Áno, nie je to po celý rok. Ale koniec leta a jeseň je ako taká prírodná očista. Žiadny chlieb z obchodu. Takmer všetko, čo sa urodilo. Človek. Tak si si to vysníval, tak to je. Záhrada je zarastená ako prales. Rajčiny, papriky, zemiaky také aj onaké, cesnak, aj cibuľa narástla slušná…Všade sa plazia tekvice – pečiarky, dobré na pečenie i varenie. Ťahá sa spolu s fazuľou až na bazové kríky, ktoré dajú každý rok aj desiatky píšťal. V tomto roku dali aj bobuľky na víno. Najlepšie je z čiernych ríbezlí, alebo z červených ríbezlí s bazou v rovnakom pomere. Bazová šťava čistí od civilizačných jedov. Je to vážny liek. A nemá následky, ako tie „kupenské“, naplnené konzervantami. A už dozrieva aj kukurica, od jej pôvododných pestovateľov. Aj na pokusných políčkach. Aj iné druhy tekvíc, aj tie v tŕňovom vale, aké krásne, zabudnuté odrody, dobré aj na hrkálky a fľaše. Veruže pôjdeš na púť s tekvicou na opasku a máš aj na obetiny a dary pre priateľov.
Krásne je ráno, keď človek vyjde do záhrady, rozjíma a rozpráva sa s kríčkami, s rastlinkami. Ich chutné plody ani netreba umývať. Veď čistejší vzduch snáď v Európe nenájdeš, ako tu, pod Veprom. Voda. Ráno hrnček vody. Chutná. Živá. Vody je čím ďalej, tým menej. Podarilo sa vyviesť nový prameň. Dobrý prameň. Začína čas podožinkových hodov. V tomto roku treba dať divom slušnú obetinu. Veď ju aj potom, po zasvätení, zjedia bytosti. Vtáčkovia, veveričky, aj ľudia. Hm. Boh bol štedrý, divovia veľkodušní. Primerane podmienkam, ktoré ľudské ruky a hlavne Matka Zem, živá voda, ohnivé slnko a vzdušné povetrie pripravili. Chvála ti za svetlo, hrejivé slnko, hej. Chvála ti veľká Matka Zem. Živá je živá voda. Ľahký vánok spieva v nás. Veci sú vypovedané. Možno už rozjímať. Spolu. V kruhu. Takto nejako žili ľudia v raji. A keď sa snažia, takto nejako žijú ľudia v raji. Stálo to za to. Pot, prederanie sa tŕnivou, strádanie v samote, hladovanie a mrznutie, vyčerpanie a aj nejaké tie rany. Stálo to za to. Chvála. Aj keby sa ten svet skončil, stálo to za to.
Lenže svet sa nekončí. Nekončí sa. Stále a stále sa začína.
Dnes sa minuli toliare. Ale človek je stále bohatí. Až do novembra budú v miske z horskej čerešne plody zo záhrady, políčka a chovu. Možno až do Zimného slnovratu. Potom aj – aj …
Chvála za dary z čistého zdroja,
chvála aj bytostiam cez ktoré prišli.
Pozri sa do odrazu studničky.
Takto vyzerá boháč.
A žiadny „spoločenský“ časopis ho nedá do zoznamu boháčov.
Chvála divom.
ĎALŠIE POKUSNÉ POLÍČKO
Áno, už ktoré? Prinajmenšom piate v tomto kúte. .
Elektikári vypílili pod drôtami tŕnie. Hlavne trnky, občas nejaký šíp. V dolnej strane strmého svahu vznikol súvislý tŕňový val. Na jar človek odhádzal zostávajúce trnky aj na hornú stranu, niečo vysekal do metra nad zemou, niečo pri koreni. Pri koreni tam, kde sa bude sadiť. Políčko je vo svahu na zarovnanom mieste. Trnky sú na tŕňový val lepšie, ako šípky. Šípky majú ostne vzniknuté z lístkov, preto ich kozy ľahko ošúpu, tŕne vylomia. Ale trnka, tá si tŕne vylomiť nenechá. Trnkyne tŕne vznikli z konárikov, a preto sú mimoriadne pevné aj odolné. Zverina, ani zver cez takýto val neprechádza. Takýto val tak rýchlo nezvetrá.
Hnoj je hodnotnejší, ako zlato. Po dvoch rokoch je z hnoja čiernozem. Len ju nahádzať do vozíka a vyviesť na jalovú hlinu na zarovnanom políčku v tŕňovej ohrade. Človek neoral. Sadil rovno do hnojozeme. Kukuricu, zemiaky, tekvice, teda plodiny, ktoré by sa nemali krížiť s inými odrodami na záhrade.
Niektorí sadia, kedy príde. Iní sadia podľa lunárneho kalendára. Hm. Človek sadí podľa dažďa. V dažďovej vode namočené semená čakajú. A keď nozdry zacítia vlhký vietor, ktorý prináša dážď, vtedy treba sadiť. Sám vietor povie, kedy. Stáva sa, že za mesačnej noci, keď to človek zacíti, vybehne so semenami na záhradu , alebo na políčko, a sadí. Prvú kukuricu sadil nahý v májovom daždi. Vzišla skvele, aj keď bol suchý máj. Teraz bol suchý takmer celý poľnohospodársky rok. Človek sadil modrú kukuricu od Hopiov v noci. S prvými kvapkami májového dažďa. Práve dozrieva. Má tri metre. Klasy sú krásne, plné. Zvieratá políčko nezničili. Len raz tam preskočila srnka, v lipni, a obkmásala niekoľko rastlín. Pokusne tam rastú aj zemiaky, neoplečkované. Celkom úspešne zarodili. Niektoré sú zasadené medzi kukuricou a nesťažujú si. Nádherne zarodili fľaškové a hrkálkové tekvice. Chvála. Majú krásne biele kvety. Ťahaju sa po tŕňovom plote a v ňom ajú vypustené aj svoje výsadky. Oplatilo sa políčko vyrovnať. Po daždi zadržiava vlahu a rodí lepšie, než ako to menšie, nezarovnané.
Takto to prezradili duchovia predkov. Len nahádžeš trnky, poohýňaš živé tŕne, nasekané prihodíš. Plot bol za pár hodín. Ani trnky si nezabil. Majú svoju úlohu. V zimných mesiacoch dajú svoje plody plné živín. Milujem tŕnie. Tých pár krvavých škrabancov za to stálo.
Z vrchárskeho zápisníka
podobné články:
7.10.2011Kradli sme, nech je nám odpustené. Teraz sadíme – O KUKURICI A GAZDOVSKOM POVSTANÍ
25.5.11 Klonované rajčiny za to sto hromov nemôžu DRUHÁ NEOLITICKÁ REVOLÚCIA
29.6.12 KUČIERKA PREŽILA O CHLP Z Vrchárskeho zápisníka
8.1.12 VRCHÁRSKE VZRUŠENIE – Z rodocestného zápisníka
Zdroj: Ved.sk
