Minulý rok sa na Slovensku vzdelávalo v domácom prostredí 40 školákov prvého stupňa, tento rok vzrástol ich počet na 130. Moja dcéra sa stala jednou z nich. Minulý týždeň úspešne zvládla polročné skúšky.
V ten deň sa stretlo 10 detí a ich rodičov v ich kmeňovej škole. Keďže nás bolo dosť cezpoľných, mohli sme využiť možnosť prespať v telocvični, aby sme ráno prišli na čas a svieži.
Na úvod sme sa vzájomne predstavili. Potom učiteľky zobrali deti do telocvične, kde ich čakali žinenky na kotrmelce, lavičky, prekážky a lezecké steny na obratnosť, lopty, behanie a skákanie na výdrž a spoluprácu.
My dospelí sme zatiaľ mali rodičovskú prípravu s riaditeľom. Sediac v kruhu na koberci sme si prešli naše obavy a očakávania a z každého sme veľa upustili. Upokojení sme sa stiahli do úzadia a nechali voľný priestor pre naše deti.
Tie sa rozvinuli do slobodnej krásy. Každé dieťa malo pripravených viacero prác z polročných tém, spracovaných rôznymi technikami. Plagáty, papierové skladačky, vystrihovačky a zlepovačky, knižky, pracovné listy, kreslené, maľované, písané, štrikované. Tie bolo treba slovne obhájiť, čo by sa výstižnejšie dalo nazvať: deti sa prišli pochváliť, čo všetko za ten polrok dokázali pochopiť a urobiť. A robili to s hrdosťou, radosťou a so záujmom jeden o druhého. Učiteľky im dávali otázky a rozvíjali sa dišputáty. Na tabuľu bolo treba napísať pár slov, na papieri vyplniť odpovede.
Po obede v školskej jedálni sme mali ešte samostatné stretnutia rodič-učiteľ, kde každý dostal odporúčania, ako čo najlepšie pokračovať ďalej. Na záver nám rozdali vysvedčenia. Rozlúčili sme sa s pozvaním, že sme kedykoľvek vítaní zúčastniť sa vyučovania, aj na niekoľko dní.
Výsledky sa u najmenších školáčikov hodnotia slovne v stupnici veľmi dobré, dobré, dostatočné a nedostatočné. Na našej škole tak bolo hodnotené správanie, slovenský jazyk, matematika a prírodoveda. K ostatným predmetom bolo napísané jednoduché: absolvovala. To bola etika, rozvoj citovej múdrosti, angličtina, hudobná, telesná a výtvarná výchova a pracovné vyučovanie.
Moja dcéra bola vo všetkom veľmi dobrá. Tešila sa do školy, na učiteľov, na deti a taký bol aj výsledok. Spokojné a vysmiate sme po skúškach odbočili do prvých potravín a dcéra, ako oslávenkyňa, vkladala do košíka samé mňamkoty, od chrumkavého chlebíka po zeleninu. Na moje počudovanie, nebola tam žiadna sladkosť. Dokonca moja žiadosť o koláče bola zamietnutá, aj keď inokedy si na nich spoločne pochutnávame. Ona v tento deň cukor nepotrebovala. V atmosfére spolupráce a prirodzeného záujmu sa mohla plne vyjadriť a to bola pre ňu najsladšia odmena.
Potom sme strávili pár dní na lazoch, kde sa vozila na huculovi. Je to kôň výnimočnej povahy a všestranných schopností. Samostatne mysliaci, neľakavý a pokojný. Keď s niečím nesúhlasí, tak to prosto neurobí, ale nehryzie vás za to, že vy aj tak trváte na svojom. Ani sa nehnevá, len otáča hlavou a ušami, aby si ujasnil, že čo sa to vlastne okolo neho deje. Verím, že moja dcéra sa aj od neho veľa naučila.
Podobné články:
13.2.14 VEDOMECKÉ VZDELÁVANIE – PREČO?
20.2.14 DOMÁCE VZDELÁVANIE NA SLOVENSKU– 1.časť – Základné údaje
25.2.14 DETI SÚ NAŠE ZRKADLO Domáce vzdelávanie – 2.časť – príčiny a následky
2.3.14 Domáce vzdelávanie ako súčasť prírodného spôsobu života
7.2.14 Aby nám sociálne veci neriadili sociopati POSLUŠNE HLÁSIME DIEŤA U BABKY
20.10.12 Lesné jasličky – Z vrchárskeho zápisníka
Zdroj: Ved.sk
