom?), ktorí odrazili Frankov, od západnej ríše nezávislí. A Uhorsko sa potom na túto nezávislosť dočasu napojilo. Teraz je v podstate znova zápas o naše územia, aby tieto územia boli, alebo neboli Západom celkom ovládnuté a mohli, alebo nemohli robiť stredoeurópsky svojprávnejší vývoj.
Jeden slovenský politik hovorí o potrebe obnovy znovuzjednotenia Európy.
Jeden slovenský politik zjavne blúzni. Napríklad v prípade „masarykovskej“ 1. ČSR nebolo Československo v žiadnej Európskej únii, ale bolo nezávislým štátom s vlastnou menou, svojprávnym hospodárstvom a dobrou obranou. Lenže práve Nemecko s Francúzskom a Anglickom, teda predstavitelia týchto západných štátov sa v Mníchove dohodli, že ho obetujú. „Jeden slovenský politik“ už ukázal svoju predstavu o európskej jednote, keď v rozpore s verejnou mienkou slovenských občanov podporil bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO a potom napríklad aj rozvrátenie Líbye, ktorej predstaviteľ si dovolil skritizovať západnú politiku i OSN. (Prejav Muammara al Kaddáfiho na VZ OSN 23.10.2009)
Hrozia Ruskom?
No áno, vlastne aj Británii hrozili Ruskom, aby dostali Britov viac pod americkú moc, ktorú predstavuje posun k TTIP. V dejinách sme boli pod Ruskom len nejaké štyri desaťročia, pod západnou „germánskou“ ríšou veľkú časť stredoveku, dosť dlho sme boli mimo „Frankov“ – od obdobia slovanských kmeňov, i po páde Rakúskeho centralizmu, to je mnoho storočí. V Európe by sa v podstate mohla obnoviť akási rovnováha, keby Nemecko nebolo vazalom SŠA a keby sa SŠA nesnažili celkom ovládnuť aj svoju biologicky materskú zem – Britániu. Keďže k tomu dochádzalo, Briti to jakosi vycítili a riskli, že sa do nich pustia tie kruhy, čo ovládajú banky a média a vytvárajú tu mágiu peňazí, ktorými potom ovládajú svojich služobníkov. Briti by to ale mohli ustáť. Majú predsa len nejaké tie dejinné skúsenosti a sebavedomie podstatne vyššie, ako nejaké vazalské štáty, ktoré sa zbierajú z postsocialistického šoku a ich politické špičky jazdia na eurofondoch za cenu rozpredania svojich prírodných, kultúrnych a hospodárskych hodnôt. Ak v tom ale ostanú sami, tak je možné aj to, že to neustoja.Bankovnícke pásomnice sa už do nich pustili.
Slovenský premiér prehlásil – že bez EÚ neprežijeme.
Najhoršia smrť je z úľaku. Prežili sme bez Sovietskeho zväzu, prežili by sme aj bez priameho podriadenia Európskej únii, keby sme spolupracovali so susedmi, ktorí majú podobné záujmy. V niektorých smeroch by sme možnože aj lepšie. Napríklad – z Únie a Ameriky sem idú všakovaké hospodárske toky, zoberme si len herbicídy v slovenských lesoch – kadekto sa na tom nabaľuje a premývanie peňazí sa končí chemizáciou prírody. Na eurofondoch frčia štiepkovacie páky, za eurofondy sa tu betónujú potoky…Nórsko si môže dovoliť vydávať zákony na ochranu prírody, lebo ho ešte neštiepkuje predobraz TTIP – Nórsko nie je členom Európskej Únie. Preto sa to tam dá. Pravdaže, u nás nie je na rozdiel od Nórska, ktoré zakázalo ničenie lesov a nakupovanie z pralesných holokaustov, u nás nie je na toto zatiaľ dostatočné prírodné povedomie. Lenže raz by mohlo byť. Ale keby sme vstúpili do TTIP, tak zhasla fajka – štát by vyšiel na mizinu, keby sa čo i len pokúsil vzdorovať, ameroeurópske súdy by ho ožobračili. Teraz bude nejaký čas zvýšený tlak na Slovensko. Smerujúci k unitarizácii EU. Otázka je, ako to Slovensko ustojí. Či vládnuci politici nespravia obchod: ak nás Únia podrží, nech si tu robí, čo chce. Čo najskôr do TTIP – povedal údajne v Amerike slovenský premiér. Naozaj? Uvidíme, čo bude nasledovať. Či nás predal za fotku s americkým prezidentom, alebo obháji slovenskú krajinu. Či sa vláda naďalej len bude fotiť s tým Junkerom ako výletníci v Dobšinej s ľadovým medveďom, alebo mu k nohám zloží našu krajinu, len aby si udržala tie svoje eurofondy, za ktoré ju vlastne predáva.
Vystúpenie z Európskej únie – to z dnešných politických strán vraj chce len ĽS NS. A tá je považovaná za extrémistickú.
No, ak to žiada len tá jedna strana, tak to je zrejme chyba. Lebo tejto strane teraz prudko porastie podpora, keďže aj podľa pomerne modrého prieskumu najmenej štvrtina Slovákov nechce byť v EÚ a nejaké množstvo k tomu je ešte neutrálnych, tento prieskum je zatiaľ jediný nadhodený. Proroctvá sú také, že nespokojnosť s EÚ bude rásť. Za vystúpenie z EÚ a NATO zďaleka nie sú len radikáli, a ani to samo o sebe nie je žiadny prejav extrémizmu. Veľké množstvo slušných ľudí nesúhlasí s politikou EÚ a veľké množstvo slušných ľudí považuje za neslušné byť v NATO. Slováci majú plné právo sa o tom baviť a môžu sa o tom kedykoľvek rozhodovať, dokonca aj bez nátlaku a hysterických záchvatov zvonku aj zvnútra. Ako sa občania rozhodujú, tak aj vplýva na vývoj. Nejaký čas – zhruba od roku 1995, až donedávna, bola na Slovensku jednostranný mediálna kampaň za NATO a EÚ a v podstate sa tu nesmelo písať a hlásiť takmer nič iné. S uvoľnením internetových médií sa začala obnovovať rozprava o týchto veciach, žiaľ, nie príliš kultúrna, ale aspoň niečo. Tento vývoj by mohol pokračovať, ak to v Únii nestuhne a nenastane akási „normalizácia“ v zmysle informačnej a inej diktatúry.
Myslíš, že by sa to mohlo stať?
Mohlo, napríklad, keby boli snahy o svojprávne správanie, teda o svojprávnu politiku, vyhlasované za extrémizmus. Od čoho už tak ďaleko nemáme, všakže. Alebo, keby to prituhlo z dôvodov, nazvime to, dejinno-kultúrnych.
??
Keď sme hovorili o dejinných podobenstvách, tak napríklad prienik osmanskej, islamskej kultúry, zastavovalo Uhorsko, Srbsko a ďalšie krajiny oblastí blízkych strednej Európe. Aj dnes sú to krajiny V4, čo sa javia ako akási zábrana voči prílivovej vlne z tejto oblasti. No ale ak nastal v stredoveku prienik islamskej, vtedy maurskej kultúry do Španielska, odtiaľ ďalej na sever, vtedy ju v podstate dosť tvrdým spôsobom zastavila rekonquista. Následkom tejto rekatolizácie, teda úplne tuhého pritvrdenia režimu, nastali aj určité spoločenské zmeny, prejavujúce sa úbytkom akej – takej slobody, nakoniec aj v Uhorsku. Ak bude chcieť Západ zvládať ohrozenie, spojené s prienikom radikálov vrámci prisťahovaleckej moslimskej vlny, môže sa stať, že pristúpi s väčšou ráznosťou smerom k nastoleniu poriadku. A toto pritvrdenie môže mať všeobecný ráz, a nemusí, a vlastne ani nemôže byť zamerané samozrejme len proti moslimom, pochopiteľne. Takže preto sa po odstúpení Britov mnohí boja posilnenia, či centralizácii Únie, ktoré sa jemnejšie označuje ako „federalizácia“.
Takže vystúpenie Británie by mohlo porušiť rovnováhu v Európe?
Nemuselo by to narušiť rovnováhu, keby tu nebol taký silný tlak SŠA. Západ by bol ako-tak rovnovážny s Ruskom, v strede by bol priestor pre V4, Pobaltie a niektoré južné štáty, ktoré by sa nepodriadili ani ruskej, ani „franskej“, teda nemecko-francúzskej politike Únie, ale mohli by tvoriť pomerne svojprávny celok či už vo voľnejšej Únii, alebo aj mimo nej. Ako to aj bolo po dlhé stáročia. Lenže výrazný tlak americký, presnejšie ide o tlak SŠA, túto rovnováhu narúša. Čoho následkom je – snaha o – vystúpenie Británie, ktorá sa inak nijako neplánuje primknúť k Rusku, len má zdravé pudy sebazáchovy. No a keďže Zem má rada rovnováhu, aj táto nerovnováha bude vyvažovaná. Možno aj tlakom Číny, ktorá môže tak-trochu držať za slabiny Ameriku, kým tá drží za slabiny Nemecko… Je to taká hra na moc, v ktorej sa zúčastnení tlačia za slabiny, táto hra tých akože mocných slabinárov v márnivom politickom ošiali tak baví, ich to tak baví, že celkom zabúdajú na najdôležitejšiu vec, v prospech ktorej teraz ukončíme tento rozhovor.
Aká je tá najdôležitejšia vec?
Duchovné naplnenie.
Otázky: -rc-
